knihy a filmy, rodičovstvo, rôzne

Knižka od Jill Savageovej s názvom Dosť bolo dokonalých mám bola presne tým, čo som v poslednom období potrebovala. Čítala som ju počas letných prázdnin, keď som si ukradla pár minút pomedzi všetky tie povinnosti a aktivity s troma deťmi a potom tiež celý september – kúsok po kúsku.

A vďaka knihe som zažívala doslova oslobodzujúce pocity. Nie som dokonalá mama. Ani dokonalá manželka, dcéra, sestra, krstná mama a už vôbec nie dokonalá gazdinka. A je to v poriadku. Lebo dokonalosť je len nejakou ilúziou. Iste, neznamená to, že sa máme prestať snažiť byť lepšími, ale musíme sa naučiť určité zásady. O tých hovorí autorka v knižke. Je tam plno užitočných tipov, ktoré nás usmernia a pomôžu v rôznych situáciách a oblastiach života.

Jill v knihe hovorí k ženám, aby sa prestali porovnávať s predstavou dokonalosti. Tú nám vnucujú napríklad médiá, časopisy, internet, kde vidíme dokonale šťastné páry, rodinky, fotky čistej a upratanej domácnosti, krásne naservírovanú chutnú večeru, atď. Často sme na seba veľmi prísne, pretože sa porovnávame s takýmito ideálmi.V skutočných rodinách, skutočnom živote to ale takto nevyzerá.

Pochopila som, že je prirodzené a normálne (aspoň pre mňa v tomto štádiu života), že pri troch deťoch a práci z domu (písanie, i keď už trocha menej a šitie, teraz už celkom dosť:)), to u nás nevyzerá práve ako zo žurnálu. Že nielen ja, ale milióny iných mám na celom svete bojujú s nekonečným príbehom v podobe riadu či bielizne:
– že hora neožehlených vecí akosi stále rastie a keď sa konečne podujmete na jej zdolanie, hneď začne rásť od znova
– že len čo vyperiete všetko do bodky, v koši so špinavou bielizňou prakticky hneď začnú pribúdať špinavé veci
– atď.

Čítanie tejto knihy by som naozaj nazvala jedným výstižným slovom – OSLOBODZUJÚCE! A myslím, že prečítanie tejto knižky by malo byť povinnou literatúrou pre všetky maminy a ženy, ktoré bojujú s pocitom, že nie sú dosť dobré (ako matky, manželky, priateľky, …).

narodeninové básničky, rodičovstvo, rôzne

Keďže básničiek k rôznym príležitostiam nikdy nie je dosť, pripravila som pre vás zopár ďalších básničiek ku Dňu otcov, plus sem pripájam aj tie staršie, ktoré z tohto blogu poznáte:) Takto budú všetky pekne pokope.
Už len premýšľam, že by bolo fajn vymyslieť aj nejaké básničky ku Dňu matiek, pretože tých pre oteckov je už niekoľko a pre mamičku zatiaľ žiadna… Tak snáď niekedy nabudúce:)

Pozn.: Prosím, rešpektujte autorské práva! Básničky môžete kopírovať LEN S UVEDENÍM ODKAZU na tento blog. Ďakujem za pochopenie!

Najväčší hrdina
Ocko, možno o tom nevieš,
si môj veľký hrdina.
Aj keď občas prísne pozrieš,
vždy na teba spolieham.
V živote sa nestratím,
lebo teba, ocko, mám.
A hoci  občas pochybím
viem, že nikdy nie som sám.
Tatinko náš milovaný
Otecko náš, známa vec,
nie je slávny športovec.
Nie je ani známy herec,
čo potrpí si na červený koberec.
Zato je to super tato,
čo je pre nás viac než zlato.
Tatinko náš milovaný,
zostaň, prosím, navždy s nami!
Super tato
Ten náš tato najlepší je,
môžu nám ho závidieť.
Život vždy s ním zábavný je,
rozveseliť hneď nás vie.
Dnes mu chceme za to
veľkú vďaku vyjadriť.
Že je taký super tato,
netromfne ho veru nik!
Pre nášho NAJ tata
Futbal zahrať, Lego zložiť,
či bicykel opraviť,
všetko zvládneš, tatinko náš,
na všetko si odborník.
Chceme Ti dnes poďakovať,
a zasa raz zopakovať,
že si pre nás ten NAJ tato,
nezabúdaj nikdy na to!
  
