rodičovstvo, tehotenstvo a pôrod

Čo ma naučilo štvrté dieťa?

S každým tehotenstvom, každým pôrodom a každým ďalším dieťaťom sa človek učí. Náš najmladší má už dva mesiace a za ten krátky čas ma toho naučil naozaj dosť. Zopár zásadných vecí som zhrnula v tomto článku:)

1. Na pôrode naozaj záleží!
– ach, keby som tak toto vedela hlavne pri prvých dvoch deťoch:( To, ako prichádzame na svet, nie je jedno. Záleží na tom a záleží na tom VEĽMI! Aj preto som sa pri predposlednom pôrode rozhodla mať pri sebe dulu a pri tom poslednom som dokonca zvolila pôrodnicu mimo Slovenska. Pre niektorých možno „vymýšľanie“, pre mňa niečo veľmi dôležité. Vedela som, čo chcem a čo nechcem a vedela som, že väčšiu šancu na pôrod podľa mojich predstáv mám v Čechách, preto som chcela rodiť tam. Dnes mi je tak ľúto, že som prvé pôrody „neriešila“, že som ich brala iba ako niečo, čo treba prežiť na ceste k vytúženému bábätku. Ale život je cesta a na tej ceste sa učíme často aj z vlastných bolestivých omylov…

2. Aj veľké bábätko môžete porodiť bez natrhnutia alebo nastrihnutia hrádze
– áno, dá sa to:) Náš 4,4kg „drobček“ sa narodil bez týchto nepríjemností, čo ma naozaj veľmi milo prekvapilo a potešilo. Verím, že mi pomohol aj fakt, že som netušila, aké veľké bude bábätko. Lekár mi hmotnosť pred pôrodom neodhadoval a reči o „obrovskej veľkosti“ môjho bruška a vtipy o dvojičkách som púšťala jedným uchom dnu a druhým von, a upokojovala som sa tým, že väčšie bruško automaticky neznamená veľké dieťa (veď možno mám len viac plodovej vody:) Keď mi po pôrode zahlásili hmotnosť syna, skoro som odpadla… A keď mi povedali, že nemám žiadne zranenia, skoro som odpadla druhýkrát:) Takže áno, dá sa to!

3. Ženské telo je úžasné!
– nie že by som to nevedela už dávno. No až pri poslednom tehotenstve a pôrode mi to celé akosi viac došlo. Že je úžasné, že jedno telo dokáže vynosiť a porodiť toľko detí, že sa tak krásne a dokonale prispôsobí rastúcemu bábätku a následne sa vráti do pôvodného stavu, že z vás potom to bábätko žije a rastie. Že je to tak dokonale prepracované, tak dokonale vymyslené. Je úžasné byť ženou, matkou! Neprestáva ma to fascinovať stále a znova!

4. Každé bábätko je úplne iné
Ale vážne! Posledná dcérka bola bábätko, ktoré spalo a spalo, papalo a zasa spalo. Či bola v kočíku, na rukách, v šatke alebo v postieľke, bolo jej to jedno a takmer neplakala. A tak nejako som zrejme vďaka tomu očakávala, že aj toto štvrté bábätko bude podobné. Nebolo! Náš najmenší naozaj vie plakať a vie plakať hlasno a vytrvalo. Trvalo mi nejaký čas, kým som si na to zvykla a našla spôsoby, ako ho upokojiť (nie, dudlík nemá ani mať nebude, takže toto „upokojovadlo“ neprichádzalo do úvahy). Pomohlo nám najviac nosenie v šatke a kakanie v polohe „v klbku“.
Malý neznáša kočík, i keď posledný pokus manžela o prechádzku nedopadol až tak úplne katastrofálne a drobec aj chvíľu neplakal:) Predstava o dlhých prechádzkach v kočíku so spiacim bábätkom je ale zatiaľ skôr science fiction a riešim to prechádzkami s drobcom uviazaným v šatke:)
Ak teda máte dokonalé a pokojné dieťa, radšej sa nespoliehajte na to, že aj to ďalšie bude také. Ale zasa, platí to isto aj naopak – teda ak máte jedno dosť náročné, je šanca, že to ďalšie vás bude doslova rozmaznávať:)

5. Šatka je super vec a nosenie ja prudko návykové
– nosenie bábätka v šatke ma veľakrát zachránilo a pomohlo vyriešiť situácie, ktoré by som inak asi vyriešiť nevedela. Malý sa tam upokojí, zaspí a spí, ja môžem navariť, upratať, dokonca šiť či písať (áno, aj teraz spí na mne:) a jednoducho fungovať. Okrem toho, že je to praktické, je to veľmi návykové:) Ten pocit, keď vám bábätko spinká na hrudi a vy mu každú chvíľku môžete pobozkať to maličké čielko… na nezaplatenie!

