rôzne, šitie

Začiatkom roka ma poriadne potrápila sínusitída, teda zápal prínosových dutín a držala sa ma dobré dva týždne. Keďže nepatrím k nadšencom liekov a lieky od bolesti používam len skutočne v najhorších prípadoch, viete si predstaviť, ako to muselo bolieť, keď som nedokázala prežiť deň bez nurofenu.
Dutiny som sa snažila preplachovať, nahrievať lampou, sprchovať horúcou sprchou, naparovala som sa, no stále nie a nie poľaviť. Tá bolesť hlavy, ktorá je typická pre zápal prínosových dutín, bola ale najhoršia.
Vtedy mi kamarátka poradila položiť si na upchaté dutiny (u mňa to bolo najhoršie pri koreni nosa a na čele) horúci uvarený zemiak zabalený v plienke. Skúsila som a bola to príjemná úľava.
Lenže komu sa chce variť každú chvíľku zemiak?
Tak ma napadla spásonosná myšlienka – zobrala som vrecko ľanových semienok (mala som hojnú zásobu z čias tehotenstva, kedy som sa ním napchávala kvôli vidine ľahšieho pôroduJ) a špaldové šupky (už dlhšie som plánovala ušiť špaldový vankúš), zo starej obliečky na vankúš som ušila obdĺžnikové vrecko a do neho nasypala primerané množstvo semienok a šupiek.  Uzašila som vrecko napevno, vložila do mikrovlnky a nahriala. To som si potom prikladala na čelo. Úžasne to hrialo a teplo vydržalo dosť dlho.
Nie že by to  napadlo mňa samu – ľanové semienka i špaldové šupky sa využívajú oddávna ako prírodný liek na bolesti a iné neduhy. Krásne akumulujú teplo a držia ho pomerne dlho.
Takto som sa nahrievala každú chvíľku a i keď nemožno povedať, že to bolo len vďaka tomu, ale zápal prínosových dutín som porazila bez potreby navštíviť lekára. Dutiny sa mi krásne uvoľnili.
Časom mi napadlo, že si ušijem podobné vrecko aj na iné účely. Fantasticky sa mi osvedčilo na seknutý krk, boľavé kríže alebo menštruačné bolesti. Stačí nahriať a priložiť na boľavé miesto.
Keby som túto vecičku poznala už v časoch, keď bola naša dcérka malé bábo, myslím, že by to pekne pomohlo aj od bolesti bruška (ako alternatíva kôstkových vankúšikov).
 Ďalšia vec, ktorá ma trápila (a stále nie som za vodou), bol syndróm karpálneho tunela. Iste to poznajú všetci, ktorí výdatne pracujú s počítačom a myškou. Pre mňa každodenné ťukanie do počítača a potom tiež šitie spôsobilo, že som začala pociťovať problémy so zápästiami. Ruky mi v noci tŕpli, boleli ma, boli často studené (niekedy som si na prácu s počítačom dokonca musela natiahnuť rukavice). A tak som trochu pátrala na internete a našla som gélové podložky ku klávesnici i k myške.
Keďže som ale človek tvorivý a šitie ma veľmi baví, rozhodla som sa urobiť si látkové podložky. Naplnila som ich špaldovými šupkami, ktoré sa pekne prispôsobia tvaru tela, v tomto prípade rukyJ a pomáhajú pri práci s klávesnicou podopierať a relaxovať zápästia. Úžasná vecička! Ja som si v priebehu roka ušila už niekoľko, nech mám veselo pri práci (dôvodom ale boli aj pomerne časté straty mojich špaldových podložiek – tie som potom nachádzala u detí v posteli a medzi hračkami:)). K myške sú potom menšie podložky v tvare malého vankúšika.
Pre milovníkov levanduľovej vône sa dá do všetkých vankúšikov pridať aj levanduľa, ktorá ma upokojujúce účinky.
Všetky tieto vankúšiky sa dajú použiť na prikladanie na rôzne časti tela, takže využitie si isto nájdu u každého. 

Vyrobiť si tieto liečivé vankúšiky nie je nič zložité, no ak by ste si netrúfali, alebo nemáte čas, môžete si vankúšiky kúpiť aj u mňa. V e-shope zatiaľ nie sú, takže ma v prípade záujmu kontaktujte mailom.

knihy a filmy, rodičovstvo, rôzne

Knižka od Jill Savageovej s názvom Dosť bolo dokonalých mám bola presne tým, čo som v poslednom období potrebovala. Čítala som ju počas letných prázdnin, keď som si ukradla pár minút pomedzi všetky tie povinnosti a aktivity s troma deťmi a potom tiež celý september – kúsok po kúsku.