Máme radi ocka
Deň otcov je aj pre Teba,
otecko náš zlatý.
Básničkou ti prezradíme,

že Ťa máme radi. (a ako veľmiJ)
rodičovstvo, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Túto sobotu sme sa prvýkrát vydali na „trhové“ dobrodružstvo. Zúčastnili sme sa Dobrého trhu v Bratislave na Jakubovom námestí.
Bolo to pre nás celkovo prvé „trhové“ vystúpenie, takže sme absolútne nevedeli, čo nás čaká.

Celé to bolo s veľkou dávkou improvizácie, keďže sme sa nie veľmi dlho pred trhom dozvedeli, že sa nám neujde stánok a musíme si ho zabezpečiť sami. Začalo sa teda naháňanie stánku. Ako to nakoniec dopadlo, vidíte na fotke – žiadny DeLuxe stánok sa nekonal, ale ľuďom to neprekážalo. Boli úžasní!

A počasie, aj keď sa tvárilo celou cestou do Bratislavy úplne škaredo a neprajne (celý čas lialo ako z krhly, až sme nevedeli, či to neotočiť a nevrátiť sa radšej domov do Ilavy), sa nakoniec rozhodlo, že nám našu premiéru až tak veľmi kaziť nebude.

Bolo to ohromné a krásne dobrodružstvo! Ešte stále vo mne doznievajú dojmy z Dobrého trhu. Tá atmosféra a ľudia, celé to malo akési zvláštne čaro. Bola som veľmi-veľmi dojatá z reakcií ľudí na naše hračky. Hoci ich ceny naozaj nie sú najnižšie (veď viete, certifikáty a iné „maličkosti“, ktoré ako výrobcovia musíme platiť…), veľa ľudí si  z nášho stánku odnášalo nejakú tú hračku. Deti sa pristavovali pri stánku, brnkali do mackov a myšiek zavesených „na šnúre“, ľudia sa prihovárali, vyberali, obzerali. No proste jeden úžasný zážitok.

Mám aj zopár takých silných okamihov z Dobrého trhu, ktoré mi asi navždy zostanú zapísané v srdci (tí, ktorých sa to týka, iste vedia, o čom píšem:)). Úsmevy bábätiek v kočíku či v šatke pri maminke, keď im pred očami zamávala nejakým tým „senarťáckym“ zajkom alebo hrkálkou, rozžiarené očká detí, ktoré si vybrali toho svojho maznáčika z našich hračiek, ale aj úsmevy dospelých či staršej generácie a ich slová o tom, ako aj oni kedysi mali podobnú bábiku či medvedíka, to všetko je na nezaplatenie.

ĎAKUJEM vám všetkým, ktorí ste sa pristavili, povedali milé slovo alebo si od nás aj niečo odniesli. Urobili ste nám ohromnú radosť a ja budem na náš prvý Dobrý trh dlho-predlho spomínať. Samozrejme, veľká vďaka aj usporiadateľom tejto úžasnej akcie:)

V neposlednom rade musím poďakovať môjmu obetavému manželovi, ktorý lietal, telefonoval a zháňal všetko potrebné a ktorý ma neskutočne podporuje v mojom sne:) A taktiež mojim úžasným „švagrovcom“, ktorí sa ujali našich dvoch malých báb, aby sme my mohli v pokoji „dobrotrhovať“. Nesmiem zabudnúť ani na sestru, ktorá sa zasa ujala nášho najstaršieho syna, ktorý už na takéto veci veľmi nie je a radšej sa s bratrancom zabavia po svojom. No a tiež vďaka mojej mame, ktorá nám celý čas na trhu pomáhala:)

rodičovstvo

Všetkým vám prajem krásne Vianoce plné radosti, lásky a splnených prianí! A v novom roku všetko len to dobré, nech sa vám darí vo všetkom, na čo siahnete a všetko zlé nech vás obchádza!