6. Digestor je super vec
– ďalšia vychytávka u nás je digestor. Keď mal drobec obdobie, že ani v šatke nedokázal pokojne zaspať, ale zaspával s plačom a nervózny, pomohol nám digestor. Prišla som na to náhodou, keď som si raz dala malého do šatky a pritom som chystala deťom večeru, zapla som digestor. Čakala som, že malý bude ako vždy mrnčať, kým nezaspí, no nestalo sa a on úplne pokojne zaspinkal. Pochopila som, že sa mu zrejme páčil monotónny zvuk digestora a utvrdila som sa v tom aj neskôr, keď som to skúsila opäť. Keď je teda malý v šatke nervózny, pustím digestor, pohupujem sa a drobec o malú chvíľku sladko spí:)

7. Kúpanie raz za týždeň
– prvé deti sme poctivo s manželom kúpali aspoň trikrát do týždňa. Vždy pekne nachystali vaničku, teplomerom v podobe rybičky skontrolovali teplotu vody, pripravili detskú osušku s pekným obrázkom na kapucni, krémik na „prdelku“ a detské mydielko. Pri treťom dieťatku sa kúpanie už dialo zriedkavejšie a mydlo som, myslím, ani nepoužívala, podobne ako krém na ritku. Štvrté dieťa sa za dva mesiace svojho života kúpalo naozaj len párkrát, aj to väčšinou v umývadle (komu by sa chcelo handrkovať s vaničkou:). Samozrejme, pri prebaľovaní ho umývam a takisto mu čistou mokrou plienkou umývam pravidelne všetky dôležité miesta:) Ale že by som ho tak „rituálne“ kúpavala ako prvé deti, to veru nie. A nemám už ani žiadnu detskú osušku s obrázkami, ani teplomer v podobe rybičky či delfína a nemáme ani len to detské mydielko. Možno aj preto má drobec úplne krásnu, čistú a zdravú pokožku:)

8. Čas letí prirýchlo
– akoby sa to s každým ďalším dieťatkom zrýchľovalo. Naozaj neviem, ako ubehli tie dva mesiace, čo je už maličký s nami. Vyradila som už kopec oblečenia, čo mu je malé… Desí ma to, ako to celé ubieha. Snažím sa preto čo najviac si to užívať a vychutnávať…

rodičovstvo, rôzne, tehotenstvo a pôrod

Prečo som vlastne rodila v Čechách?

Na informácie o pôrodnici vo Vsetíne som narazila ešte pred štvrtým tehotenstvom. Vtedy som si povedala, že ak by som snáď ešte niekedy bola tehotná, asi by som naozaj uvažovala o pôrode v tejto pôrodnici.

Keď som zistila, že čakáme štvrté bábätko, od začiatku som mala v hlave myšlienku, že by som rada rodila práve vo Vsetínskej pôrodnici. Pôrodnica, v ktorej som porodila všetky naše tri deti, bola už v tom čase zrušená a v podstate by som tak či onak šla do neznámeho prostredia a keď som si porovnala skúsenosti s pôrodnicou v Trenčíne s tou vo Vsetíne, bolo mi jasné, ktorá vyhráva:)

Už pri treťom pôrode som mala so sebou dulu a tá mala so Vsetínskou pôrodnicou tiež pozitívne skúsenosti.

Podľa mnohých, aj keď mi to nemuseli povedať do očí, som kvôli plánovaniu pôrodu v Čechách bola ženskou, ktorá zbytočne vymýšľa a „rieši“. Veď idem len porodiť, tak prečo nemôžem ako iné normálne ženy, zbehnúť do najbližšej pôrodnice? Pre mňa však pôrod nie je „len porodiť“. Škoda, že som to pochopila až pri treťom tehotenstve, no pôrod je tak dôležitou a významnou udalosťou v živote ženy aj bábätka, že mi na tom nemohlo nezáležať.

