bábätká a deti, šité bábiky a hračky

Narodeninový medvedík plný spomienok…

Je to až neuveriteľné, že moje najstaršie „bábätko“ oslávilo tento mesiac 10 rokov. 10 rokov ubehlo, odkedy som sa vďaka nemu stala prvýkrát matkou a táto životná cesta je pre mňa tou najúžasnejšou.

Odkedy šijem, zvyknem svojim deťom takmer ku každým narodeninám niečo ušiť. No tento raz som sa rozhodla zrealizovať jeden zo svojich dávnejších plánov – ušila som synovi medvedíka z jeho bábätkovského oblečenia:)

Vzala som jedny tie „mini-kraťasky“ na tráčiky, ktoré som mala odložené a nedokázala som sa ich za celé tie roky zbaviť, hoci kopec iných vecí som predala alebo darovala, či vyhodila. Tieto (a zopár… no dobre, KOPU, ďalších:) som si odložila ako spomienkové…

Isto to poznáte, niektoré tie drobné vecičky ukrývajú také nádherné spomienky, že sa ich nedokážete vzdať. Ako tieto mini-šortky s medvedíkom. Presne si pamätám ten krásny letný deň, keď mal Samko tri mesiace. Bolo slnečno a veľmi teplo, ideálne počasie na šortky. V týchto modrých károvaných bol neskutočne rozkošný. Pamätám si, ako som hľadela na svoje dokonalé bábätko v kočíku a roztápala sa láskou a nehou (i teplom, keďže hrialo naozaj poriadne:))). Jednoducho, tieto „gaťušky“ mi pripomínajú tú prechádzku, to obdobie, keď je pre vás všetko okolo bábätka nové, lebo to zažívate prvýkrát a zároveň také krásne a magické.

Samko už má 10 rokov a úplne iné záujmy než hranie sa s látkovými hračkami, preto som ani nejako neplánovala šiť mu niečo k narodeninám. No keď sa ma sám spýtal, či nebude nejaký ten macko, nemohla som odolať. Nechcela som ale len ďalšieho hocijakého macka, chcela som niečo špeciálnejšie.

Rozhodla som sa zastrihnúť do tých spomienkových „kraťaskov“ a premeniť ich na medvedíka.

Pri šití som si naozaj krásne zaspomínala na to, aký bol pred desiatimi rokmi maličký, keď sa zmestil do takého niečoho. A bolo mi tak nejako clivo, smutno, ale zároveň som cítila vďačnosť a ohromnú lásku.

A tak vznikol narodeninový medvedík plný spomienok. Samkovi som povedala, že to nie je len taký hocijaký medvedík, ale je ušitý z niečoho, čo kedysi on sám nosil. A aj keď už je to riadny „veľkáč“, macko má svoje čestné miesto v jeho izbe.

Všetko najlepšie, Samko!

rodičovstvo, tehotenstvo a pôrod

Čo ma naučilo štvrté dieťa?

S každým tehotenstvom, každým pôrodom a každým ďalším dieťaťom sa človek učí. Náš najmladší má už dva mesiace a za ten krátky čas ma toho naučil naozaj dosť. Zopár zásadných vecí som zhrnula v tomto článku:)

1. Na pôrode naozaj záleží!
– ach, keby som tak toto vedela hlavne pri prvých dvoch deťoch:( To, ako prichádzame na svet, nie je jedno. Záleží na tom a záleží na tom VEĽMI! Aj preto som sa pri predposlednom pôrode rozhodla mať pri sebe dulu a pri tom poslednom som dokonca zvolila pôrodnicu mimo Slovenska. Pre niektorých možno „vymýšľanie“, pre mňa niečo veľmi dôležité. Vedela som, čo chcem a čo nechcem a vedela som, že väčšiu šancu na pôrod podľa mojich predstáv mám v Čechách, preto som chcela rodiť tam. Dnes mi je tak ľúto, že som prvé pôrody „neriešila“, že som ich brala iba ako niečo, čo treba prežiť na ceste k vytúženému bábätku. Ale život je cesta a na tej ceste sa učíme často aj z vlastných bolestivých omylov…