A vďaka knihe som zažívala doslova oslobodzujúce pocity. Nie som dokonalá mama. Ani dokonalá manželka, dcéra, sestra, krstná mama a už vôbec nie dokonalá gazdinka. A je to v poriadku. Lebo dokonalosť je len nejakou ilúziou. Iste, neznamená to, že sa máme prestať snažiť byť lepšími, ale musíme sa naučiť určité zásady. O tých hovorí autorka v knižke. Je tam plno užitočných tipov, ktoré nás usmernia a pomôžu v rôznych situáciách a oblastiach života.

Jill v knihe hovorí k ženám, aby sa prestali porovnávať s predstavou dokonalosti. Tú nám vnucujú napríklad médiá, časopisy, internet, kde vidíme dokonale šťastné páry, rodinky, fotky čistej a upratanej domácnosti, krásne naservírovanú chutnú večeru, atď. Často sme na seba veľmi prísne, pretože sa porovnávame s takýmito ideálmi.V skutočných rodinách, skutočnom živote to ale takto nevyzerá.

Pochopila som, že je prirodzené a normálne (aspoň pre mňa v tomto štádiu života), že pri troch deťoch a práci z domu (písanie, i keď už trocha menej a šitie, teraz už celkom dosť:)), to u nás nevyzerá práve ako zo žurnálu. Že nielen ja, ale milióny iných mám na celom svete bojujú s nekonečným príbehom v podobe riadu či bielizne:
– že hora neožehlených vecí akosi stále rastie a keď sa konečne podujmete na jej zdolanie, hneď začne rásť od znova
– že len čo vyperiete všetko do bodky, v koši so špinavou bielizňou prakticky hneď začnú pribúdať špinavé veci
– atď.

Čítanie tejto knihy by som naozaj nazvala jedným výstižným slovom – OSLOBODZUJÚCE! A myslím, že prečítanie tejto knižky by malo byť povinnou literatúrou pre všetky maminy a ženy, ktoré bojujú s pocitom, že nie sú dosť dobré (ako matky, manželky, priateľky, …).

hračky, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Keď ušijete stovky hračiek pre detičky a musíte dávať pozor na každý jeden steh, snažiť sa o dokonalú úhľadnosť a perfektný výsledok, je to veľmi zaväzujúce. A hoci šiť hračky pre malé detičky milujem a nechcem s tým v žiadnom prípade prestať, predsa len som mala a mám potrebu robiť aj trochu iné veci.

to sú prvé bytôstky….
No a tak sa zrodili… malé, ako som ich nazvala, bytôstky. Väčšina sa podobá na zajačikov, no sú tam aj iné postavičky. Mnohé ešte len prídu, postupne. 
Viac o nich, o ich zrode a zmysle si môžete prečítať v rozhovore tu: http://www.cestaplus.sk/tema/mesiac/jun_2014/majka-jasurkova-sen-art 
Aby ste mali aspoň predstavu, o akých postavičkách je reč, tu sú fotky. Tá spoločná je taká „pracovná verzia“ – nestihla som ju nejako upraviť a stále sa mi nedarilo odfotiť tie bytôstky nejako pekne a všetky pokope.

maličký… ako taký dubáčik:)

narodeninové básničky, rodičovstvo, rôzne

Keďže básničiek k rôznym príležitostiam nikdy nie je dosť, pripravila som pre vás zopár ďalších básničiek ku Dňu otcov, plus sem pripájam aj tie staršie, ktoré z tohto blogu poznáte:) Takto budú všetky pekne pokope.
Už len premýšľam, že by bolo fajn vymyslieť aj nejaké básničky ku Dňu matiek, pretože tých pre oteckov je už niekoľko a pre mamičku zatiaľ žiadna… Tak snáď niekedy nabudúce:)

Pozn.: Prosím, rešpektujte autorské práva! Básničky môžete kopírovať LEN S UVEDENÍM ODKAZU na tento blog. Ďakujem za pochopenie!

