podnikanie, práca z domu

Prekladanie z a do cudzích jazykov je ďalšou možnosťou, ako si privyrobiť k materskej.
Pokiaľ máte dobré znalosti niektorého cudzieho jazyka, môžete skúsiť prekladať.

Možností je dosť, opäť treba hľadať inzeráty na internete alebo v tlači. Dobré je tiež ponúknuť svoje služby prostredníctvom inzerátu.

Môžete sa ale aj prihlásiť do nejakej agentúry, ktorá sa zaoberá prekladmi a ponúknuť im svoje služby. Spravidla vám dajú skúšobný preklad a podľa toho, ako si s ním poradíte, sa rozhodnú, či vás vezmú alebo nie.

Plusovým bodom je, ak máte rôzne certifikáty či štátnu skúšku z jazyka, alebo ste nejaký čas žili v krajine, kde sa týmto jazykom hovorí. To všetko sú pozitíva a výhody, takže to nezabudnite uviesť vo svojom životopise alebo nejakej prezentácii.

Výhodou je, že takúto prácu môžete robiť priamo z domu a pri pravidelnom prísune prekladov si zrejme aj pekne privyrobíte.

bábätká a deti, rodičovstvo

Táto príhoda sa mi stala ešte minulý týždeň, no musím o tom napísať. To, že na materskej dovolenke maminám často chýba spánok, asi netreba veľmi rozoberať…

Ja už som si ako tak zvykla na pravidelný deficit spánku, ale minulý víkend som bola vážne celkom rozbitá, navyše som mala aj nepríjemnú nádchu a bolela ma hlava. Tak som poprosila manžela, aby sa chvíľku pohral s deťmi, že si idem ľahnúť.
Bola som prekvapená, pretože to prijal bez nejakých vážnejších protestov:-). Deti s manželom boli v detskej izbe a ja som si šla ľahnúť do spálne.
Lenže boli takí hluční, že som aj tak nemohla zaspať. Manžel ich teda nakoniec vzal o poschodie nižšie, kde bývajú moji rodičia a tam sa s nimi hral.

Vychutnávala som si chvíľku nerušeného a nefalšovaného ticha, a už-už som zaspávala, keď tu zrazu sa rozleteli dvere na spálni. Okamžite som bola prebratá. Do spálne sa dovalilo tornádo v podobe nášho štvorročného syna.

Nahnevaným hlasom som sa ho opýtala, čo tu robí a prečo ho tatinko za mnou pustil, keď vedia, že som si chcela pospať.
Synova odpoveď ma ale totálne dojala: „…tatinko nevie, že som išiel za tebou. Maminka, ale ja som sa len prišiel opýtať, či ma ľúbiš?“ Po tých slovách som bola hotová.
Odpovedala som mu: „Jasné, že ťa ľúbim, zlatko!“
A on na to: „Tak dobre, a teraz môžeš pokračovať v spinkaní!“ A spokojný odišiel zo spálne.

Samozrejme, ja som už nezaspala. Vstala som a šla som za manželom a deťmi. Manžel naozaj nevedel, že syn príde za mnou, pretože mu sľúbil, že si ide hore len niečo zobrať a za maminkou v žiadnom prípade nepôjde:-).
Nemohla som sa ale na neho vôbec hnevať, veď to bolo celé také detsky úprimné a čisté. A vyspím sa predsa niekedy inokedy…

podnikanie, práca z domu

Doučovanie je pekná možnosť privyrobenia aj pre mamičky na materskej dovolenke. Väčšinou je záujem o doučovanie cudzích jazykov, no nemusia to byť len jazyky ale čokoľvek, v čom ste dobrá a v čom vynikáte. Či už je to hra na gitaru, kreslenie, práca s počítačom, hocičo.
Na niektoré takéto veci možno bude potrebná živnosť, to vám iste povedia na živnostenskom úrade (stačí si zavolať a opýtať sa).