2. Aj veľké bábätko môžete porodiť bez natrhnutia alebo nastrihnutia hrádze
– áno, dá sa to:) Náš 4,4kg „drobček“ sa narodil bez týchto nepríjemností, čo ma naozaj veľmi milo prekvapilo a potešilo. Verím, že mi pomohol aj fakt, že som netušila, aké veľké bude bábätko. Lekár mi hmotnosť pred pôrodom neodhadoval a reči o „obrovskej veľkosti“ môjho bruška a vtipy o dvojičkách som púšťala jedným uchom dnu a druhým von, a upokojovala som sa tým, že väčšie bruško automaticky neznamená veľké dieťa (veď možno mám len viac plodovej vody:) Keď mi po pôrode zahlásili hmotnosť syna, skoro som odpadla… A keď mi povedali, že nemám žiadne zranenia, skoro som odpadla druhýkrát:) Takže áno, dá sa to!

3. Ženské telo je úžasné!
– nie že by som to nevedela už dávno. No až pri poslednom tehotenstve a pôrode mi to celé akosi viac došlo. Že je úžasné, že jedno telo dokáže vynosiť a porodiť toľko detí, že sa tak krásne a dokonale prispôsobí rastúcemu bábätku a následne sa vráti do pôvodného stavu, že z vás potom to bábätko žije a rastie. Že je to tak dokonale prepracované, tak dokonale vymyslené. Je úžasné byť ženou, matkou! Neprestáva ma to fascinovať stále a znova!

4. Každé bábätko je úplne iné
Ale vážne! Posledná dcérka bola bábätko, ktoré spalo a spalo, papalo a zasa spalo. Či bola v kočíku, na rukách, v šatke alebo v postieľke, bolo jej to jedno a takmer neplakala. A tak nejako som zrejme vďaka tomu očakávala, že aj toto štvrté bábätko bude podobné. Nebolo! Náš najmenší naozaj vie plakať a vie plakať hlasno a vytrvalo. Trvalo mi nejaký čas, kým som si na to zvykla a našla spôsoby, ako ho upokojiť (nie, dudlík nemá ani mať nebude, takže toto „upokojovadlo“ neprichádzalo do úvahy). Pomohlo nám najviac nosenie v šatke a kakanie v polohe „v klbku“.
Malý neznáša kočík, i keď posledný pokus manžela o prechádzku nedopadol až tak úplne katastrofálne a drobec aj chvíľu neplakal:) Predstava o dlhých prechádzkach v kočíku so spiacim bábätkom je ale zatiaľ skôr science fiction a riešim to prechádzkami s drobcom uviazaným v šatke:)
Ak teda máte dokonalé a pokojné dieťa, radšej sa nespoliehajte na to, že aj to ďalšie bude také. Ale zasa, platí to isto aj naopak – teda ak máte jedno dosť náročné, je šanca, že to ďalšie vás bude doslova rozmaznávať:)

5. Šatka je super vec a nosenie ja prudko návykové
– nosenie bábätka v šatke ma veľakrát zachránilo a pomohlo vyriešiť situácie, ktoré by som inak asi vyriešiť nevedela. Malý sa tam upokojí, zaspí a spí, ja môžem navariť, upratať, dokonca šiť či písať (áno, aj teraz spí na mne:) a jednoducho fungovať. Okrem toho, že je to praktické, je to veľmi návykové:) Ten pocit, keď vám bábätko spinká na hrudi a vy mu každú chvíľku môžete pobozkať to maličké čielko… na nezaplatenie!

6. Digestor je super vec
– ďalšia vychytávka u nás je digestor. Keď mal drobec obdobie, že ani v šatke nedokázal pokojne zaspať, ale zaspával s plačom a nervózny, pomohol nám digestor. Prišla som na to náhodou, keď som si raz dala malého do šatky a pritom som chystala deťom večeru, zapla som digestor. Čakala som, že malý bude ako vždy mrnčať, kým nezaspí, no nestalo sa a on úplne pokojne zaspinkal. Pochopila som, že sa mu zrejme páčil monotónny zvuk digestora a utvrdila som sa v tom aj neskôr, keď som to skúsila opäť. Keď je teda malý v šatke nervózny, pustím digestor, pohupujem sa a drobec o malú chvíľku sladko spí:)

