hračky, návody a tipy, šitie

Niečo o waldorfských bábikách som tu už napísala a pridala som aj foto mojich doterajších výtvorov.

Napadlo ma, že sa s vami podelím aj o niekoľko stránok, kde sa dajú nájsť vcelku ľahko pochopiteľné návody na ušitie týchto bábik. Možností je viacero, môžete sa len inšpirovať a prispôsobiť si strih podľa svojich predstáv.

Tu sú teda odkazy na webové stránky s postupom na vytvorenie hlavičky i telíčka waldorfských bábik.

(v češtine)
http://www.moje-rodina.cz/blaznivy-svet-napadu/panenka

http://www.moje-rodina.cz/blaznivy-svet-napadu/panenka-telo

(v angličtine)
http://soozs.blogspot.com/2006/06/how-to-make-steiner-doll.html

http://simmy.typepad.com/echoesofadream/2006/10/basic_instructi.html

http://moonchildhandworkstudio.blogspot.com/2008/04/how-i-make-waldorf-doll-head.html

Tak to je niekoľko odkazov, ktoré mi pri šití waldorfskej bábiky veľmi pomohli. Na internete je ich viacero, ale všetky sú vo svojej podstate podobné.

Ešte pripájam link na diskusné fórum, kde sa rozoberajú práve waldorfské bábiky a tiež v tejto diskusii nájdete aj mnohé užitočné tipy a rady pri šití takýchto ale aj iných textilných bábik a hračiek.

Dúfam, že tieto odkazy vám aspoň trošku pomôžu pri tvorení vašich vlastných waldorfských bábik 🙂

Príjemný víkend všetkým!

práca z domu, privyrobenie

Ďalšia možnosť, ako si trochu prilepšiť počas materskej dovolenky, je aj opatrovanie detičiek.
V dnešnej dobe, kedy je zúfalý nedostatok materských škôl, často rodičia hľadajú iné alternatívy. Niekedy, žiaľ, nie sú k dispozícii babičky, ktoré by dieťa mohli opatrovať, ak je matka i otec v práci a ak nie je dostatok miesta v škôlke, vzniká ťažká situácia. Kam s dieťatkom?

A tu sa ponúka možnosť pre iné mamičky na materskej dovolenke. Čo takto zriadiť si malú materskú škôlku či jasličky? Alebo nejaké predškolské opatrovateľské centrum?
Súkromné škôlky sú čoraz viac využívané, nakoľko tých štátnych je nedostatok. A o jasličkách ani nehovorím. Nápad je to síce určite pekný, i keď je zrejme pomerne komplikované to všetko zrealizovať. Treba na to celého človeka, ďalších ľudí ako i dostatok peňazí a vhodné priestory, ktoré musia spĺňať prísne normy. V žiadnom prípade to však nie je nezrealizovateľné.

Opäť si treba pozisťovať všetky náležitosti na živnostenskom úrade a ďalších prípadných inštitúciách ohľadom toho, aké normy treba spĺňať, na základe akej živnosti by ste takéto zariadenie mohli prevádzkovať a podobne.

Možnosťou však je zriadiť si aj akési mini-jasličky či mini-škôlku. Ide v podstate o to, že si k svojim vlastným deťom či dieťatku vezmete do opatery ešte ďalšie jedno či dve, prípadne tri. Vznikne tak mini-kolektív, akási mini-škôlka. Mamičky väčšinou prevádzkujú takúto službu u seba doma. Má to hneď viacero výhod – vaše dieťa či deti budú mať o program postarané, keďže sa budú mať s kým pohrať. Vy si privyrobíte nejaké tie Eurá navyše a budete sa môcť realizovať. Jednoducho, ak máte dobrý vzťah k deťom (ktorá matka nemá?) a bavilo by vás starať sa o pár drobcov, potom to nie je zlý nápad.

