šité bábiky a hračky

Čo sa stalo so S.e.N Art?
Je to už nejakých pekných pár týždňov, vlastne už tri mesiace, čo som nezapla šijací stroj a neušila absolútne nič. 
N.I.Č.
Dlho som si ani nedokázala predstaviť, že by som nešila dlhšie ako týždeň, nedajbože dva. Ale muselo to prísť.

Minulý rok bol veľmi náročný. Presťahovali sme sa do nášho domčeka (to bolo ešte koncom roka 2015), ja v deviatom mesiaci tehotenstva s naším štvrtým bábätkom, manžel časť roka bez práce, snažil sa zarábať fuškami, čo nie vždy vyšlo, ťahali sme to, ako sme vedeli. Šila som veľa-preveľa, najmä  pred Vianocami, kopec objednávok a mňa to tak bavilo. Popritom som stále pracovala z domu aj ako externá redaktorka. Plus deti a domácnosť.
Moje štvrté tehotenstvo bolo náročné. Tak veľmi som si želala pripraviť sa na príchod toho malého človiečika, veľmi som túžila viac sa naladiť na svoje vnútro, na svoje dieťa v brušku. Túžila som cvičiť tehotenskú jogu, chodiť plávať, starať sa o seba, chystať si veci pre bábätko… Nič z toho sa nedialo, lebo bolo treba riešiť iné, existenčné veci. Ani neviem, ako mi to tehotenstvo ušlo. Ani neviem, ako som sa dostala do deviateho mesiaca. Celý čas som pracovala, nevydýchla som si. A i keď šitie bolo mojím úžasným hobby a útočiskom, mojím relaxom a naplnením, cítila som, že to nie je dobré. Bolo toho veľa. Bol to chaos. 
Náš najmladší drobček prišiel na svet. Krásne no nesmierne uplakané a mrzuté bábätko. Aj ako „ostrieľaná“ štvornásobná mamina som mala čo robiť, aby som to psychicky zvládala. Jeho plač bol na dennom poriadku, pomáhalo len nosenie v šatke. Nosenie bolo každodennou záchranou, neviem ako inak by sme to zvládali.
Moja psychika bola ale v háji. Malinký plakal a plakal a ja som často plakala s ním. Bolo toho veľa, čo som v sebe riešila. Nič nebolo ideálne, veľa vecí ma trápilo, od malého som sa nemohla pohnúť ani na krok niekoľko mesiacov (vlastne prvé tri mesiace sa nedalo poriadne nič, pretože jedine ja som ho dokázala utíšiť a aj keď moja mama sa obetavo podujala postrážiť ho, keď som veľmi súrne potrebovala napríklad na prehliadku po šestonedelí, bolo to kruté… doteraz si pamätám, ako som jej telefonovala ohľadom situácie doma a počula v telefóne šialený rev nášho šestýždňového Tomáška…). Bolo to naozaj náročné obdobie. K tomu som ešte mala doma aj mladšiu dcérku, ktorá zatiaľ do škôlky nechodí a je so mnou doma.
Stále som však túžila aj šiť. Potrebovala som tvorenie, ako moju terapiu, ako odreagovanie sa od tej vyčerpávajúcej časti života a stereotypu. Keď sa dalo, šila som aj s malým v šatke, pričom Emka sa pri mne hrala, kreslila si alebo pozerala rozprávky. Tešil ma záujem ľudí o moje hračky, o moju tvorbu. Takto sme fungovali nejaký čas.
Ako Tomáško rástol, veci sa menili. Manžel si našiel prácu, malý prestal byť tak uplakaný, mala som viac času na šitie. Myslela som, že sa to bude zlepšovať, že opäť naberiem silu a budem sa môcť venovať šitiu a novým projektom v súvislosti s tým (mala som plnú hlavu nových dizajnov hračiek).
Šila som u nás v spálni. Inak sa nedalo. Neexistovalo, že by som chodila do nejakej svojej dielničky. Nebol na to čas a aj keď som mohla mať dielničku u mojich rodičov v susednom meste (7 minút cesty autom), nevedela som si to predstaviť. A tak som šila doma v spálni.
Bola som ale v neustálom strese. Stačil totiž jeden pohľad na policu s látkami a na môj „pracovný stôl“ (rozumej stôl s počítačom a šijacím strojom zároveň), plus postieľku nášho malého, z ktorej sa stal sklad všetkých možných pomôcok na šitie (aspoň našla nejaké využitie, lebo malý v nej nespal asi ani raz…)  a vychádzalo mi len jedno slovo – CHAOS! Vedela som, že takto to ďalej nejde. 