7. Kúpanie raz za týždeň
– prvé deti sme poctivo s manželom kúpali aspoň trikrát do týždňa. Vždy pekne nachystali vaničku, teplomerom v podobe rybičky skontrolovali teplotu vody, pripravili detskú osušku s pekným obrázkom na kapucni, krémik na „prdelku“ a detské mydielko. Pri treťom dieťatku sa kúpanie už dialo zriedkavejšie a mydlo som, myslím, ani nepoužívala, podobne ako krém na ritku. Štvrté dieťa sa za dva mesiace svojho života kúpalo naozaj len párkrát, aj to väčšinou v umývadle (komu by sa chcelo handrkovať s vaničkou:). Samozrejme, pri prebaľovaní ho umývam a takisto mu čistou mokrou plienkou umývam pravidelne všetky dôležité miesta:) Ale že by som ho tak „rituálne“ kúpavala ako prvé deti, to veru nie. A nemám už ani žiadnu detskú osušku s obrázkami, ani teplomer v podobe rybičky či delfína a nemáme ani len to detské mydielko. Možno aj preto má drobec úplne krásnu, čistú a zdravú pokožku:)

8. Čas letí prirýchlo
– akoby sa to s každým ďalším dieťatkom zrýchľovalo. Naozaj neviem, ako ubehli tie dva mesiace, čo je už maličký s nami. Vyradila som už kopec oblečenia, čo mu je malé… Desí ma to, ako to celé ubieha. Snažím sa preto čo najviac si to užívať a vychutnávať…

rodičovstvo, rôzne, tehotenstvo a pôrod

Prečo som vlastne rodila v Čechách?

Na informácie o pôrodnici vo Vsetíne som narazila ešte pred štvrtým tehotenstvom. Vtedy som si povedala, že ak by som snáď ešte niekedy bola tehotná, asi by som naozaj uvažovala o pôrode v tejto pôrodnici.

Keď som zistila, že čakáme štvrté bábätko, od začiatku som mala v hlave myšlienku, že by som rada rodila práve vo Vsetínskej pôrodnici. Pôrodnica, v ktorej som porodila všetky naše tri deti, bola už v tom čase zrušená a v podstate by som tak či onak šla do neznámeho prostredia a keď som si porovnala skúsenosti s pôrodnicou v Trenčíne s tou vo Vsetíne, bolo mi jasné, ktorá vyhráva:)

Už pri treťom pôrode som mala so sebou dulu a tá mala so Vsetínskou pôrodnicou tiež pozitívne skúsenosti.

Podľa mnohých, aj keď mi to nemuseli povedať do očí, som kvôli plánovaniu pôrodu v Čechách bola ženskou, ktorá zbytočne vymýšľa a „rieši“. Veď idem len porodiť, tak prečo nemôžem ako iné normálne ženy, zbehnúť do najbližšej pôrodnice? Pre mňa však pôrod nie je „len porodiť“. Škoda, že som to pochopila až pri treťom tehotenstve, no pôrod je tak dôležitou a významnou udalosťou v živote ženy aj bábätka, že mi na tom nemohlo nezáležať.

Takže prečo som sa teda „trepala“ do Vsetína, keď v Trenčíne som mohla porodiť v pohode tiež?

1. Pôrodný plán – nemala som žiadny siahodlhý lajster so zoznamom požiadaviek a prianí. Mala som tam pár vecí – napríklad, že si neželám nástrih hrádze, podanie oxytocínu, amniotómiu, že si chcem sama zvoliť polohu na rodenie, že chcem popôrodný bonding, teda mať bábätko hneď po pôrode pri sebe a tiež požiadavku o dotepanie pupočníka. Chcela som porodiť čo najprirodzenejšie bez zbytočných zásahov do toho krásneho a prirodzeného procesu, akým pôrod je.
A vedela som, že vo Vsetíne nemajú problém s rešpektovaním pôrodného plánu. Neviem, ako je to v iných pôrodniciach, keďže všetky tri deti som predtým porodila v Ilave a vtedy som pôrodný plán nemala. Viem ale z viacerých strán, že v mnohých našich pôrodniciach to stále berú ako „vymýšľanie internetom vyškolených“ rodičiek a s rešpektovaním ich požiadaviek majú problém.