Ak neviete, či by ste to zvládli, skúste sa najskôr popýtať v kruhu vašich známych alebo kamarátok. Môžete napríklad skúsiť doučovať dieťa vašich známych, len na skúšku, aby ste videli, či vám to pôjde. Takto získate aj isté sebavedomie a skúsenosti.

V prípade, že ste naozaj profíčka v cudzom jazyku a máte trebárs aj štátnu skúšku, môžete pripravovať aj študentov na maturitu, o čo je vcelku veľký záujem alebo učiť jazyk vo firmách, prípadne sa spýtať na brigádu v niektorej jazykovej škole.

Doučovanie je teda celkom dobrý spôsob privyrobenia, avšak má aj svoje úskalia. Hlavným je asi to, že ak máte dieťa, musíte si to naplánovať tak, aby ste ho mali na ten čas kam odovzdať. Ideálne je, ak doučujete u vás doma a s dieťatkom je buď otecko alebo niekto známy. Tiež potrebujete nejaký ten priestor na doučovanie, kde vás nebude nikto rušiť.

V neposlednom rade si treba zohnať nejakú tú „klientelu“ – to môžete skúsiť prostredníctvom vašich známych (ak poznajú niekoho, kto hľadá doučovanie, môžu vás odporučiť), alebo si podajte inzerát. Ak chodíte do materského centra, môžete aj tam nejako zverejniť svoju ponuku doučovania.
Všímajte si tiež inzeráty v novinách, ľudia často hľadajú niekoho, kto by ich doučil či už jazyk alebo niečo iné.

Moja skúsenosť: Sama som si takto doučovaním privyrábala. Doučovala som angličtinu a bolo to fajn. Jednak som bola nútená sama sa zdokonaľovať a tiež ma to bavilo. A záujem o hodiny bol naozaj veľký. Kým som mala len jedno dieťa, dalo sa to zvládať viacmenej v pohode, mama mi na tú chvíľku malého vždy zobrala (bývame v jednom dome). Keď k nám však pribudla aj dcérka, už to také jednoduché nebolo a postupne som to vzdala. Momentálne nedoučujem vôbec, venujem sa už len rodine a písaniu.

kam s deťmi

Odkedy sme s manželom videli obrázky rodinného parku Märchenpark v Rakúsku, vedeli sme, že to miesto musíme raz navštíviť. Túto návštevu sme však akosi stále odkladali, pretože najskôr sa nám zdal byť syn ešte malý a potom, keď už bol väčší, k nám zas pribudla jeho malá sestrička, takže s malinkým bábätkom sme cestovať nechceli. A čo by aj z toho mala taká niekoľkomesačná slečna?

No prišiel čas, keď náš syn dovŕšil štvrté narodeniny, dcérka mala takmer dva, a tak sme si povedali, že je správna doba navštíviť Märchenpark.
Šli sme priamo v deň synových narodenín, bol to vlastne jeho darček. Okrem toho to majú narodeninoví oslávenci zadarmo, takže ušetriť 17 Eur za vstupenku bolo tiež vcelku príjemné.

Vyrazili sme v pondelok ráno o ôsmej a na parkovisko Märchenparku (je bezplatné) sme prišli asi o jedenástej dopoludnia. Po zaplatení vstupného (len za mňa a manžela, pretože syn mal narodeniny a dcérka ešte nemala dva roky) sme sa vrhli na skúšanie všetkých atrakcií.

Šli sme od jednej atrakcie k druhej, deti boli v siedmom nebi a my s manželom vlastne tiež.
Veľmi sa nám páčilo šmýkanie na vodnej dráhe v člnoch – spustíte sa z veľkej výšky na gumenom člne po dráhe, cez ktorú tečie voda.