Takže prečo som sa teda „trepala“ do Vsetína, keď v Trenčíne som mohla porodiť v pohode tiež?

1. Pôrodný plán – nemala som žiadny siahodlhý lajster so zoznamom požiadaviek a prianí. Mala som tam pár vecí – napríklad, že si neželám nástrih hrádze, podanie oxytocínu, amniotómiu, že si chcem sama zvoliť polohu na rodenie, že chcem popôrodný bonding, teda mať bábätko hneď po pôrode pri sebe a tiež požiadavku o dotepanie pupočníka. Chcela som porodiť čo najprirodzenejšie bez zbytočných zásahov do toho krásneho a prirodzeného procesu, akým pôrod je.
A vedela som, že vo Vsetíne nemajú problém s rešpektovaním pôrodného plánu. Neviem, ako je to v iných pôrodniciach, keďže všetky tri deti som predtým porodila v Ilave a vtedy som pôrodný plán nemala. Viem ale z viacerých strán, že v mnohých našich pôrodniciach to stále berú ako „vymýšľanie internetom vyškolených“ rodičiek a s rešpektovaním ich požiadaviek majú problém.

– vo Vsetíne naozaj rešpektovali moje priania, hoci mi napokon navrhli prepichnutie plodovej vody, čo som si ale každopádne mohla premyslieť.

2. Nechcela som sa biť o svoje dieťa – pre mnohé mamičky je normálne (žiaľ:( ), že svoje bábätko vidia až niekoľko hodín po pôrode. Toto som však už zažiť nechcela. Veď koľkokrát v živote sa vám zopakujú tie jedinečné chvíľky po pôrode, keď prvýkrát uvidíte svoje bábätko, ktoré ste 9 mesiacov nosili pod srdcom? Keď konečne po náročných hodinách (nie, mne bezbolestný ani rýchly pôrod zrejme nehrozí:) privediete na svet svoje milované dieťa, chcete si ho predsa vziať do náručia, nemôžete sa dočkať, kedy ho uvidíte, privoniate si k nemu, pohladíte jeho jemnučkú pokožku, pozriete sa, či má vlásky, chytíte jeho drobnučké pršteky. Jednoducho, tieto chvíle patria matke a dieťaťu. Ja som si ich nechala vziať pri prvých dvoch pôrodoch, pri treťom to bolo len čiastočné, dcérku som mala pri sebe len chvíľku, lebo ju „museli“ nutne vziať na nejaké vyšetrenie. Veľmi ľutujem, že som si všetky svoje deti hneď neprivinula a nemala pri sebe v tých krásnych popôrodných okamihoch.

– vo Vsetíne mi maličkého dali hneď na hruď, nechali dotepať pupočník. Potom ho nachvíľku vzali, aby ho osušili a odvážili, pričom tam s ním bol manžel a o pár minút bol hneď zasa pri mne. Hladila som ho, rozplývala som sa nad jeho krásou a dokonalosťou, celá som bola tak naplnená láskou a šťastím, že sa to ani nedá opísať (len zažiť:)

3. Chcela som porodiť v inej polohe než na chrbte s nohami hore – áno, toto som tiež túžila zažiť. Zvoliť si sama polohu na pôrod, akú mi moje telo „nadiktuje“ a nie ležať na chrbte, s nohami niekde „v oblakoch“ a tlačiť do kopca…

– najskôr som mala pocit, že porodím kľačiac na polohovateľnom pôrodnom kresle, no táto poloha mi napokon nevyhovovala možno aj kvôli veľkosti bábätka. Pôrodná asistentka mi navrhla, či nechcem skúsiť polohu na boku, čo však pre mňa bolo neznesiteľné. Napokon som skončila na chrbte v polosede s pokrčenými nohami – a tak mi bolo nakoniec najlepšie, i keď takúto predstavu som nemala. Dula mi ale hovorila, že nemám veľmi riešiť vopred polohu, že telo si samo povie:) Mne teda povedalo, že ani kľačiac ani na boku to nebude ono:))) Synček bol dosť veľký (4400g), ale porodila som ho bez natrhnutia a nástrihu, za čo som nesmierne vďačná (Bohu i svojmu telu, i bábätku:).