Najväčší hrdina
Ocko, možno o tom nevieš,
si môj veľký hrdina.
Aj keď občas prísne pozrieš,
vždy na teba spolieham.
V živote sa nestratím,
lebo teba, ocko, mám.
A hoci  občas pochybím
viem, že nikdy nie som sám.
Tatinko náš milovaný
Otecko náš, známa vec,
nie je slávny športovec.
Nie je ani známy herec,
čo potrpí si na červený koberec.
Zato je to super tato,
čo je pre nás viac než zlato.
Tatinko náš milovaný,
zostaň, prosím, navždy s nami!
Super tato
Ten náš tato najlepší je,
môžu nám ho závidieť.
Život vždy s ním zábavný je,
rozveseliť hneď nás vie.
Dnes mu chceme za to
veľkú vďaku vyjadriť.
Že je taký super tato,
netromfne ho veru nik!
Pre nášho NAJ tata
Futbal zahrať, Lego zložiť,
či bicykel opraviť,
všetko zvládneš, tatinko náš,
na všetko si odborník.
Chceme Ti dnes poďakovať,
a zasa raz zopakovať,
že si pre nás ten NAJ tato,
nezabúdaj nikdy na to!
  
Máme radi ocka
Deň otcov je aj pre Teba,
otecko náš zlatý.
Básničkou ti prezradíme,

že Ťa máme radi. (a ako veľmiJ)
rodičovstvo, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Túto sobotu sme sa prvýkrát vydali na „trhové“ dobrodružstvo. Zúčastnili sme sa Dobrého trhu v Bratislave na Jakubovom námestí.
Bolo to pre nás celkovo prvé „trhové“ vystúpenie, takže sme absolútne nevedeli, čo nás čaká.

Celé to bolo s veľkou dávkou improvizácie, keďže sme sa nie veľmi dlho pred trhom dozvedeli, že sa nám neujde stánok a musíme si ho zabezpečiť sami. Začalo sa teda naháňanie stánku. Ako to nakoniec dopadlo, vidíte na fotke – žiadny DeLuxe stánok sa nekonal, ale ľuďom to neprekážalo. Boli úžasní!

A počasie, aj keď sa tvárilo celou cestou do Bratislavy úplne škaredo a neprajne (celý čas lialo ako z krhly, až sme nevedeli, či to neotočiť a nevrátiť sa radšej domov do Ilavy), sa nakoniec rozhodlo, že nám našu premiéru až tak veľmi kaziť nebude.

Bolo to ohromné a krásne dobrodružstvo! Ešte stále vo mne doznievajú dojmy z Dobrého trhu. Tá atmosféra a ľudia, celé to malo akési zvláštne čaro. Bola som veľmi-veľmi dojatá z reakcií ľudí na naše hračky. Hoci ich ceny naozaj nie sú najnižšie (veď viete, certifikáty a iné „maličkosti“, ktoré ako výrobcovia musíme platiť…), veľa ľudí si  z nášho stánku odnášalo nejakú tú hračku. Deti sa pristavovali pri stánku, brnkali do mackov a myšiek zavesených „na šnúre“, ľudia sa prihovárali, vyberali, obzerali. No proste jeden úžasný zážitok.

Mám aj zopár takých silných okamihov z Dobrého trhu, ktoré mi asi navždy zostanú zapísané v srdci (tí, ktorých sa to týka, iste vedia, o čom píšem:)). Úsmevy bábätiek v kočíku či v šatke pri maminke, keď im pred očami zamávala nejakým tým „senarťáckym“ zajkom alebo hrkálkou, rozžiarené očká detí, ktoré si vybrali toho svojho maznáčika z našich hračiek, ale aj úsmevy dospelých či staršej generácie a ich slová o tom, ako aj oni kedysi mali podobnú bábiku či medvedíka, to všetko je na nezaplatenie.

ĎAKUJEM vám všetkým, ktorí ste sa pristavili, povedali milé slovo alebo si od nás aj niečo odniesli. Urobili ste nám ohromnú radosť a ja budem na náš prvý Dobrý trh dlho-predlho spomínať. Samozrejme, veľká vďaka aj usporiadateľom tejto úžasnej akcie:)

V neposlednom rade musím poďakovať môjmu obetavému manželovi, ktorý lietal, telefonoval a zháňal všetko potrebné a ktorý ma neskutočne podporuje v mojom sne:) A taktiež mojim úžasným „švagrovcom“, ktorí sa ujali našich dvoch malých báb, aby sme my mohli v pokoji „dobrotrhovať“. Nesmiem zabudnúť ani na sestru, ktorá sa zasa ujala nášho najstaršieho syna, ktorý už na takéto veci veľmi nie je a radšej sa s bratrancom zabavia po svojom. No a tiež vďaka mojej mame, ktorá nám celý čas na trhu pomáhala:)

bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Priznám sa, posledné dni toho bolo na mňa skutočne priveľa – deti, nové projekty, domácnosť a stavba domu…
Dokazuje to aj moja dnešná príhoda, ktorá je vo svojej podstate dosť tragikomická.