Treba však doriešiť napríklad aj stravovanie detičiek, mať vhodný priestor – ak máte veľmi malý byt, kde sa ledva pomestíte, tak tu asi na mini-škôlku priestor nebude a podobne. No ak sa chce, všetko sa dá.

práca z domu, privyrobenie

Páčilo by sa vám písať články, ktoré by si ľudia čítali? Je to niekedy ľahšie, akoby ste si mysleli. Som toho živým príkladom. Keď sa mi narodil syn, bola som z toho absolútne vedľa. Až tak vedľa, že som o tom musela napísať. Príbeh som poslala do jedného „mamičkovského“ časopisu a oni mi odpísali, že ho uverejnia. Skoro som tú radosť nerozchodila. A potom to začalo. Napísala som aj ďalší príbeh, pretože akosi stále bolo o čom. A poslala som ho zasa inde. Ozvali sa mi, že príbeh uverejnia a dokonca mi za to poslali honorár. No tak to už som sa od radosti doslova vznášala a pripadala som si ako pani spisovateľka. Dostala som svoj prvý honorár v živote za moje „dielo“. Úžasné!

To mi dodalo silu a písala som ďalej. Postupne mi vychádzali ďalšie a ďalšie články, či už na internete alebo v časopisoch. A boli aj honoráre. Samozrejme, nie vždy a ani som to nerobila so zámerom zarábať si takto na živobytie, ale bolo to príjemné „plus“ k tomu, že mi vyšiel článok.

Stále som však písala len svoje príbehy a úvahy. Nejaké tie články informačného charakteru som si napísať netrúfala. Keď som však raz narazila na ponuku jedného internetového časopisu, ktorý hľadal externých redaktorov, povedala som si, že to skúsim.

Manžel mi veľmi neveril a hovoril, že to je predsa celkom iná káva písať takéto články a že mám radšej ostať pri tých mojich príbehoch. Ale ja som to riskla. Poslala som im dokonca aj jeden ukážkový článok, ktorý som skúsila napísať, taký ten informačný. Hovorila som si, že za to predsa nič nedám.

Čakala som týždeň, dva, tri, mesiac. Keď už som vôbec nedúfala, že sa mi niekto z redakcie ozve, prišiel mi e-mail s ponukou písať pre nich. Skoro som odpadla!
Odvtedy ubehli už štyri roky. Rozbiehala som sa pomaly. Najskôr som písala jeden-dva články týždenne a bola som šťastná za takúto možnosť. Bolo to tiež príjemne finančne ohodnotené, čo je pre každú mamičku na materskej zaiste krásnym prilepšením k pomerne skromnej „výplate“ v podobe rodičovskéh príspevku (aj za ten som však vďačná, mohlo by byť aj horšie – a nemyslím to ironicky).

Takto som si teda privyrábala svoje prvé peniaze na materskej dovolenke. S počtom uverejnených článkov rástlo moje sebavedomie, aj praktické skúsenosti. Spočiatku mi napísanie článku trvalo hodiny, dnes niektoré zvládam v priebehu pár minút (ak mi je téma blízka).

Po roku či dvoch prišli ďalšie možnosti písania a ja som začala písať viac. A potom toho bolo ešte o niečo viac. Aj sama som si našla nejaké ponuky, ozvala som sa a získala ďalšie príležitosti písať.

Dnes si môžem povedať, že vďaka písaniu na internete zrejme nebudem musieť po materskej nastúpiť do práce. A viem, že toto je snom nejednej mamičky. Nehovorím, že zarábam neskutočné peniaze a že som vďaka písaniu „v balíku“, určite by som však niekde v bežnom zamestnaní toľko nezarobila a okrem toho toto robím DOMA, nemusím nikam chodiť, šetrím tým čas i peniaze na cestovanie a podobne.
Robím to, čo ma neskutočne baví. Vždy som túžila písať, no nevedela som, ako na to. Túžila som robiť niečo, čo by ma bavilo, niečo tvorivé a iné než sedieť v kancelárii za stolom a osem hodín tupo hľadieť do počítača a okrem toho sa prehrabávať v papieroch. Mala som možnosť si to vyskúšať a bolo to asi to najhoršie, čo som kedy robila. Ďakujem, neprosím!