– vo Vsetíne naozaj rešpektovali moje priania, hoci mi napokon navrhli prepichnutie plodovej vody, čo som si ale každopádne mohla premyslieť.

2. Nechcela som sa biť o svoje dieťa – pre mnohé mamičky je normálne (žiaľ:( ), že svoje bábätko vidia až niekoľko hodín po pôrode. Toto som však už zažiť nechcela. Veď koľkokrát v živote sa vám zopakujú tie jedinečné chvíľky po pôrode, keď prvýkrát uvidíte svoje bábätko, ktoré ste 9 mesiacov nosili pod srdcom? Keď konečne po náročných hodinách (nie, mne bezbolestný ani rýchly pôrod zrejme nehrozí:) privediete na svet svoje milované dieťa, chcete si ho predsa vziať do náručia, nemôžete sa dočkať, kedy ho uvidíte, privoniate si k nemu, pohladíte jeho jemnučkú pokožku, pozriete sa, či má vlásky, chytíte jeho drobnučké pršteky. Jednoducho, tieto chvíle patria matke a dieťaťu. Ja som si ich nechala vziať pri prvých dvoch pôrodoch, pri treťom to bolo len čiastočné, dcérku som mala pri sebe len chvíľku, lebo ju „museli“ nutne vziať na nejaké vyšetrenie. Veľmi ľutujem, že som si všetky svoje deti hneď neprivinula a nemala pri sebe v tých krásnych popôrodných okamihoch.

– vo Vsetíne mi maličkého dali hneď na hruď, nechali dotepať pupočník. Potom ho nachvíľku vzali, aby ho osušili a odvážili, pričom tam s ním bol manžel a o pár minút bol hneď zasa pri mne. Hladila som ho, rozplývala som sa nad jeho krásou a dokonalosťou, celá som bola tak naplnená láskou a šťastím, že sa to ani nedá opísať (len zažiť:)

3. Chcela som porodiť v inej polohe než na chrbte s nohami hore – áno, toto som tiež túžila zažiť. Zvoliť si sama polohu na pôrod, akú mi moje telo „nadiktuje“ a nie ležať na chrbte, s nohami niekde „v oblakoch“ a tlačiť do kopca…

– najskôr som mala pocit, že porodím kľačiac na polohovateľnom pôrodnom kresle, no táto poloha mi napokon nevyhovovala možno aj kvôli veľkosti bábätka. Pôrodná asistentka mi navrhla, či nechcem skúsiť polohu na boku, čo však pre mňa bolo neznesiteľné. Napokon som skončila na chrbte v polosede s pokrčenými nohami – a tak mi bolo nakoniec najlepšie, i keď takúto predstavu som nemala. Dula mi ale hovorila, že nemám veľmi riešiť vopred polohu, že telo si samo povie:) Mne teda povedalo, že ani kľačiac ani na boku to nebude ono:))) Synček bol dosť veľký (4400g), ale porodila som ho bez natrhnutia a nástrihu, za čo som nesmierne vďačná (Bohu i svojmu telu, i bábätku:).

Toto boli asi tri hlavné dôvody, prečo som chcela ísť rodiť „za hranice“. Bála som sa, že tu by som sa musela o tieto veci biť a bola by som za nejakú vymýšľajúcu „alternatívku“, kým tam mi boli umožnené a rešpektované bez problémov.

Málokto z môjho okolia to ale chápe, že mi záležalo a záleží na takých veciach. Ja ale viem, že to za to stálo a neľutujem – na pôrod, hoci náročný, spomínam rada.

O tom, že viacero žien „rieši“ svoj pôrod a nie je im jedno, ako porodia svedčí aj fakt, že tam bolo súčasne so mnou pomerne veľa Sloveniek:)

rodičovstvo, tehotenstvo a pôrod

Náš krásny štvorlístok

Už je to neuveriteľných 10 dní, odkedy je moje tehotenské bruško prázdne. Boli to nádherné mesiace, i keď ku koncu som zažívala čoraz väčšiu nervozitu, pretože maličký sa akosi príliš zabýval v brušku a nechcelo sa mu veľmi von.