Bolo tam toho toľko, že sme nevedeli, kam skôr skočiť. Prešli sme plávanie na kačičkách, vyskúšali jazdu na prasiatkach i jazdu traktorom, viezli sme sa na krásnom malom vláčiku, deti si užili jazdu v za sebou idúcich autíčkach (po koľajniciach ide akoby vláčik poskladaný z niekoľkých autíčok), viezli sme sa na líške a zajacovi po malom lesíku, tiež sme zažili úžasnú jazdu balónom na balónovom kolotoči.
Potom sme boli aj na krokodílovi, čo je vlastne plavba po vode a v jednom úseku sa dráha vyvyšuje a následne vás to spustí dole, pričom vás ošpliecha voda. V teplom počasí je to v pohode, ak je chladnejšie a nemáte náhradné oblečenie, veľmi neodporúčam.

Čo sa týka jedla, mali sme niečo so sebou, no aj tak to nestačilo a museli sme si dačo pokúpiť. Ak však nechcete platiť šialené sumy za jeden maličký Cappy džús pre deti (tuším to bolo 2,5 Eur) a podobne, radšej si jedlo i pitie zoberte so sebou.
Najesť sa tam ale dá hocikde, na každom kroku je nejaký stánok s občerstvením, automaty na zmrzlinu (tie sme neskúšali, ale po vhodení špeciálnej mince, ktoré si tam možno zakúpiť, vám nadávkuje klasickú točenú zmrzlinu).

Pokiaľ ide o špeciálne mince, tak tie sú potrebné na niektoré atrakcie. Väčšina, teda skoro všetko, má vstup zdarma, ale také tie malinké kolotoče alebo autíčka sa spustia až po vhodení mince. Jedna minca má hodnotu 1 Euro a dajú sa kúpiť v niektorých stánkoch, alebo sú tam tiež automaty, kde vhodíte Eurá, prípadne vložíte aj papierovú bankovku a v tej hodnote vám automat vydá mince.

WC sú tiež bežne v areáli, takže nie je problém, ak potrebujete ísť na toaletu. Na každom kroku sú tiež lavičky, ak si potrebujete oddýchnuť a celý areál je veľmi pekný a čistý. Ak by ste si chceli vziať so sebou aj psa, tak vás dnu nevpustia, respektíve so psom sa dnu nedostanete.

V lete je iste super využiť aj „vodný svet“ – nie je to síce na kúpanie, skôr len na osvieženie, ale je to pekné. My sme to nevyužili, pretože bolo ešte chladno, i keď niektorí sa tam „čvachtali“. Treba si so sebou vziať buď plavky a na nohy žabky, alebo náhradné oblečenie. Deti si tam isto užijú dosť zábavy.
Ak idete v slnečný deň, nezabudnite sebe aj deťom zobrať nejaký klobúčik, krém na opaľovanie aj slnečné okuliare, slnko vám tam bude riadne pražiť na hlavu. My sme na to nemysleli a museli sme synovi kúpiť klobúčik, pretože sme pre neho mali len pomerne hrubú čiapku a bolo mu teplo. No a bez pokrývky hlavy som ho nechať nechcela. Klobúčik nás vyšiel 13 Eur (ale aspoň má peknú spomienku, keďže je na ňom vyšitý nápis Märchenpark a zopár ďalších drobností).

No a tiež tam nechýbajú ani obchodíky so suvenírmi, takže si môžete kúpiť niečo pekné na pamiatku.
Takisto sa deťom iste bude páčiť mini zoo so zvieratkami, ktoré môžete aj kŕmiť (krmivo sa dá kúpiť).

Na každom kroku sú krásne rozprávkové postavičky, výjavy z rôznych známych rozprávok, nesmiem zabudnúť na dračiu dieru, kde vás vo vnútri jaskyne privíta milý spiaci dráčik, ktorý sa potom zobudí a niečo vám bude rozprávať. Deťom sa veľmi páčil a nám tiež.

Potom je tam aj strašidelná jaskyňa, kde sú všelijaké „prízraky“, svetielkujúce oči a podobne.
Takisto tu nechýba veľké pieskovisko, kde sa deti môžu zabaviť.
Páčilo sa nám aj predstavenie medvedích pirátov, ktorí spievajú (spustíte ich stlačením tlačidla) alebo tiež predstavenie zvieracej skupinky (ide o postavičky domácich zvierat ako kačka, ovca, kravička, sliepka, ktoré spievajú a takisto sa spúšťajú stlačením tlačidla).