To, že pracujem z domu mi dáva krásny pocit slobody. Som so svojimi deťmi naplno, píšem, keď zaspia alebo keď sú nachvíľku s babkou či s manželom vonku. Jednoducho, píšem, keď mám čas. A baví ma to. Veľmi. Prakticky žijem svoj malý sen. Dáva mi to tiež silu veriť, že zvládnem uskutočniť aj tie väčšie.

A chcem týmto povzbudiť aj vás, milé mamičky! Ak máte pocit, že dokážete písať, zložiť nejaký ten príbeh, ktorý by stál za prečítanie a baví vás to, skúste to. Za pokus nič nedáte. Môžete len získať. Možností je dosť, treba ich však hľadať. Nemôžete čakať, že za vami prídu samé, musíte byť aktívne. Ak niečo napíšete, skúste to niekam poslať. Najlepšie je písať o tom, čomu rozumiete, čo je vám blízke.
Precestovali ste veľa krajín? Napíšte o tom. Cestovateľské tipy a informácie sú veľmi cenné. Alebo sa vyznáte v kvetoch, môžete osloviť nejaký časopis s takýmto zameraním s ponukou písať pre nich. Nemajte spočiatku však veľké oči a nepýtajte si honoráre typu 20 Eur za článok o dĺžke pol normostrany (normostrana 1800 znakov textu vrátane medzier).

Ja som veľa článkov písala zadarmo, len aby som vedela, či na to mám a aj takto som získavala cenné skúsenosti. Niektoré redakcie neplatia za články, ktoré napíšete, ale môžete ich použiť ako vaše referencie pri hľadaní ďalších možností.
A ak sa vám nepodarí písať pre žiadny časopis alebo internetový časopis, nezúfajte, stále si môžete založiť svoj vlastný blog a písať tam.
Tiež je to spôsob, ako získať skúsenosti s písaním a nikdy neviete, či si vás niekto nevšimne.
Okrem toho, aj blogom sa dajú zarobiť nejaké tie Eurá, ale to je zasa na inú tému.

Poznámka: Niektoré mamičky, ktorých sa týka zákon platný od začiatku roka 2010 ( teda že ak chcete poberať rodičovský príspevok v plnej výške, nesmiete mať iný príjem), to môžu mať trošku zložitejšie. Tu je dobre, ako som už spomenula, pozisťovať si na úradoch, ako by ste mohli písať platené články a pritom neprísť o rodičovský príspevok, aby to bolo v poriadku aj po právnej stránke. Mňa sa týkajú ešte staršie zákony, takže neviem presne, čo a ako je teraz.

práca z domu, privyrobenie

Určite sa nájde mnoho mamičiek, ktoré podobne ako ja, premýšľajú počas materskej dovolenky, ako si aspoň nejakú tú korunu (dnes už teda Euro) privyrobiť.
Na materskej nie je väčšinou peňazí nazvyš, takže každé Euro je naozaj dobré.
A tak mnohé z nás hľadajú inzeráty v miestnych novinách alebo skúšajú šťastie na internete. Z inzerátov sa môže zdať, že práce na doma je neúrekom. Ozveme sa na jeden inzerát, skúsime aj na iný a potom ďalší. Niekedy dostaneme odpoveď, aby sme zaplatili registračný poplatok a potom dostaneme ďalšie informácie. Ak sa necháte nachytať, zrejme nezarobíte nič, akurát budete o pár Eur ľahšia.
Alebo sa dostanete k skvelej ponuke predávať kozmetiku, šperky alebo iný tovar. Toto môže byť síce fajn, no nie každá mamička má obchodného ducha.
Nejedna mamička na materskej napokon rezignuje a povie si, že pracovať z domu sa zrejme naozaj nedá. Nuž, ja tvrdím, že sa dá, i keď pre to treba veľa urobiť. Pozrime sa v skratke na to, aké sú možnosti.
Predtým, než sa do niečoho takéhoto pustíte, si najskôr zistite všetky právne náležitosti – teda, najmä to, či môžete mať nejaký príjem popri rodičovskom príspevku (myslím, že ak pracujete, máte nárok len na príspevok na starostlivosť o dieťa, ale radšej si treba tieto veci overiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne aj na Sociálnej poisťovni, pretože veľa závisí aj od toho, kedy ste začali rodičovský príspevok poberať).
A aké sú tie možnosti? Začnem tým, čo robím ja sama a postupne budem pridávať ďalšie spôsoby privyrobenia.