No ale späť k tej nádhernej udalosti. 18.1.2016 som sa stala 4-násobnou maminou.
Náš malý drobček sa narodil vo Vsetínskej pôrodnici, ktorú môžem len a len odporúčať.

Tento raz bol pri pôrode aj manžel (teda bol so mnou pred a po samotnom pôrode, lebo ten „stred“ by asi nezvládol a ani by som nechcela, aby tam vtedy bol…) a samozrejme, aj dula Miška Chlebanová (takisto veľmi odporúčam:), ktorá ma sprevádzala aj pri treťom pôrode.

Naše štvrté dieťatko bolo prekvapivo veľmi veľké, drobec vážil 4400g a ľahké to veru nebolo.
V záverečnej fáze, kedy som sa už začínala strácať v silných bolestiach, mi naozaj nesmierne dobre padla prítomnosť duly, ktorá ma povzbudzovala a doslova držala nad vodou, dávala nádej, že to zvládnem. Neviem si ani predstaviť, že by som tam bola sama…

Po ťažkom finále ale prišiel náš malý-veľký drobček a mne stačil prvý pohľad na to malé dokonalé stvorenie a všetka bolesť bola v momente zabudnutá. Nedá sa opísať ten pocit, keď mi maličkého položili na brucho a ja som sa ho prvýkrát mohla dotknúť, pohladiť ho po bucľatých líčkach a mini-vláskoch pripomínajúcich jemnučké páperie.

A tak si už desať dní užívam túto krásnu životnú zmenu, naše malé „drobátko“, ktorým sa vlastne uzatvoril náš „štvorlístok“ šťastia 🙂 Číslo 4 som síce nikdy nejako nemusela, no teraz má pre mňa nový krásny význam…

bábätká a deti, hračky, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie, tehotenstvo a pôrod

Koniec starého a začiatok nového roka a k tomu kopec zmien…

V prvom rade by som vám všetkým, ktorí môj blog navštevujete, rada popriala všetko dobré v novom roku – nech je to rok splnených prianí, rok úspechov a radosti. Viem, dlho som zasa neprispela ničím novým. Niežeby nebolo čím, práve naopak.

Záver roka bol pre mňa nesmierne náročný a plný zmien. Dokončovanie nášho domčeka, tretí trimester tehotenstva, sťahovanie, predvianočný nával objednávok a teda šitie, šitie a šitie – to všetko mi dávalo riadne zabrať. Preto som nestíhala veľmi ani prispievať na blog. 
Tentokrát sa vám teda už prihováram z nášho nového vysnívaného domčeka, v ktorom už nejaký ten mesiac spokojne nažívame. A že je to úžasná zmena! Naše vytúžené kráľovstvo, náš sen, sa stal realitou. 
Teraz už len čakáme na ďalšiu veľkú udalosť – príchod nášho štvrtého dieťatka, ktoré by malo prísť každým dňom. I keď podľa rôznych mojich príznakov som si myslela, že tu už dávno bude. Nuž, nechce sa mu zatiaľ a pobyt v brušku si očividne užíva:) 
A teraz trošku z tej mojej kreatívnej oblasti:) Ku koncu roka sa mi vďaka pár šikovným ľuďom podarilo vytvoriť sériu vianočných pohľadníc s mojimi autorskými obrázkami – niekoľko farebných a niekoľko čiernobielych. Verím, že budúci rok si to už budem vedieť zorganizovať lepšie a pohľadnice budú k dispozícii skôr a snáď aj v lepšej kvalite. 
S mojím kreslením súvisí aj ďalší projekt, ktorý sa stretol s celkom veľkým záujmom a pozitívnymi ohlasmi – maľované vankúšiky:)

A na záver ešte zopár vecičiek, ktoré som stihla pripraviť pre nášho drobca…
Tak aspoň takýto update, aby ste vedeli, ako sa moja cesta vyvíja a čím práve žijeme – v S.e.N Art-e i mimo neho:) Ozvem sa snáď čoskoro aj s radostnou novinkou, držte nám palce! 

rodičovstvo, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Tehotenstvo a príval inšpirácie

Tak ako som na začiatku tohto tehotenstva mala problém vôbec sadnúť za šijací stroj, teraz akoby som všetko dobiehala. Nápadov mám toľko, až neviem, ktorý skôr realizovať. Nádoby s ušitými hračkami sa plnia a ja ich nestíham ani fotiť a nahadzovať.