Cítila som sa zle. Nevedela som sa poriadne tešiť z ničoho. Prekážali mi látky, prekážali mi nitky, vadila mi všade sa povaľujúca výplň do hračiek (pozná asi každá žena, ktorá šije hračky a používa polyesterovú výplň do hračiek…). Ten chaos, ktorý vládol v mojom šití, vládol aj v mojom živote. Všade bol chaos. Nevládala som sa venovať domácnosti, deťom a ešte mať poriadok v mojom pracovnom kútiku v spálni, čo ma len viac a viac frustrovalo a stresovalo.
Pred Vianocami 2016 som sa rozhodla upratať látky a materiál, ukončiť šitie a odniesť všetko k mojim rodičom do mojej bývalej dielne. Dokončila som poslednú objednávku a zatvorila som na chvíľku dvere za šitím.  A doteraz sú tie dvere zatvorené.
Vďaka tomu, že som sa zbavila pohľadu na ten chaos, vďaka tomu, že necítim boľavý krk a tŕpnutie rúk z neustáleho šitia, mohla som sa konečne sústrediť na to, čo sa mi moje celé vnútro snažilo už tak dlho povedať – SPOMALENIE. Potrebovala som to ako soľ. Spomaliť. Vypnúť. Proste len byť.
Našťastie to všetko vyšlo tak, že manželovi sa podarilo nájsť prácu a ja som už nemusela až tak veľmi drieť, aby sme poplatili všetko, čo treba.
Začala som znovu žiť. Alebo sa aspoň snažím. Krok za krokom. Dávať dokopy seba. Pretože posledné roky, aj keď som určitým spôsobom žila svoj sen (šitie, tvorenie a záujem ľudí o moju prácu), zabúdala som na iné veci, ktoré boli dôležité.
A tak zatiaľ netuším, čo bude ďalej so S.e.N Art. Dávam si toľko času, koľko bude treba, aby som našla odpoveď. Určité riešenia sa črtajú v mojej mysli, zatiaľ ale nechcem predbiehať. Jedno však viem iste – nikdy som nechcela byť „šička“.
Čo milujem a čo ma napĺňa na celom S.e.N Art-e najviac je vymýšľať nové dizajny, vymýšľať a tvoriť nové postavičky, bytosti. Každú jedinečnú a originálnu. Baví ma tá rozmanitosť a sloboda. Čo nechcem je šiť tristo rovnakých medvedíkov alebo bábik. Nechcem, aby S.e.N Art bol „pásovou výrobou“, aj keď s nálepkou handmade.
S.e.N Art nevznikol ako „biznis“. Vznikol ako únik jednej mamy do „iného“ sveta, ako túžba tvoriť a prinášať svojou tvorbou radosť deťom, je ako moje piate fiktívne dieťa. To, že sa z neho stal celkom slušný príjem počas materskej, je druhá potešujúca vec, ktorá nám veľmi pomohla. 
Ale snaha urobiť z toho väčší „podnik“, „firmu“, ktorá bude vyrábať hračky, stroskotala viackrát na rôznych veciach. Jednak nie je možné, aby som šila tie množstvá hračiek sama a pri snahe nájsť vhodných adeptov na šitie hračiek som narážala na jeden problém za druhým. Nefungovalo to. A dnes som za to rada. Všetko má a malo svoj zmysel.
S.e.N Art nekončí, len zatiaľ oddychuje a ja presne neviem, aký vlastne ďalej bude. Viem ale, že tvoriť neprestanem. Pretože je to veľká a dôležitá súčasť môjho života:)
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste ma na mojej ceste podporovali a stále podporujete. Ďakujem za vaše pochopenie, že momentálne na objednávku šiť hračky nemôžem. Verím totiž, že v hračkách to cítiť – tú energiu, keď ich šijete s láskou a nadšením. A keď to práve necítite, nemali by ste to robiť.  Ďakujem za vašu trpezlivosť.

rodičovstvo, šité bábiky a hračky

A tak si žijeme…

Keď tak pozerám na dátum posledného pridaného príspevku, normálne sa hanbím. Moje predsavzatie pridať na blog aspoň jeden príspevok za dva týždne stroskotalo ani neviem ako.