hračky

Keď som nedávno mala napísať článok o látkových (textilných) bábikách, presurfovala som niekoľko rôznych stránok na túto tému. A narazila som aj na waldorfské bábiky.
Musím povedať, že málokedy ma niečo tak zaujme ako práve tieto krásne bábiky a že ma to dokonca chytí natoľko, aby som sa vrhla do ich výroby. No ale stalo sa a ja som začala šiť.
Najskôr ručne, čo mi ale trvalo príliš dlho, potom som si požičala šicí stroj od mojej mamy. A to už bola iná paráda.
Chvíľku mi trvalo, kým som prišla na to, ako presne vyformovať hlavičku, ako najlepšie ušiť telíčko a vlasy mi ešte stále dávajú riadne zabrať… Každopádne už mám zopár kúskov (teda konkrétne tri) mojich waldorfských bábik hotových a stále ma to ťahá šiť ďalšie. Asi jediným zásadným problémom je čas, ktorého je pri dvoch deťoch naozaj málo (okrem toho ešte pracujem z domu, takže to je ďalší „požierač“ času).
Prikladám foto mojich doterajších výtvorov. Prosím, berte na vedomie, že sú to moje prvotiny, takže žiadna profesionálna práca a oblečenie majú po dcérke (k ušitiu oblečkov na tie bábiky som sa ešte nedostala…)

Pre tých, ktorí netušia, čo sú waldorfské bábiky zač, aspoň zopár informácií. Tieto bábiky sú v súlade s waldorfskou pedagogikou (alebo tiež filozofiou Rudolfa Steinera, čo je zakladateľ tejto pedagogiky). O waldorfských škôlkach a školách ste už zrejme počuli…
Takže ide o textilné bábiky, ktoré sa šijú z prírodných materiálov a vypĺňať by sa mali v ideálnom prípade ovčou vlnou. Tváričky sú zväčša ručne vyšívané a pozostávajú vlastne len z očiek a ústočiek (noštek býva vymodelovaný špeciálnym spôsobom). Vlásky sú z vlny alebo iného prírodného materiálu. Ďalej tieto bábiky môžu mať rôzne podoby – buď ako bábiky, ktoré sa dajú obliekať, alebo sú to len jednoduché vcelku ušité „neobliekacie“ bábiky rôznych veľkostí a tvarov. Závisí od toho, pre akú vekovú kategóriu sú určené.
Niekomu sa môžu ich jednoduché tváričky zdať nie veľmi pekné a zaujímavé, no ich jednoduchosť je tu zámerná – mali by totiž ponechať čo najväčší priestor pre detskú tvorivosť a fantáziu.

Waldorfské bábiky sa dajú kúpiť (zatiaľ asi hlavne na internete), ale pri troške šikovnosti si môžete ušiť aj vlastnú. Je to pekný pocit, keď vidíte vaše dieťa, ako sa hrá s bábikou, ktorú ste pre neho ušili sama. U nás sa bábiky ujali nielen u dcérky ale aj u štvorročného syna
.
Sú mäkkučké, dobre sa túlia a objímajú a sú úžasnými spoločníkmi deťom na spinkanie. Naozaj odporúčam.

Na internete je množstvo návodov a postupov, ako si takúto bábiku zhotoviť, tak treba možno trošku posurfovať. Nejaké odkazy s návodmi na ušitie waldorfských bábik nájdete aj v mojom ďalšom článku (TU) a výplňami na waldorfské bábiky sa zaoberá tento článok (TU). Môžete si ale urobiť bábiku úplne podľa vlastných predstáv a podľa vlastného strihu, všetko je vecou fantázie.

Pre inšpiráciu prikladám odkaz na galériu waldorfských bábik. Nájdete ju tu.