Predstavte si situáciu – zvoní vám mobilný telefón. Počujete zvonenie, no telefón neviete nikde nájsť. Hľadáte a hľadáte, do hľadania zapojíte aj deti. Všetci počujeme zvonenie, ktoré nás stále akoby sprevádza, no telefón nikde. Zvonenie prichádza zblízka. Kde len môže ten telefón byť??? S ohľadom na fakt, že občas mi telefón schová najmenšia dcérka na nie veľmi tradičné miesta, nazriem aj do chladničky a do kuchynskej skrinky k hrncom… keby náhodou:)
Po chvíľke zvonenie prestane, volajúci to chudáčik vzdal.

Napadlo mi prezvoniť sa z môjho druhého telefónu (nepýtajte sa, prečo mám dva mobily, ani neviem, ako som k tomu prišla…:). Vytáčam teda svoje číslo 1, telefón zvoní a ja s deťmi hľadáme.
A tu zrazu prichádzam na prekvapivý fakt – zvonenie vychádza z vrecka na mojej mikine. Dokonca tam telefón aj pekne vibroval, no ja som ho hľadala všade možne, len nie v mojom vrecku.

Takže mojí milí, telefón som našla, deti i ja sme sa dobre zasmiali (hoci to bolo aj trochu na zaplakanie…:)

Čo z toho vyplýva? Že aj mama potrebuje občas totálne vypnúť a tiež, že je vcelku dobré mať dva mobilné telefóny (pre prípad, ako je tento:). Či?

hračky, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Predstavujem vám malú myšku Charlotte. Toto nežné stále snívajúce stvorenie sa zrodilo najskôr ako obrázok na papieri, keď som si s dcérkou na kolenách len tak čmárala:) Túžila som dať tej malej myške z papiera život a tak, keď manžel zobral nachvíľku deti von, vedela som, že zasa nestrávim tých pár chvíľ upratovaním či žehlením… musela som šiť:) 
Výsledkom je teda myška, ktorá dostala meno Charlotte. Prezradím vám o nej, že je to nenapraviteľná romantička a sníva o svojom myšacom princovi. Chcela som, aby vyzerala ako z čias dávno minulých – kvetovaná látka ako zo skrine mojej babičky a čipka akoby „zašlej“ farby – to pravé pre Charlotte:)
Noštek má z úžasne mäkkučkého vlneného filcu (ten som kúpila tu ) a zvyšok tváričky už klasicky maľovaný farbami na textil. 
Rúčky sú prišité k telíčku pomocou dvoch drevených gombíkov. 
Charlotte nie je primárne určená ako hračka pre malé deti (predsa len by mohli narušiť jej pokojné snívanie o tom myšacom princovi:)). 
rôzne

Tak a je to tu! Od minulého týždňa ste mohli súťažiť o hračky z mojej dielne:) Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili a prejavili záujem.

Ale teraz už k veci. Takže zo 76-tich komentárov, teda zo 76-tich súťažiacich, boli pomocou generátora náhodných čísel (nájdete napríklad na stránke http://www.random.org/ ) vylosovaní autori komentárov číslo:
1, 71 a 7.

Všetkým trom gratulujem a idem sa s vami dohodnúť na odovzdaní výhry:)

Ostatným ďakujem a sľubujem, že to nebola posledná súťaž, takže možností vyhrať niečo z mojej tvorby bude isto viac.

Krásny slnečný deň želám všetkým!

rôzne

Keďže nechcem porušovať pravidlá, rozhodla som sa presunúť súťaž z Facebooku na môj blog. Dúfam, že to moji milí priaznivci pochopíte a zachováte stránke Sen Art svoju priazeň:)

Človek sa totiž stále učí a ja som až dnes zistila, že súťaže typu „zdieľaj a daj like“ sú proti pravidlám facebooku. Týmto sa vám všetkým ospravedlňujem.