Hlavným dôvodom môjho nestíhania je, samozrejme, náš najmladší drobec. Keď prešli náročné prvé mesiace plné plaču a môjho vyčerpania, prišlo zasa obdobie jeho zvýšenej mobility a dnes je už doslova všade. Štvornožkuje nám tu ako o život a ja som sa zasa vrátila do obdobia, kedy musíte zabezpečovať všetky potenciálne nebezpečenstvá – ostré rohy, drobné dieliky lega na zemi v detskej izbe staršieho syna a iné drobnosti, ktoré by malý mohol pri svojich „výpravách na štyroch“ objaviť a zjesť.

A tak si opäť naplno užívam tie bežné materské radosti i starosti, padám od únavy do postele a zaspávam bežne pri deťoch (aby som sa o polnoci prebrala a zistila, že som zabudla nastaviť budík, že som si vlastne neumyla zuby, že bielizeň v práčke čaká, kým ju vyberiem a presuniem do sušičky alebo vyvesím a podobne…). Veď to pozná asi nejedna mama.

Keď sa mi popritom podarí niečo ušiť alebo napísať, mám zo seba naozaj skvelý pocit:)

A tak si tu žijeme a napriek všetkým problémom sa máme vlastne celkom fajn.

Pridávam aspoň fotku mojej autorskej bábiky, ktorá sa zrodila ešte v lete a je to také moje „piate“ dieťa:) Táto veru z domu nepôjde a zostáva v mojej súkromnej zbierke.

šité bábiky a hračky, šitie

Keď vás inšpiruje nosenie…

Miestami mám pocit, že nestíham poriadne nič. Ale tak to už na materskej býva a keď sa popritom snažíte aj pracovať z domu, občas je to vážne na antidepresíva. O tom som ale nechcela…

V poslednom čase som opäť tvorila také trochu iné hračky. Inšpirovali ma materiály zo šatiek na nosenie detí. Prišiel nápad, potom chvíľku ležal a oddychoval v hlave (ten nápad:), aby nabral silu a konečné podoby.

A tak vám môžem predstaviť hračky, ktoré sú môjmu srdcu akosi o dosť bližšie než tie, ktoré zvyčajne šijem. Sú ušité zo scrapov (odstrižkov) šatiek Sestrice (slovenská značka nádherných šatiek na nosenie detí).

Ak sa vám páčia, ešte sa stihnete dnes do večera zapojiť aj do súťaže na mojej FB fanpage🙂

bábätká a deti, rodičovstvo, šité bábiky a hračky, šitie

Narodeninový medvedík plný spomienok…

Je to až neuveriteľné, že moje najstaršie „bábätko“ oslávilo tento mesiac 10 rokov. 10 rokov ubehlo, odkedy som sa vďaka nemu stala prvýkrát matkou a táto životná cesta je pre mňa tou najúžasnejšou.

Odkedy šijem, zvyknem svojim deťom takmer ku každým narodeninám niečo ušiť. No tento raz som sa rozhodla zrealizovať jeden zo svojich dávnejších plánov – ušila som synovi medvedíka z jeho bábätkovského oblečenia:)

Vzala som jedny tie „mini-kraťasky“ na tráčiky, ktoré som mala odložené a nedokázala som sa ich za celé tie roky zbaviť, hoci kopec iných vecí som predala alebo darovala, či vyhodila. Tieto (a zopár… no dobre, KOPU, ďalších:) som si odložila ako spomienkové…

Isto to poznáte, niektoré tie drobné vecičky ukrývajú také nádherné spomienky, že sa ich nedokážete vzdať. Ako tieto mini-šortky s medvedíkom. Presne si pamätám ten krásny letný deň, keď mal Samko tri mesiace. Bolo slnečno a veľmi teplo, ideálne počasie na šortky. V týchto modrých károvaných bol neskutočne rozkošný. Pamätám si, ako som hľadela na svoje dokonalé bábätko v kočíku a roztápala sa láskou a nehou (i teplom, keďže hrialo naozaj poriadne:))). Jednoducho, tieto „gaťušky“ mi pripomínajú tú prechádzku, to obdobie, keď je pre vás všetko okolo bábätka nové, lebo to zažívate prvýkrát a zároveň také krásne a magické.