A chcem vám všetkým vysloviť jedno veľké ĎAKUJEM! Za všetko – za vašu priazeň a podporu, za každú zakúpenú hračku alebo milý komentár. Lebo vďaka vám môžem robiť to, čo ma baví. ĎAKUJEM a teším sa na vás aj v roku 2014:)

bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Priznám sa, posledné dni toho bolo na mňa skutočne priveľa – deti, nové projekty, domácnosť a stavba domu…
Dokazuje to aj moja dnešná príhoda, ktorá je vo svojej podstate dosť tragikomická.

Predstavte si situáciu – zvoní vám mobilný telefón. Počujete zvonenie, no telefón neviete nikde nájsť. Hľadáte a hľadáte, do hľadania zapojíte aj deti. Všetci počujeme zvonenie, ktoré nás stále akoby sprevádza, no telefón nikde. Zvonenie prichádza zblízka. Kde len môže ten telefón byť??? S ohľadom na fakt, že občas mi telefón schová najmenšia dcérka na nie veľmi tradičné miesta, nazriem aj do chladničky a do kuchynskej skrinky k hrncom… keby náhodou:)
Po chvíľke zvonenie prestane, volajúci to chudáčik vzdal.

Napadlo mi prezvoniť sa z môjho druhého telefónu (nepýtajte sa, prečo mám dva mobily, ani neviem, ako som k tomu prišla…:). Vytáčam teda svoje číslo 1, telefón zvoní a ja s deťmi hľadáme.
A tu zrazu prichádzam na prekvapivý fakt – zvonenie vychádza z vrecka na mojej mikine. Dokonca tam telefón aj pekne vibroval, no ja som ho hľadala všade možne, len nie v mojom vrecku.

Takže mojí milí, telefón som našla, deti i ja sme sa dobre zasmiali (hoci to bolo aj trochu na zaplakanie…:)

Čo z toho vyplýva? Že aj mama potrebuje občas totálne vypnúť a tiež, že je vcelku dobré mať dva mobilné telefóny (pre prípad, ako je tento:). Či?

bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Po dlhšej odmlke sa konečne dostávam k napísaniu pár riadkov aj na môj milovaný a v poslednom čase tak zanedbávaný blog. Chystám kopec nových vecí (o ktorých vás, samozrejme, budem informovať) a som uprostred rôznych projektov, takže klasicky nestíham. Chcela som však napísať pár riadkov o tom zvláštnom a krásnom druhu lásky – o láske súrodeneckej:)

Mám tri deti, 7-ročného syna Samka, 5-ročnú dcérku Natálku a ďalšiu 15-mesačnú babuľku Emku. A veru je nám spolu veselo (niekedy až príliš…). Deti sa navzájom milujú a obzvlášť dvaja starší zbožňujú tú našu najmenšiu E-Mušku.

Dojíma ma, ako sa Natálka správa k Emke, tak materinsky a starostlivo. Hovorí jej: „Zlatíčko, toto nesmieš, tam nechoď, lebo spadneš. Tuto si hačaj a donesiem ti vodičku…“ A ako sa vedia spolu tie dve baby zahrať:))) Nedávno Natálka učila Emku kresliť. Posadila ju za maličký stolík, dala jej papier a pastelku do ruky. Zopárkrát musela síce Emke vysvetliť, že pastelky sa nepapajú, ale dajú sa s nimi robiť zaujímavejšie veci, napokon bol z toho Emkin prvý „umelecký počin“. Keby ste počuli Natálku, ako hovorí svojej malej sestričke: „Neboj, mne sa ten obrázok páči, zlatko. Dáme ho na výstavku, neboj!“ Bolo to také zlaté a milé. Natálka potom splnila svoj sľub a Emkina prvá čmáraninka sa ocitla na čestnom mieste na našej chladničke popri ďalších umeleckých výtvoroch našich detí:)