Nájdete tu tiež rôzne preliezačky, šmykľavky, „cvičisko gladiátorov“, plťku, na ktorej si môžete zaplávať a všeličo iné.

Otvorené je od 9,00 do 18,00, ale niektoré atrakcie začínajú až od 10,00.
Nám sa teda veľmi páčilo, odchádzali sme vykolotočovaní asi o 16,30, pretože sme mali pred sebou takmer trojhodinovú cestu a so sebou dve unavené deti. Tie sa tam neskutočne bavili a my vlastne tiež. Stále bolo čo robiť, na čo sa pozerať. Vyskúšali sme všetko, čo sme chceli a fotili sme o dušu. Počasie nám vyšlo perfektne, nebolo až tak veľmi teplo, ale krásne slnečno. Ľudí bolo pomerne málo, nikde sme nečakali, na niektorých atrakciách sme boli celkom sami. Môžete ísť na čokoľvek a koľkokrát sa vám zachce. Niektoré atrakcie sú len pre deti od istého veku, takže si treba čítať nápisy a upozornenia na tých tabuľkách pri atrakciách. Niekde zasa nesmú deti do istého veku ísť samé ale len s doprovodom dospelých. My sme boli takmer na všetkom s deťmi (teda, tam kde sa to dalo).
Zážitky máme parádne a určite neľutujem ani jedného Eura, čo sme tam minuli. Proste to stálo za to!

Viac informácií nájdete na http://www.familypark.at/sl/start.html

podnikanie, práca z domu

Asi najčastejšie ponúkanou prácou na doma pre mamičky je predaj kozmetiky a šperkov. Veľa žien na materskej si takto privyrába a niektoré sú v tom naozaj dobré a zarobia si pekné sumy. Lenže nie každá mamička na materskej dovolenke má toho správneho obchodného ducha, aby chodila tovar ponúkať od dverí k dverám alebo aspoň každej svojej kamarátke a všetkým známym.

Ja som to skúsila, teda skúsila som predávať kozmetiku. Zistila som dve veci – že nedokážem ľudí presviedčať, aby si odo mňa niečo kúpili a že jediná osoba, ktorá si nejakú kozmetiku odo mňa kúpila, som bola ja sama.
Nakúpila som niečo ako darčeky pre rodinu (no nekúpte to, keď na ten tovar ako ich „lady“ máte super zľavu:), a tak všetci v tom roku dostali pod stromček niečo voňavé z kozmetiky.
Ďalšie objednávky sa nekonali… a ja som svoje „podnikanie“ zabalila.

So šperkami som to neskúšala, takže netuším, či sa predávajú lepšie ako kozmetika. Každopádne, pre ženu ako som ja, teda takú, ktorej je nepríjemné niekoho presviedčať a „vnucovať“ tovar, je to to isté len v ružovom. Ja to proste nedokážem.
Iste je to ale jedna z možností a ak máte široký okruh ľudí, s ktorými sa stretávate a teda aj dostatok potenciálnych zákazníkov, potom to môže fungovať a môžete si vcelku pekne prilepšiť.

Ak nemáte takú širokú základňu známych, skúste predávať aj cez inzertné portály. Avšak v tomto prípade je nevýhodou, že budete bojovať s veľkou konkurenciou, keďže túto možnosť využíva mnoho predajcov kozmetiky a šperkov. Stačí si pozrieť taký mimibazar.sk, kde sa to podobnými ponukami len tak hemží.

hračky, návody a tipy, šitie

Niečo o waldorfských bábikách som tu už napísala a pridala som aj foto mojich doterajších výtvorov.

Napadlo ma, že sa s vami podelím aj o niekoľko stránok, kde sa dajú nájsť vcelku ľahko pochopiteľné návody na ušitie týchto bábik. Možností je viacero, môžete sa len inšpirovať a prispôsobiť si strih podľa svojich predstáv.