Samko už má 10 rokov a úplne iné záujmy než hranie sa s látkovými hračkami, preto som ani nejako neplánovala šiť mu niečo k narodeninám. No keď sa ma sám spýtal, či nebude nejaký ten macko, nemohla som odolať. Nechcela som ale len ďalšieho hocijakého macka, chcela som niečo špeciálnejšie.

Rozhodla som sa zastrihnúť do tých spomienkových „kraťaskov“ a premeniť ich na medvedíka.

Pri šití som si naozaj krásne zaspomínala na to, aký bol pred desiatimi rokmi maličký, keď sa zmestil do takého niečoho. A bolo mi tak nejako clivo, smutno, ale zároveň som cítila vďačnosť a ohromnú lásku.

A tak vznikol narodeninový medvedík plný spomienok. Samkovi som povedala, že to nie je len taký hocijaký medvedík, ale je ušitý z niečoho, čo kedysi on sám nosil. A aj keď už je to riadny „veľkáč“, macko má svoje čestné miesto v jeho izbe.

Všetko najlepšie, Samko!

bábätká a deti, hračky, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie, tehotenstvo a pôrod

Koniec starého a začiatok nového roka a k tomu kopec zmien…

V prvom rade by som vám všetkým, ktorí môj blog navštevujete, rada popriala všetko dobré v novom roku – nech je to rok splnených prianí, rok úspechov a radosti. Viem, dlho som zasa neprispela ničím novým. Niežeby nebolo čím, práve naopak.

Záver roka bol pre mňa nesmierne náročný a plný zmien. Dokončovanie nášho domčeka, tretí trimester tehotenstva, sťahovanie, predvianočný nával objednávok a teda šitie, šitie a šitie – to všetko mi dávalo riadne zabrať. Preto som nestíhala veľmi ani prispievať na blog. 
Tentokrát sa vám teda už prihováram z nášho nového vysnívaného domčeka, v ktorom už nejaký ten mesiac spokojne nažívame. A že je to úžasná zmena! Naše vytúžené kráľovstvo, náš sen, sa stal realitou. 
Teraz už len čakáme na ďalšiu veľkú udalosť – príchod nášho štvrtého dieťatka, ktoré by malo prísť každým dňom. I keď podľa rôznych mojich príznakov som si myslela, že tu už dávno bude. Nuž, nechce sa mu zatiaľ a pobyt v brušku si očividne užíva:) 
A teraz trošku z tej mojej kreatívnej oblasti:) Ku koncu roka sa mi vďaka pár šikovným ľuďom podarilo vytvoriť sériu vianočných pohľadníc s mojimi autorskými obrázkami – niekoľko farebných a niekoľko čiernobielych. Verím, že budúci rok si to už budem vedieť zorganizovať lepšie a pohľadnice budú k dispozícii skôr a snáď aj v lepšej kvalite. 
S mojím kreslením súvisí aj ďalší projekt, ktorý sa stretol s celkom veľkým záujmom a pozitívnymi ohlasmi – maľované vankúšiky:)

A na záver ešte zopár vecičiek, ktoré som stihla pripraviť pre nášho drobca…
Tak aspoň takýto update, aby ste vedeli, ako sa moja cesta vyvíja a čím práve žijeme – v S.e.N Art-e i mimo neho:) Ozvem sa snáď čoskoro aj s radostnou novinkou, držte nám palce! 

rodičovstvo, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Tehotenstvo a príval inšpirácie

Tak ako som na začiatku tohto tehotenstva mala problém vôbec sadnúť za šijací stroj, teraz akoby som všetko dobiehala. Nápadov mám toľko, až neviem, ktorý skôr realizovať. Nádoby s ušitými hračkami sa plnia a ja ich nestíham ani fotiť a nahadzovať.

Chcem sa s vami aspoň takto v skratke podeliť o moje nové výtvory, ktoré uzreli svetlo sveta v posledných týždňoch.

Ak by sa vám niečo páčilo, pokojne mi napíšte na chvilkapremamu@gmail.com alebo ma kontaktujte na facebooku správou.