Chcem sa s vami aspoň takto v skratke podeliť o moje nové výtvory, ktoré uzreli svetlo sveta v posledných týždňoch.

Ak by sa vám niečo páčilo, pokojne mi napíšte na chvilkapremamu@gmail.com alebo ma kontaktujte na facebooku správou.

A tu sú teda výsledky môjho „tehotenstvom ovplyvneného“ tvorenia:)

šité bábiky a hračky, šitie

Dôvod, prečo to tu tak zanedbávam…

Akosi ani neviem, ako presne začať tento príspevok. Ale tak pekne po poriadku. Už veľmi dlho som na svoj blog neprispela, čo ma mrzí. Mám na to ale celkom pádny dôvod a dobrú „výhovorku“. 

Ten „dôvod“ má momentálne asi necelých 30cm, váži okolo 630g a čím ďalej, tým viac si ho uvedomujem vďaka silnejúcim kopancom do brucha (práve teraz som tiež jeden dostala:) Áno, bude nás zasa o jedného viac a náš malý štvrtý zázrak by k nám mal pribudnúť v januári. 
Tehotenstvo mi dalo poriadne zabrať hlavne na začiatku. V tých letných horúčavách som nebola schopná poriadne fungovať, skôr som len existovala. A ako jeden z hlavných príznakov sa u mňa pri všetkých štyroch tehotenstvách hlásila neskutočná únava. No a aby toho nebolo málo, boli prázdniny, deti doma, nekonali sa obedy v školskej jedálni, takže bolo treba denne riešiť aj takéto záležitosti. A ja by som len spala a spala, alebo aspoň ležala. Ani neviem, ako sme to všetko zvládli, najmä teda, ako to zvládli deti so mnou:)))
Nestíhala som poriadne nič, ani šiť, ani písať, a už vôbec nie prispievať nejako na blog. Nebola energia, a keď aj trochu bola, nebol čas. 
Druhý trimester je ale krásny v tom, že máte po prvých ťažkých mesiacoch opäť energie na rozdávanie. U mňa sa to okrem iného prejavuje aj v tom, že som chytila druhý dych v šití a niekedy sa mi zdá, akoby som sa snažila poriadne predpripraviť a pošiť si do sýtosti pred tým, než príde ten malý človiečik a budem zasa na nejaký čas od šitia odstavená.
Ak vás zaujíma moja tvorba, určite sledujte moju FB stránku, kde sa snažím ako-tak pravidelne uverejňovať fotky mojich hračiek a iných vecičiek. 
Jedným z posledných projektov, ktoré som zrealizovala po tom, čo mi už nejaký čas vŕtal v hlave, je napríklad táto zajačica „Zajka“:) Viac si môžete pozrieť na spomínanej FB stránke. 
Prajem vám všetkým krásne dni a verím, že skoro prinesiem nejaké nové príspevky:) 
recenzie

O zubných a iných kefkách

Pri troch deťoch je každý deň veľa vecí, ktoré treba riešiť. Tak napríklad zúbky. Ich čistenie je predsa tak dôležité a keď chcete, aby to deti robili poctivo, musíte spočiatku (u mňa je to ešte stále) dohliadať a zúbky kontrolovať a dočisťovať.

Napriek tomu nemôžem povedať, že by moje deti mali ukážkový chrup, ani zďaleka:( No nevzdávam to. Aby som ich, najmä tých dvoch starších, motivovala a urobila z umývania zubov trochu sympatickejšiu činnosť, rozhodla som sa vyskúšať zubnú kefku na batérie Oral B Battery Kids. Musím povedať, že to bola dobrá voľba.