Tu sú teda odkazy na webové stránky s postupom na vytvorenie hlavičky i telíčka waldorfských bábik.

(v češtine)
http://www.moje-rodina.cz/blaznivy-svet-napadu/panenka

http://www.moje-rodina.cz/blaznivy-svet-napadu/panenka-telo

(v angličtine)
http://soozs.blogspot.com/2006/06/how-to-make-steiner-doll.html

http://simmy.typepad.com/echoesofadream/2006/10/basic_instructi.html

http://moonchildhandworkstudio.blogspot.com/2008/04/how-i-make-waldorf-doll-head.html

Tak to je niekoľko odkazov, ktoré mi pri šití waldorfskej bábiky veľmi pomohli. Na internete je ich viacero, ale všetky sú vo svojej podstate podobné.

Ešte pripájam link na diskusné fórum, kde sa rozoberajú práve waldorfské bábiky a tiež v tejto diskusii nájdete aj mnohé užitočné tipy a rady pri šití takýchto ale aj iných textilných bábik a hračiek.

Dúfam, že tieto odkazy vám aspoň trošku pomôžu pri tvorení vašich vlastných waldorfských bábik 🙂

Príjemný víkend všetkým!

podnikanie, práca z domu

Ďalšia možnosť, ako si trochu prilepšiť počas materskej dovolenky, je aj opatrovanie detičiek.
V dnešnej dobe, kedy je zúfalý nedostatok materských škôl, často rodičia hľadajú iné alternatívy. Niekedy, žiaľ, nie sú k dispozícii babičky, ktoré by dieťa mohli opatrovať, ak je matka i otec v práci a ak nie je dostatok miesta v škôlke, vzniká ťažká situácia. Kam s dieťatkom?

A tu sa ponúka možnosť pre iné mamičky na materskej dovolenke. Čo takto zriadiť si malú materskú škôlku či jasličky? Alebo nejaké predškolské opatrovateľské centrum?
Súkromné škôlky sú čoraz viac využívané, nakoľko tých štátnych je nedostatok. A o jasličkách ani nehovorím. Nápad je to síce určite pekný, i keď je zrejme pomerne komplikované to všetko zrealizovať. Treba na to celého človeka, ďalších ľudí ako i dostatok peňazí a vhodné priestory, ktoré musia spĺňať prísne normy. V žiadnom prípade to však nie je nezrealizovateľné.

Opäť si treba pozisťovať všetky náležitosti na živnostenskom úrade a ďalších prípadných inštitúciách ohľadom toho, aké normy treba spĺňať, na základe akej živnosti by ste takéto zariadenie mohli prevádzkovať a podobne.

Možnosťou však je zriadiť si aj akési mini-jasličky či mini-škôlku. Ide v podstate o to, že si k svojim vlastným deťom či dieťatku vezmete do opatery ešte ďalšie jedno či dve, prípadne tri. Vznikne tak mini-kolektív, akási mini-škôlka. Mamičky väčšinou prevádzkujú takúto službu u seba doma. Má to hneď viacero výhod – vaše dieťa či deti budú mať o program postarané, keďže sa budú mať s kým pohrať. Vy si privyrobíte nejaké tie Eurá navyše a budete sa môcť realizovať. Jednoducho, ak máte dobrý vzťah k deťom (ktorá matka nemá?) a bavilo by vás starať sa o pár drobcov, potom to nie je zlý nápad.