A tu sú teda výsledky môjho „tehotenstvom ovplyvneného“ tvorenia:)

šité bábiky a hračky, šitie

Dôvod, prečo to tu tak zanedbávam…

Akosi ani neviem, ako presne začať tento príspevok. Ale tak pekne po poriadku. Už veľmi dlho som na svoj blog neprispela, čo ma mrzí. Mám na to ale celkom pádny dôvod a dobrú „výhovorku“. 

Ten „dôvod“ má momentálne asi necelých 30cm, váži okolo 630g a čím ďalej, tým viac si ho uvedomujem vďaka silnejúcim kopancom do brucha (práve teraz som tiež jeden dostala:) Áno, bude nás zasa o jedného viac a náš malý štvrtý zázrak by k nám mal pribudnúť v januári. 
Tehotenstvo mi dalo poriadne zabrať hlavne na začiatku. V tých letných horúčavách som nebola schopná poriadne fungovať, skôr som len existovala. A ako jeden z hlavných príznakov sa u mňa pri všetkých štyroch tehotenstvách hlásila neskutočná únava. No a aby toho nebolo málo, boli prázdniny, deti doma, nekonali sa obedy v školskej jedálni, takže bolo treba denne riešiť aj takéto záležitosti. A ja by som len spala a spala, alebo aspoň ležala. Ani neviem, ako sme to všetko zvládli, najmä teda, ako to zvládli deti so mnou:)))
Nestíhala som poriadne nič, ani šiť, ani písať, a už vôbec nie prispievať nejako na blog. Nebola energia, a keď aj trochu bola, nebol čas. 
Druhý trimester je ale krásny v tom, že máte po prvých ťažkých mesiacoch opäť energie na rozdávanie. U mňa sa to okrem iného prejavuje aj v tom, že som chytila druhý dych v šití a niekedy sa mi zdá, akoby som sa snažila poriadne predpripraviť a pošiť si do sýtosti pred tým, než príde ten malý človiečik a budem zasa na nejaký čas od šitia odstavená.
Ak vás zaujíma moja tvorba, určite sledujte moju FB stránku, kde sa snažím ako-tak pravidelne uverejňovať fotky mojich hračiek a iných vecičiek. 
Jedným z posledných projektov, ktoré som zrealizovala po tom, čo mi už nejaký čas vŕtal v hlave, je napríklad táto zajačica „Zajka“:) Viac si môžete pozrieť na spomínanej FB stránke. 
Prajem vám všetkým krásne dni a verím, že skoro prinesiem nejaké nové príspevky:) 
šité bábiky a hračky, šitie

Ako pokračuje moje tvorenie?

Minulý rok bol veľmi akčný. Od apríla sme mali „trhovú šnúru“, každú chvíľku sme boli niekde na nejakom remeselnom trhu či handmade akcii. Bolo to krásne a mám vďaka tomu kopec zážitkov a nových známych. Nehovoriac o tom, že som sa dostala aj na miesta, kde som doteraz nikdy nebola:) Napríklad do takej Levoče. 

Tento rok sme ale úplne zvoľnili a vlastne sme zatiaľ neabsolvovali ani jeden trh. Nejako nie je kedy a priority sú jasné – dostavať dom:) 
A tak teraz šijem hračky len tak pozvoľna (až teraz si uvedomujem, aký to bol tlak, keď bolo treba naplniť stánok na blížiaci sa trh, och!) a užívam si to oveľa viac. Myslím, že takto mi to naozaj viac vyhovuje, i keď kontakt s ľuďmi je určite krásnym prvkom, ktorý pri internetovom predaji chýba. 
Uvidíme, ako to celé pôjde ďalej. Ja sa teraz teším z nových nápadov, z každej jednej bábiky či hrkálky, ktorú ušijem. 
Ceny sme boli nútení zdvihnúť (to by bolo na celý článok), ale teší ma, že stále kopec ľudí aj tak dá prednosť mojej copatej bábike pred nejakou plastovou alebo inou masovo vyrobenou konkurentkou.
A tak si po troške šijem a mám radosť. A kopec nových nápadov (ktoré však netuším, kedy budem mať čas zrealizovať:))). 
Aspoň zopár fotiek toho, čo som za posledný čas ušila. Ak by sa vám niečo páčilo, nakuknite do e-shopu alebo mi pokojne napíšte (nie všetko sa zmestí alebo stihne objaviť v e-shope). 