Toto boli asi tri hlavné dôvody, prečo som chcela ísť rodiť „za hranice“. Bála som sa, že tu by som sa musela o tieto veci biť a bola by som za nejakú vymýšľajúcu „alternatívku“, kým tam mi boli umožnené a rešpektované bez problémov.

Málokto z môjho okolia to ale chápe, že mi záležalo a záleží na takých veciach. Ja ale viem, že to za to stálo a neľutujem – na pôrod, hoci náročný, spomínam rada.

O tom, že viacero žien „rieši“ svoj pôrod a nie je im jedno, ako porodia svedčí aj fakt, že tam bolo súčasne so mnou pomerne veľa Sloveniek:)

rodičovstvo, tehotenstvo a pôrod

Náš krásny štvorlístok

Už je to neuveriteľných 10 dní, odkedy je moje tehotenské bruško prázdne. Boli to nádherné mesiace, i keď ku koncu som zažívala čoraz väčšiu nervozitu, pretože maličký sa akosi príliš zabýval v brušku a nechcelo sa mu veľmi von.

No ale späť k tej nádhernej udalosti. 18.1.2016 som sa stala 4-násobnou maminou.
Náš malý drobček sa narodil vo Vsetínskej pôrodnici, ktorú môžem len a len odporúčať.

Tento raz bol pri pôrode aj manžel (teda bol so mnou pred a po samotnom pôrode, lebo ten „stred“ by asi nezvládol a ani by som nechcela, aby tam vtedy bol…) a samozrejme, aj dula Miška Chlebanová (takisto veľmi odporúčam:), ktorá ma sprevádzala aj pri treťom pôrode.

Naše štvrté dieťatko bolo prekvapivo veľmi veľké, drobec vážil 4400g a ľahké to veru nebolo.
V záverečnej fáze, kedy som sa už začínala strácať v silných bolestiach, mi naozaj nesmierne dobre padla prítomnosť duly, ktorá ma povzbudzovala a doslova držala nad vodou, dávala nádej, že to zvládnem. Neviem si ani predstaviť, že by som tam bola sama…

Po ťažkom finále ale prišiel náš malý-veľký drobček a mne stačil prvý pohľad na to malé dokonalé stvorenie a všetka bolesť bola v momente zabudnutá. Nedá sa opísať ten pocit, keď mi maličkého položili na brucho a ja som sa ho prvýkrát mohla dotknúť, pohladiť ho po bucľatých líčkach a mini-vláskoch pripomínajúcich jemnučké páperie.

A tak si už desať dní užívam túto krásnu životnú zmenu, naše malé „drobátko“, ktorým sa vlastne uzatvoril náš „štvorlístok“ šťastia 🙂 Číslo 4 som síce nikdy nejako nemusela, no teraz má pre mňa nový krásny význam…

rodičovstvo, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Tehotenstvo a príval inšpirácie

Tak ako som na začiatku tohto tehotenstva mala problém vôbec sadnúť za šijací stroj, teraz akoby som všetko dobiehala. Nápadov mám toľko, až neviem, ktorý skôr realizovať. Nádoby s ušitými hračkami sa plnia a ja ich nestíham ani fotiť a nahadzovať.

Chcem sa s vami aspoň takto v skratke podeliť o moje nové výtvory, ktoré uzreli svetlo sveta v posledných týždňoch.

Ak by sa vám niečo páčilo, pokojne mi napíšte na chvilkapremamu@gmail.com alebo ma kontaktujte na facebooku správou.

A tu sú teda výsledky môjho „tehotenstvom ovplyvneného“ tvorenia:)

bábätká a deti, podnikanie, práca z domu, rodičovstvo

Viete si predstaviť, že by ste strávili 9 celých rokov na úžasnej dovolenke? Asi málokto si to môže dovoliť, vlastne väčšina bežných ľudí je rada, ak sa im podarí utrhnúť si v roku nejaký ten týždeň či dva dovolenky.

Ja ale nehovorím o tej klasickej dovolenke kdesi pod palmami (och, aj taká by sa zišla veru), na ktorú si ideme oddýchnuť a načerpať nové sily. Už deväť rokov to ťahám na dovolenke – tej materskej či rodičovskej (však vieme, o čom je reč:).