Treba však doriešiť napríklad aj stravovanie detičiek, mať vhodný priestor – ak máte veľmi malý byt, kde sa ledva pomestíte, tak tu asi na mini-škôlku priestor nebude a podobne. No ak sa chce, všetko sa dá.

podnikanie, práca z domu

Páčilo by sa vám písať články, ktoré by si ľudia čítali? Je to niekedy ľahšie, akoby ste si mysleli. Som toho živým príkladom. Keď sa mi narodil syn, bola som z toho absolútne vedľa. Až tak vedľa, že som o tom musela napísať. Príbeh som poslala do jedného „mamičkovského“ časopisu a oni mi odpísali, že ho uverejnia. Skoro som tú radosť nerozchodila. A potom to začalo. Napísala som aj ďalší príbeh, pretože akosi stále bolo o čom. A poslala som ho zasa inde. Ozvali sa mi, že príbeh uverejnia a dokonca mi za to poslali honorár. No tak to už som sa od radosti doslova vznášala a pripadala som si ako pani spisovateľka. Dostala som svoj prvý honorár v živote za moje „dielo“. Úžasné!

To mi dodalo silu a písala som ďalej. Postupne mi vychádzali ďalšie a ďalšie články, či už na internete alebo v časopisoch. A boli aj honoráre. Samozrejme, nie vždy a ani som to nerobila so zámerom zarábať si takto na živobytie, ale bolo to príjemné „plus“ k tomu, že mi vyšiel článok.

Stále som však písala len svoje príbehy a úvahy. Nejaké tie články informačného charakteru som si napísať netrúfala. Keď som však raz narazila na ponuku jedného internetového časopisu, ktorý hľadal externých redaktorov, povedala som si, že to skúsim.

Manžel mi veľmi neveril a hovoril, že to je predsa celkom iná káva písať takéto články a že mám radšej ostať pri tých mojich príbehoch. Ale ja som to riskla. Poslala som im dokonca aj jeden ukážkový článok, ktorý som skúsila napísať, taký ten informačný. Hovorila som si, že za to predsa nič nedám.

Čakala som týždeň, dva, tri, mesiac. Keď už som vôbec nedúfala, že sa mi niekto z redakcie ozve, prišiel mi e-mail s ponukou písať pre nich. Skoro som odpadla!
Odvtedy ubehli už štyri roky. Rozbiehala som sa pomaly. Najskôr som písala jeden-dva články týždenne a bola som šťastná za takúto možnosť. Bolo to tiež príjemne finančne ohodnotené, čo je pre každú mamičku na materskej zaiste krásnym prilepšením k pomerne skromnej „výplate“ v podobe rodičovskéh príspevku (aj za ten som však vďačná, mohlo by byť aj horšie – a nemyslím to ironicky).

Takto som si teda privyrábala svoje prvé peniaze na materskej dovolenke. S počtom uverejnených článkov rástlo moje sebavedomie, aj praktické skúsenosti. Spočiatku mi napísanie článku trvalo hodiny, dnes niektoré zvládam v priebehu pár minút (ak mi je téma blízka).

Po roku či dvoch prišli ďalšie možnosti písania a ja som začala písať viac. A potom toho bolo ešte o niečo viac. Aj sama som si našla nejaké ponuky, ozvala som sa a získala ďalšie príležitosti písať.

Dnes si môžem povedať, že vďaka písaniu na internete zrejme nebudem musieť po materskej nastúpiť do práce. A viem, že toto je snom nejednej mamičky. Nehovorím, že zarábam neskutočné peniaze a že som vďaka písaniu „v balíku“, určite by som však niekde v bežnom zamestnaní toľko nezarobila a okrem toho toto robím DOMA, nemusím nikam chodiť, šetrím tým čas i peniaze na cestovanie a podobne.
Robím to, čo ma neskutočne baví. Vždy som túžila písať, no nevedela som, ako na to. Túžila som robiť niečo, čo by ma bavilo, niečo tvorivé a iné než sedieť v kancelárii za stolom a osem hodín tupo hľadieť do počítača a okrem toho sa prehrabávať v papieroch. Mala som možnosť si to vyskúšať a bolo to asi to najhoršie, čo som kedy robila. Ďakujem, neprosím!

To, že pracujem z domu mi dáva krásny pocit slobody. Som so svojimi deťmi naplno, píšem, keď zaspia alebo keď sú nachvíľku s babkou či s manželom vonku. Jednoducho, píšem, keď mám čas. A baví ma to. Veľmi. Prakticky žijem svoj malý sen. Dáva mi to tiež silu veriť, že zvládnem uskutočniť aj tie väčšie.