 

šité bábiky a hračky, šitie

„Kapučínko“ uprostred chcel byť tiež čiernobiely, no osud to zariadil inak…
To malé uprostred je najmladší člen party, ale riadny výmyselník)

Čierna a biela, Black and White, dve úplne odlišné farby. V poslednom čase sú to práve tieto farby, ktoré ma fascinujú. Či už na mojich obrázkoch, ktoré sú takmer vždy čiernobiele a najnovšie aj na nejakých tých hračkách.

Nikdy by ma nenapadlo, že budem ochkať nad látkou s čiernymi hviezdičkami na bielom podklade alebo nad väzenskou pruhovanou. A už vôbec nie, že si budem dokonca sama vyrábať čiernu potlač na látku (viď „slzičkový“ a bodkovaný macko). Nuž ale, zrejme mám po tom pestrofarebnom (čo sa hračiek týka) období, teraz trochu potrebu skúsiť niečo iné.

A tak vznikli oni… macovia a jeden zajko:) Nie všetci sú čiernobieli, nájdu sa aj „inofarební“. Viem, že nie každému sa takéto hračky budú páčiť, je to predsa len niečo iné, niečo, na čo možno nie sme veľmi zvyknutí. Ja ich ale ľúbim, každého jedného. A v kútiku duše dúfam, že si nájdu cestu aj do iných sŕdc:)

Predstavujem vám teda tých nových, iných….

Albín – môj favorit (ale ostatným to nehovorte!) Sama som mu kožúšok potlačila čiernymi slzičkami, aby nebol tak veľmi biely. A on sa taaaaak tešil, ako sa len macovia tešiť vedia… 
Jediný dlhouchý z tejto várky. Pssst, sníva o hviezdnej kariére:) Tak mu držme palce. 

Nežná medvedica, ktorá chcela byť in a tak ma poprosila, či by som jej na ružový kožúšok „nenabodkovala“ pár čiernych bodiek. Vraj aby zapadla k tým ostatným:) Myslím, že bodky jej naozaj pristanú.

Zajo zasa básni o svojej budúcej hviezdnej kariére (je tak trochu narcis, ale inak má dobré srdce:)

Albín to síce nikomu nepovedal, ale ja viem, že ružová medvedica je jeho osudová láska… 

Nech vás jeho kožúšok nemýli – Pásikáč nikdy nebol väznený a nie je to žiadny kriminálnik. Je to taký dobrosrdečný medveď, akého ste ešte nezažili. Rozdal by sa do posledného pásika:)

Jedna spoločná (vidíte, Albín zasa vedľa svojej milovanej, hlavne nenápadne:)
hračky, šité bábiky a hračky, šitie

Odkedy šijem bábiky, stále mi v hlave vírila myšlienka ušiť im nejakú tú výbavu – sukienky, šatočky a iné oblečenie.
Sama si pamätám, ako som v detstve zbožňovala obliekať a prezliekať bábiky. A aj moje dve dcérky (3 a 6-ročná) sa vydržia oveľa dlhšie hrať s bábikami, ak majú na ne dostatok oblečenia.

Najskôr prišli sukničky, ktoré neboli až takým problémom. Lenže to mi nestačilo, chcela som, aby naše bábiky mali aj pekné šatočky.

Avšak vymyslieť vhodný strih, ktorý by sedel práve na tie naše látkové bábiky, nebolo vôbec ľahké (predsa len majú svojskú postavu:)))  Keby ste vedeli, koľko pokusov (neúspešných) tomu predchádzalo a ako tie prvotiny vyzerali… ach:)

No nakoniec bolo všetko to úsilie odmenené prvým modelom, ktorý na našich bábikách nevyzeral ako vrece od zemiakov.

A tak vám s radosťou predstavujem jedny z prvých šiat pre naše bábiky. Pracujeme, samozrejme, na ďalších modeloch a šaty budú dostupné aj v našom e-shope www.sen-art.eu

Teraz už môžem zasa premýšľať o ďalších a ďalších druhoch oblečenia – dcérky si pýtajú pyžamká, bundičky či nohavice…  🙂