Minulý týždeň ma dojal zasa Samko. Išli na koncoročný výlet (áno, náš prváčik už onedlho bude druháčik a ja som z toho miestami dosť mimo, ale zvládam to:) a Samkovi sme dali menší obnos peňazí, aby si mohol niečo kúpiť. A ten náš zlatý chlapček priniesol pre každého z nás niečo! Najkrajší a najdrahší darček putoval jeho milovanej sestričke Emke (niekedy by ju od lásky aj zjedol, čo sa jej až tak nepáči a prejavom jeho lásky sa zubami-nechtami bráni:). Priniesol jej malú plyšovú muchu – áno, muchu:) Pretože vraj premýšľal, čo je jej obľúbeným zvieratkom a keďže mačičku ani havka v obchode žiadneho pekného nemali, tak jej kúpil mušku, lebo ona muchy rada. Bolo to také krásne! Emka si muchu ihneď pritúlila, vymojkala a Samko celý kvitol od hrdosti a radosti, že svojej milovanej sestričke ulahodil.
Nezabudol ani na Natálku, hoci ich vzťah je ako hojdačka – raz sa majú radi a sú úžasní parťáci, inokedy by sa najradšej navzájom „vyhubili“…
Natálka vyfasovala prívesok v podobe malého srdiečka (taký som dostala aj ja:) a Samko svoj výber zdôvodnil tak, že on síce vie, že Natálka miluje najviac bábiky a on jej chcel nejakú kúpiť, ale všetky stáli okolo 40Eur a toľko on veru nemal. Samko obdaril aj tatinka mincou, ktorú sám (teda za pomoci jedného uja, čo to tam mal na starosti:) razil.
Bolo to veľmi pekné gesto od nášho malého veľkého drobca. Peniažky dostal, aby si niečo kúpil a on priniesol darčeky všetkým z rodiny. No samozrejme, aj jemu sa čosi ušlo, ale to nič nemení na tom, že to bolo veľmi pekné a milé.

Na dnes by asi stačilo, hoci tých súrodeneckých zážitkov je každý deň neúrekom a dalo by sa o tom písať donekonečna. Mať veľkú rodinu a veľa detí (myslím, že tri už možno nazvať ako „veľa“:) je naozaj krásne a ja si to naplno užívam.

bábätká a deti, rodičovstvo, šité bábiky a hračky

A zasa je tu téma času. Teda, jeho rýchleho plynutia, až príliš rýchleho. Možno si ešte niektorí pamätáte, ako som písala o tom, že sa naša rodinka rozrastie o ďalšieho člena a že už budeme piati. No a naše najmenšie slniečko oslávi zajtra jeden rôčik! Ja mám skutočne pocit, akoby som len včera porodila to malé čiernovlasé stvorenie.
Možno je to tým, že keď máte viac detí, nevnímate príliš všetky tie drobnosti ako pri prvom dieťati a tým vám to aj rýchlejšie uteká. Neviem. V každom prípade by som si z času na čas (a že je to dosť často) želala, aby som mala diaľkový ovládač, ktorým by som mohla zastaviť čas.

Mojej maličkej, veľkej slečne prajem z celého srdca, aby bola stále takou úžasnou bytosťou, ktorá vnáša do každého dňa kopec slnka svojím krásnym úsmevom. Prajem jej, aby bola zdravá a šťastná v tomto svete, ktorý nie je vždy ideálny a dokonalý. Dievčatko moje jednoročné…