A chcem týmto povzbudiť aj vás, milé mamičky! Ak máte pocit, že dokážete písať, zložiť nejaký ten príbeh, ktorý by stál za prečítanie a baví vás to, skúste to. Za pokus nič nedáte. Môžete len získať. Možností je dosť, treba ich však hľadať. Nemôžete čakať, že za vami prídu samé, musíte byť aktívne. Ak niečo napíšete, skúste to niekam poslať. Najlepšie je písať o tom, čomu rozumiete, čo je vám blízke.
Precestovali ste veľa krajín? Napíšte o tom. Cestovateľské tipy a informácie sú veľmi cenné. Alebo sa vyznáte v kvetoch, môžete osloviť nejaký časopis s takýmto zameraním s ponukou písať pre nich. Nemajte spočiatku však veľké oči a nepýtajte si honoráre typu 20 Eur za článok o dĺžke pol normostrany (normostrana 1800 znakov textu vrátane medzier).

Ja som veľa článkov písala zadarmo, len aby som vedela, či na to mám a aj takto som získavala cenné skúsenosti. Niektoré redakcie neplatia za články, ktoré napíšete, ale môžete ich použiť ako vaše referencie pri hľadaní ďalších možností.
A ak sa vám nepodarí písať pre žiadny časopis alebo internetový časopis, nezúfajte, stále si môžete založiť svoj vlastný blog a písať tam.
Tiež je to spôsob, ako získať skúsenosti s písaním a nikdy neviete, či si vás niekto nevšimne.
Okrem toho, aj blogom sa dajú zarobiť nejaké tie Eurá, ale to je zasa na inú tému.

Poznámka: Niektoré mamičky, ktorých sa týka zákon platný od začiatku roka 2010 ( teda že ak chcete poberať rodičovský príspevok v plnej výške, nesmiete mať iný príjem), to môžu mať trošku zložitejšie. Tu je dobre, ako som už spomenula, pozisťovať si na úradoch, ako by ste mohli písať platené články a pritom neprísť o rodičovský príspevok, aby to bolo v poriadku aj po právnej stránke. Mňa sa týkajú ešte staršie zákony, takže neviem presne, čo a ako je teraz.

podnikanie, práca z domu

Určite sa nájde mnoho mamičiek, ktoré podobne ako ja, premýšľajú počas materskej dovolenky, ako si aspoň nejakú tú korunu (dnes už teda Euro) privyrobiť.
Na materskej nie je väčšinou peňazí nazvyš, takže každé Euro je naozaj dobré.
A tak mnohé z nás hľadajú inzeráty v miestnych novinách alebo skúšajú šťastie na internete. Z inzerátov sa môže zdať, že práce na doma je neúrekom. Ozveme sa na jeden inzerát, skúsime aj na iný a potom ďalší. Niekedy dostaneme odpoveď, aby sme zaplatili registračný poplatok a potom dostaneme ďalšie informácie. Ak sa necháte nachytať, zrejme nezarobíte nič, akurát budete o pár Eur ľahšia.
Alebo sa dostanete k skvelej ponuke predávať kozmetiku, šperky alebo iný tovar. Toto môže byť síce fajn, no nie každá mamička má obchodného ducha.
Nejedna mamička na materskej napokon rezignuje a povie si, že pracovať z domu sa zrejme naozaj nedá. Nuž, ja tvrdím, že sa dá, i keď pre to treba veľa urobiť. Pozrime sa v skratke na to, aké sú možnosti.
Predtým, než sa do niečoho takéhoto pustíte, si najskôr zistite všetky právne náležitosti – teda, najmä to, či môžete mať nejaký príjem popri rodičovskom príspevku (myslím, že ak pracujete, máte nárok len na príspevok na starostlivosť o dieťa, ale radšej si treba tieto veci overiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne aj na Sociálnej poisťovni, pretože veľa závisí aj od toho, kedy ste začali rodičovský príspevok poberať).
A aké sú tie možnosti? Začnem tým, čo robím ja sama a postupne budem pridávať ďalšie spôsoby privyrobenia.