Foto:  www.mojalekaren.sk

Náš 9-.ročný Samko, pre ktorého som kefku kúpila, bol z nej unesený a čistenie zubov ho začalo očividne baviť, z čoho sa maminka veeeľmi teší:) Čistenie zúbkov s touto kefkou je jednoduché a dovolím si povedať, že pre deti je to fakt zábava.

Kefka je prispôsobená detským zúbkom a ďasnám, vlákna sú jemné a šetrné k detskému chrupu. Páči sa mi, že kefka má zabudovaný dvojminútový časovač, čo deťom uľahčuje orientáciu v tom, ako dlho si majú zúbky čistiť.

Keďže Samko bol z kefky nadšený (a maminka tiež:))), rozhodla som sa zaobstarať túto kefku aj pre 7-ročnú Natálku. Kefky sa dajú kúpiť v chlapčenskom a dievčenskom prevedení a náhradné hlavice sa dajú potom samostatne dokupovať.

Myslím, že kefky sú navyše za prijateľnú cenu a batérie vydržali vyše mesiaca pravidelného denného čistenia (2 krát za deň a niekedy i viac, keďže to je taká zábava:))).

Teraz však trochu na inú tému. Okrem zubných kefiek u nás doma riešime pri mojich dvoch dlhovlasých vílach aj kefy na vlasy. Česanie je u nás totiž totálna dráma a obzvlášť staršia dcérka mávala doslova záchvaty, len čo som sa jej kefou na vlasy dotkla jej hrivy. No do školy strapatá chodiť nemôže, takže sme si denne prežívali našu malú drámu s česaním vlasov. Asi netreba hovoriť, že o nejakých zložitých účesoch, o ktorých som snívala od prvej chvíle, čo som sa dozvedela, že naše druhé dieťa bude dievčatko, môžem len snívať. A že spotreba balzamov pre lepšie rozčesanie vlasov pre mňa a moje dve dlhovlasé divožienky je u nás tiež značná….

moje dlhovlasé divožienky:)

Nuž ale dostal sa mi do „rúk“ tip na Tangle Teezer, zázračný hrebeň či kefu na vlasy, ktorá sľubuje bezbolestné zvládnutie aj tých najhorších „zamotancov“. Najskôr som odolávala s tým, že je to aj tak zrejme len reklama. No keď už mi každodenné kvílenie Natálky pri mojej snahe urobiť jej aspoň obyčajný chvost, prerástlo cez hlavu, povedala som si, že skúsim. Také základné prevedenie ani nie je veľmi drahé, objavila som ho v akcii za necelých 7Eur.

Foto: www.mojalekaren.sk

Musím povedať, že to opäť bola dobrá voľba. Natálke som povedala, že jej zaobstarám kefu na vlasy, ktorá „nebolí“ a ona sa veľmi tešila:) Keď sme Tangle Teezer konečne vyskúšali, Natálka bola nadšená. Vlasy sa s ním naozaj rozčesávajú akosi hladšie a šetrnejšie než s inými hrebeňmi alebo kefami, ktoré sme doteraz mali. A platí to aj o mokrých vláskoch.

Netreba čakať zázraky, ono to naozaj nie je vždy úplne bez bolesti. Veľa závisí od štádia „chuchvalcov“ alebo či si vaša dcéra nechtiac nenamočila vlasy do sladkého džúsu a podobne (u nás pomerne bežné). Inak ale naozaj môžem odporúčať všetkým zúfalým maminám. Tangle Teezer okrem mojich dvoch babuliek používam aj ja a že občas je naozaj čo rozčesávať:)

šité bábiky a hračky, šitie

Ako pokračuje moje tvorenie?

Minulý rok bol veľmi akčný. Od apríla sme mali „trhovú šnúru“, každú chvíľku sme boli niekde na nejakom remeselnom trhu či handmade akcii. Bolo to krásne a mám vďaka tomu kopec zážitkov a nových známych. Nehovoriac o tom, že som sa dostala aj na miesta, kde som doteraz nikdy nebola:) Napríklad do takej Levoče. 