A keďže som už notoricky známa tým, že na každú príležitosť musím svojim deťom niečo ušiť, podelím sa s vami o fotku bábiky, ktorú som pre našu malú oslávenkyňu ušila:)
Poznámka: S.e.N Art je značka zložená zo začiatočných písmen mien našich troch detí a vcelku to vystihuje situáciu (vždy som snívala o troch deťoch, takže je to vlastne môj splnený S.e.N:)

rodičovstvo

Zasa to ubehlo ako voda a sú tu ďalšie Vianoce. 
Všetkým vám chcem popriať, aby ste tieto sviatky prežili s láskou v srdci, v kruhu svojich najbližších a aby ste boli skutočne šťastní. 
A do nového roka všetko len to najlepšie – úspech, šťastie, lásku, zdravie a všetko ostatné, čo robí život krajším:) 

bábätká a deti, rodičovstvo

A zasa je tu september. Môj nie veľmi obľúbený mesiac. V prvom rade preto, že mám v tento mesiac narodeniny (čo od istého času nevnímam ako príliš potešujúcu skutočnosť:) a potom tiež preto, že je to koniec leta. Pre mňa jednoducho mesiac pochmúrny.
Tento rok je však september ešte o niečo viac prešpikovaný mojimi emóciami, pretože sa udiali dve obrovské zmeny v našom živote.

Zmena číslo 1 predstavuje fakt, že z nášho prvého bábätka je už malý-veľký prváčik. Verili by ste tomu?
Zmena číslo 2 predstavuje zasa fakt, že z nášho druhého bábätka je už malá-veľká škôlkarka.
A ešte jedna zmena, ktorá síce nie je až taká ohromujúca, no predsa len znamená koniec niečoho starého a začiatok niečoho nového, je prikrmovanie. Áno, naše sladké najmenšie bábätko je tu s nami už vyše polroka a prejavuje prudký záujem o všetko jedlé (i keď v podstate aj nejedlé:).

Dúfam, že mi už len kvôli týmto dôvodom prepáčite tú trochu (no dobre, tak možno i veľa) sentimentu v tomto príspevku.

Je to veľmi zvláštne. Keď sa vám narodí bábätko, je také maličké a veľmi nemyslíte na to, aké to bude, keď pôjde do škôlky či do školy, alebo nebodaj, aké problémy budete riešiť v jeho puberte (na to zatiaľ naozaj radšej nemyslím…). Možno riešite, či zvládnete dojčenie, prebaľovanie, nočné vstávanie a všetku starostlivosť o toho malého človiečika. Aj ja som tak kedysi vnímala materstvo. Bolo o tom, čo potrebuje bábätko. Bolo o dojčení, prebaľovaní, tíšení, pestovaní na rukách, uspávaní (hoci to je dodnes:), riešení prvých zúbkov, potom o prikrmovaní a nekonečných prechádzkach s kočíkom.
Neskôr bolo o odúčaní od plienok, od cumlíka (vtedy som ešte nebola laktačnou poradkyňou:), o kúpe prvých topánočiek a prvých nesmelých krokoch bez maminej pomoci, o strihaní prvých vláskov, o prvých slovíčkach.
Prvá torta, druhá torta, tretia torta a potom ďalšie a ďalšie s každým ďalším rokom. A drobci pyšne ukazovali počet prstov podľa toho, koľko rôčkov to práve mali. Tých prštekov pribúdalo a stále pribúda.

Až sme sa časom dopracovali k tomu, že z prvého maličkého bábätka je dnes prváčik, ktorý so školskou taškou na chrbte vyzerá pre mňa stále tak akosi čudesne a nemotorne, i keď na druhej strane veľmi rozkošne. A malá „Beruška“, ktorá mala do dvoch rokov na hlávke len akési jemné páperie namiesto poriadnych vláskov, sa zasa premenila na malú krásnu škôlkarku s dlhými svetlohnedými vláskami (ktoré si tak strašne nerada necháva česať:).
Nechce sa mi veriť, koľko sme toho spolu preskákali s mojimi „bábätkami“ a ako rýchlo to všetko utieklo.

Nástup do školy a do škôlky je pre mňa ukončením jednej etapy života a nástupom etapy novej. Priznám sa, mám radosť i strach. Neviem, čo ma čaká ako matku. Neviem, čo všetko mi ešte materstvo prinesie. Jedno však viem na sto percent – byť mamou je tá najmocnejšia skúsenosť môjho života. Náročná i nádherná zároveň.