hračky

Keď som nedávno mala napísať článok o látkových (textilných) bábikách, presurfovala som niekoľko rôznych stránok na túto tému. A narazila som aj na waldorfské bábiky.
Musím povedať, že málokedy ma niečo tak zaujme ako práve tieto krásne bábiky a že ma to dokonca chytí natoľko, aby som sa vrhla do ich výroby. No ale stalo sa a ja som začala šiť.
Najskôr ručne, čo mi ale trvalo príliš dlho, potom som si požičala šicí stroj od mojej mamy. A to už bola iná paráda.
Chvíľku mi trvalo, kým som prišla na to, ako presne vyformovať hlavičku, ako najlepšie ušiť telíčko a vlasy mi ešte stále dávajú riadne zabrať… Každopádne už mám zopár kúskov (teda konkrétne tri) mojich waldorfských bábik hotových a stále ma to ťahá šiť ďalšie. Asi jediným zásadným problémom je čas, ktorého je pri dvoch deťoch naozaj málo (okrem toho ešte pracujem z domu, takže to je ďalší „požierač“ času).
Prikladám foto mojich doterajších výtvorov. Prosím, berte na vedomie, že sú to moje prvotiny, takže žiadna profesionálna práca a oblečenie majú po dcérke (k ušitiu oblečkov na tie bábiky som sa ešte nedostala…)

Pre tých, ktorí netušia, čo sú waldorfské bábiky zač, aspoň zopár informácií. Tieto bábiky sú v súlade s waldorfskou pedagogikou (alebo tiež filozofiou Rudolfa Steinera, čo je zakladateľ tejto pedagogiky). O waldorfských škôlkach a školách ste už zrejme počuli…
Takže ide o textilné bábiky, ktoré sa šijú z prírodných materiálov a vypĺňať by sa mali v ideálnom prípade ovčou vlnou. Tváričky sú zväčša ručne vyšívané a pozostávajú vlastne len z očiek a ústočiek (noštek býva vymodelovaný špeciálnym spôsobom). Vlásky sú z vlny alebo iného prírodného materiálu. Ďalej tieto bábiky môžu mať rôzne podoby – buď ako bábiky, ktoré sa dajú obliekať, alebo sú to len jednoduché vcelku ušité „neobliekacie“ bábiky rôznych veľkostí a tvarov. Závisí od toho, pre akú vekovú kategóriu sú určené.
Niekomu sa môžu ich jednoduché tváričky zdať nie veľmi pekné a zaujímavé, no ich jednoduchosť je tu zámerná – mali by totiž ponechať čo najväčší priestor pre detskú tvorivosť a fantáziu.

Waldorfské bábiky sa dajú kúpiť (zatiaľ asi hlavne na internete), ale pri troške šikovnosti si môžete ušiť aj vlastnú. Je to pekný pocit, keď vidíte vaše dieťa, ako sa hrá s bábikou, ktorú ste pre neho ušili sama. U nás sa bábiky ujali nielen u dcérky ale aj u štvorročného syna
.
Sú mäkkučké, dobre sa túlia a objímajú a sú úžasnými spoločníkmi deťom na spinkanie. Naozaj odporúčam.

Na internete je množstvo návodov a postupov, ako si takúto bábiku zhotoviť, tak treba možno trošku posurfovať. Nejaké odkazy s návodmi na ušitie waldorfských bábik nájdete aj v mojom ďalšom článku (TU) a výplňami na waldorfské bábiky sa zaoberá tento článok (TU). Môžete si ale urobiť bábiku úplne podľa vlastných predstáv a podľa vlastného strihu, všetko je vecou fantázie.

Pre inšpiráciu prikladám odkaz na galériu waldorfských bábik. Nájdete ju tu.