Tento rok sme ale úplne zvoľnili a vlastne sme zatiaľ neabsolvovali ani jeden trh. Nejako nie je kedy a priority sú jasné – dostavať dom:) 
A tak teraz šijem hračky len tak pozvoľna (až teraz si uvedomujem, aký to bol tlak, keď bolo treba naplniť stánok na blížiaci sa trh, och!) a užívam si to oveľa viac. Myslím, že takto mi to naozaj viac vyhovuje, i keď kontakt s ľuďmi je určite krásnym prvkom, ktorý pri internetovom predaji chýba. 
Uvidíme, ako to celé pôjde ďalej. Ja sa teraz teším z nových nápadov, z každej jednej bábiky či hrkálky, ktorú ušijem. 
Ceny sme boli nútení zdvihnúť (to by bolo na celý článok), ale teší ma, že stále kopec ľudí aj tak dá prednosť mojej copatej bábike pred nejakou plastovou alebo inou masovo vyrobenou konkurentkou.
A tak si po troške šijem a mám radosť. A kopec nových nápadov (ktoré však netuším, kedy budem mať čas zrealizovať:))). 
Aspoň zopár fotiek toho, čo som za posledný čas ušila. Ak by sa vám niečo páčilo, nakuknite do e-shopu alebo mi pokojne napíšte (nie všetko sa zmestí alebo stihne objaviť v e-shope). 

 

prírodná kozmetika, recenzie

Ak to tu občas alebo dokonca pravidelne čítate, isto viete, že som fanúšikom prírodnej kozmetiky.
No kým väčšina vecí z radov prírodnej kozmetiky mi vyhovuje, dlho som si nevedela nájsť ten pravý šampón.

Totiž, vyskúšala som veľmi veľa šampónov, hlavne značky Alverde, ktorá je nie veľmi finančne náročná a je ľahko dostupná. Šampóny mi ale teda nesadli absolútne, aj keď som dala šancu takmer všetkým druhom, ktoré značka ponúka.

Problém bol v tom, že vlasy som po umytí mala stále akoby ťažké a nedostatočne umyté.

Skúšala som aj pár šampónov značky Santé, ktoré mi vyhovovali o niečo viac, ale stále to nebolo ono.

Už som po toľkých pokusoch bola dosť znechutená, pretože ma nebavilo stále mať pocit „ťažkých“ vlasov. Preto som myslela, že sa asi vrátim k osvedčenej „komerčnej klasike“ a prírodnú kozmetiku budem používať na všetkých ostatných frontoch:)

Našťastie sa mi ale prednedávnom dostal do rúk šampón značky Lavera. Krásne sviežo pomarančovo voňal (milujem pomaranče!) a cena sa mi zdala tiež nie nejako brutálna, tak som si povedala, že skúsim. A keďže bez balzamu alebo kúry na vlasy jednoducho nemôžem byť, pridala som k tomu aj mangovú vlasovú kúru tej istej značky.

Musím povedať, že konečne mám pocit, že som našla toho pravého „pána Š“, teda „pána Šampóna“:)
Mne sadol dokonale a veľmi sa teším, že nemusím robiť kompromisy. Nemám konečne pocit nedostatočne umytých alebo „ťažkých“ vlasov, naopak sú akoby vzdušnejšie a hebkejšie a tá krásna vôňa mojich milovaných pomarančov je príjemným bonusom.

Je mi jasné, že nie každému tento šampón musí vyhovovať, ja sa ale teším, že som našla svojho favorita.

Mangová kúra na vlasy je tiež fajn, chcela som niečo na ochranu farbených vlasov (dlhé roky som odolávala farbeniu vlasov a nebyť čoraz dotieravejších „strieborných nitiek“ vo vlasoch by som odolávala isto aj naďalej…) a táto kúra je presne na tento účel. Má pre mňa tiež veľmi príjemnú ovocnú vôňu a okrem toho, že vlasy sú naozaj pekné lesklé, sa aj oveľa ľahšie rozčesávajú.

Určite plánujem vyskúšať aj ďalšie výrobky tejto značky (doteraz sme okrem tohto šampónu a vlasovej kúry doma vyskúšali len detskú zubnú pastu a detské opaľovacie mlieka).