Súťažiť môžete teda tu a to od tejto chvíle až do nedele večera:) Vyhrať môžete bábiku Dorotku a menšiu bábiku (mini-bábätko) s červenou háčkovanou čiapočkou (obe bábiky nájdete v tomto albume https://www.facebook.com/media/set/?set=a.462383260477582.96294.459150877467487&type=3 )
a v prípade chlapčeka bude výhrou medvedík s červenými bodkovanými uškami (nájdete tu: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=480264145356160&set=a.462387280477180.96295.459150877467487&type=3&theater )
Ceny sú teda známe a teraz podmienky súťaže:)
Do komentára pod tento príspevok napíšte, čo by ste chceli vyhrať (Dorotku, bábätko alebo medvedíka) a pripojte svoju e-mailovú adresu. Budem sa tiež tešiť na všetky Vaše postrehy, pripomienky alebo čokoľvek (môžete mi písať na chvilkapremamu@gmail.com )
Víťaza vyžrebujeme zo všetkých komentárov pod týmto príspevkom. Príjemné súťaženie!
bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Po dlhšej odmlke sa konečne dostávam k napísaniu pár riadkov aj na môj milovaný a v poslednom čase tak zanedbávaný blog. Chystám kopec nových vecí (o ktorých vás, samozrejme, budem informovať) a som uprostred rôznych projektov, takže klasicky nestíham. Chcela som však napísať pár riadkov o tom zvláštnom a krásnom druhu lásky – o láske súrodeneckej:)

Mám tri deti, 7-ročného syna Samka, 5-ročnú dcérku Natálku a ďalšiu 15-mesačnú babuľku Emku. A veru je nám spolu veselo (niekedy až príliš…). Deti sa navzájom milujú a obzvlášť dvaja starší zbožňujú tú našu najmenšiu E-Mušku.

Dojíma ma, ako sa Natálka správa k Emke, tak materinsky a starostlivo. Hovorí jej: „Zlatíčko, toto nesmieš, tam nechoď, lebo spadneš. Tuto si hačaj a donesiem ti vodičku…“ A ako sa vedia spolu tie dve baby zahrať:))) Nedávno Natálka učila Emku kresliť. Posadila ju za maličký stolík, dala jej papier a pastelku do ruky. Zopárkrát musela síce Emke vysvetliť, že pastelky sa nepapajú, ale dajú sa s nimi robiť zaujímavejšie veci, napokon bol z toho Emkin prvý „umelecký počin“. Keby ste počuli Natálku, ako hovorí svojej malej sestričke: „Neboj, mne sa ten obrázok páči, zlatko. Dáme ho na výstavku, neboj!“ Bolo to také zlaté a milé. Natálka potom splnila svoj sľub a Emkina prvá čmáraninka sa ocitla na čestnom mieste na našej chladničke popri ďalších umeleckých výtvoroch našich detí:)

Minulý týždeň ma dojal zasa Samko. Išli na koncoročný výlet (áno, náš prváčik už onedlho bude druháčik a ja som z toho miestami dosť mimo, ale zvládam to:) a Samkovi sme dali menší obnos peňazí, aby si mohol niečo kúpiť. A ten náš zlatý chlapček priniesol pre každého z nás niečo! Najkrajší a najdrahší darček putoval jeho milovanej sestričke Emke (niekedy by ju od lásky aj zjedol, čo sa jej až tak nepáči a prejavom jeho lásky sa zubami-nechtami bráni:). Priniesol jej malú plyšovú muchu – áno, muchu:) Pretože vraj premýšľal, čo je jej obľúbeným zvieratkom a keďže mačičku ani havka v obchode žiadneho pekného nemali, tak jej kúpil mušku, lebo ona muchy rada. Bolo to také krásne! Emka si muchu ihneď pritúlila, vymojkala a Samko celý kvitol od hrdosti a radosti, že svojej milovanej sestričke ulahodil.
Nezabudol ani na Natálku, hoci ich vzťah je ako hojdačka – raz sa majú radi a sú úžasní parťáci, inokedy by sa najradšej navzájom „vyhubili“…
Natálka vyfasovala prívesok v podobe malého srdiečka (taký som dostala aj ja:) a Samko svoj výber zdôvodnil tak, že on síce vie, že Natálka miluje najviac bábiky a on jej chcel nejakú kúpiť, ale všetky stáli okolo 40Eur a toľko on veru nemal. Samko obdaril aj tatinka mincou, ktorú sám (teda za pomoci jedného uja, čo to tam mal na starosti:) razil.
Bolo to veľmi pekné gesto od nášho malého veľkého drobca. Peniažky dostal, aby si niečo kúpil a on priniesol darčeky všetkým z rodiny. No samozrejme, aj jemu sa čosi ušlo, ale to nič nemení na tom, že to bolo veľmi pekné a milé.

Na dnes by asi stačilo, hoci tých súrodeneckých zážitkov je každý deň neúrekom a dalo by sa o tom písať donekonečna. Mať veľkú rodinu a veľa detí (myslím, že tri už možno nazvať ako „veľa“:) je naozaj krásne a ja si to naplno užívam.