rodičovstvo

Si dobrá mama!

Tento článok som pôvodne chcela napísať ku Dňu matiek. No akosi som nestihla, ako to už pri deťoch často býva, pretože mama mieni, dieťa mení…

Ty, milá mamička, či už s jedným dieťaťom alebo dvoma, piatimi či desiatimi. Či už si dojčiaca, nedojčiaca, plienkujúca alebo praktizuješ bezplienkovú metódu. Či svoje deti očkuješ, alebo neočkuješ, či pracuješ a tvoje deti chodia do jaslí, do škôlky, alebo nepracuješ a si s deťmi doma, prípadne sa staráš o svoje choré či hendikepované deti. Jednoducho, každá mama bez ohľadu na to, akú filozofiu vyznávaš, ako svoje deti obliekaš, ako ich vychovávaš, ako vnímaš svoje materstvo. Ty, milá mamička, nech si akákoľvek…

Chcem ti len povedať, že sme všetky na jednej lodi. Na jednej ceste. Pretože byť mamou znamená kráčať po ceste. Po ceste, ktorá je veľmi kľukatá a nikdy nevieš, čo ťa čaká na ďalšom kroku. Neexistuje, žiaľ, žiadna mapa, žiadny návod, ako po tejto ceste kráčať, ako riešiť jednotlivé situácie. Niektoré kroky a kilometre sú ľahké a plné radosti, potom prídu také, kedy máš pocit, že už ďalej kráčať nevládzeš a najradšej by si tú cestu vzdala. Tá cesta nikdy nie je ľahká a každá z nás kráča najlepšie, ako vie. A práve preto, že všetky sa snažíme kráčať cestou materstva najlepšie ako vieme, si zaslúžime uznanie, lásku, pochvalu, povzbudenie. Toto všetko a ešte viac si zaslúžime. Často to nedostávame od druhých, no  hlavne ani od seba samej.

Pretože sa neustále porovnávame, neustále riešime, či sme dosť dobré, či sme ozaj dobrou mamou, či robíme dosť pre naše deti, či sme aspoň tak dobré, ako tá naša kamarátka, ktorá to tak skvele zvláda (pričom to súdime možno len podľa vysmiatych a krásnych fotiek na fejsbuku a realita je dosť odlišná…).
Toľko o sebe pochybuješ! Viem to, lebo aj ja pochybujem. Každý deň.

Ale konečne po 11 rokoch na ceste materstvom si začínam uvedomovať, že SOM dobrá mama. Som dobrá mama a ty si tiež. Nemusíme sa porovnávať s inými mamami, lebo všetky sme na jednej lodi. Prestaňme sa umárať predstavami o tom, aké by sme mali byť mamy. Ako by sme sa mali správať. Prestaňme sa porovnávať s inými mamami, je to strata času a nevedie to k ničomu.

Miesto toho sa snažme tešiť z každého dňa a okamihu, ktoré ako matky môžeme prežívať. Lebo nie všetky ženy môžu byť mamou. Tešme sa z tohto daru, z tejto cesty, aj keď je niekedy tak neuveriteľne ťažká a my sa potkýname na každom kroku.

A keď nám je ťažko, dovoľme si prijať aj tie pocity – bolesť, únavu, slabosti. Aj o tom je tá cesta. Lebo nemôže byť každý krok krásny a príjemný.
Prijmime sa také, aké sme. A buďme jednoducho mamou. Nie dokonalou, nie ideálnou, taká neexistuje. Buďme jednoducho mamou pre naše deti a každý deň sa pochváľme za to, že to zvládame. Prejavme si uznanie a povzbudzujme samu seba a seba navzájom. Lebo niekedy ten náš najväčší nepriateľ sme práve my sami. Je dôležité začať sa vnímať inými očami – láskavými a trpezlivými. Pre svoje deti chceme všetky to najlepšie. To im ale môžeme dávať len vtedy, ak sa cítime dobre a neumárame sa neustálymi pocitmi viny a pochybnosťami o sebe.

A tak na záver už len toľko – SI DOBRÁ MAMA!