Dlhých deväť rokov som naozaj doma, s deťmi, pri deťoch a všetko sa točí okolo detí, celý môj svet je vlastne najmä o nich.

Nedávno naša najmladšia oslávila tri roky. Nebudem písať o slzách, ktoré sa mi tlačili do očí, keď som si uvedomila, že toto moje malé bábätko už vlastne nie je bábätko, že už nejaký ten rok sa nenosíme v šatke ani Manduce, že už je v mnohom samostatnejšia, než by sa mi pozdávalo… Pozná to asi každá aspoň trochu sentimentálna matka (ja by som sentiment mohla rozdávať na kilá:).

Nuž, prišla tá chvíľa, že naše „bábätko“ dovŕšilo vek troch rokov a ja, jej matka, by som si mala konečne uvedomiť, že rodičovská dovolenka skončila a treba sa vrátiť do práce. Problém (ale pre mňa asi skôr výhoda) je v tom, že sa nemám kam vrátiť. Po deviatich rokoch nie je žiadne miesto, ktoré by mi niekde držali a kde by ma s otvorenou náručou vítali.

Predstava hľadania si práce mi príde vzdialená asi ako klokany v Austrálii. Nemám ani šajnu, o akú prácu by som sa tak vlastne mohla ísť uchádzať. Matka troch detí, po deviatich rokoch strávených na materskej nie je zrovna ideálna pracovná sila.

A tak som stále tu, dcérka je stále doma, lebo na škôlku mi príde ešte príliš maličká (ani starší nešli do škôlky v troch rokoch) a ja si plním svoj sen o práci z domu aj po materskej.

Netuším, ako a čo bude ďalej. Veď účty treba platiť a hoci pracovať z domu je určitým spôsobom luxus, je to aj poriadne náročné a neisté (i keď pojem „istota“ v dnešnom svete je sám o sebe dosť neistý…).

Na záver len toľko – obdivujem všetky mamičky, ktoré sa po dlhých rokoch pri deťoch dokázali vrátiť do práce, zabehnúť do toho pracovného kolobehu a zvládajú to všetko skĺbiť. Ja si to úprimne nedokážem predstaviť…

knihy a filmy, rodičovstvo, rôzne

Knižka od Jill Savageovej s názvom Dosť bolo dokonalých mám bola presne tým, čo som v poslednom období potrebovala. Čítala som ju počas letných prázdnin, keď som si ukradla pár minút pomedzi všetky tie povinnosti a aktivity s troma deťmi a potom tiež celý september – kúsok po kúsku.

A vďaka knihe som zažívala doslova oslobodzujúce pocity. Nie som dokonalá mama. Ani dokonalá manželka, dcéra, sestra, krstná mama a už vôbec nie dokonalá gazdinka. A je to v poriadku. Lebo dokonalosť je len nejakou ilúziou. Iste, neznamená to, že sa máme prestať snažiť byť lepšími, ale musíme sa naučiť určité zásady. O tých hovorí autorka v knižke. Je tam plno užitočných tipov, ktoré nás usmernia a pomôžu v rôznych situáciách a oblastiach života.

Jill v knihe hovorí k ženám, aby sa prestali porovnávať s predstavou dokonalosti. Tú nám vnucujú napríklad médiá, časopisy, internet, kde vidíme dokonale šťastné páry, rodinky, fotky čistej a upratanej domácnosti, krásne naservírovanú chutnú večeru, atď. Často sme na seba veľmi prísne, pretože sa porovnávame s takýmito ideálmi.V skutočných rodinách, skutočnom živote to ale takto nevyzerá.

Pochopila som, že je prirodzené a normálne (aspoň pre mňa v tomto štádiu života), že pri troch deťoch a práci z domu (písanie, i keď už trocha menej a šitie, teraz už celkom dosť:)), to u nás nevyzerá práve ako zo žurnálu. Že nielen ja, ale milióny iných mám na celom svete bojujú s nekonečným príbehom v podobe riadu či bielizne:
– že hora neožehlených vecí akosi stále rastie a keď sa konečne podujmete na jej zdolanie, hneď začne rásť od znova
– že len čo vyperiete všetko do bodky, v koši so špinavou bielizňou prakticky hneď začnú pribúdať špinavé veci
– atď.

Čítanie tejto knihy by som naozaj nazvala jedným výstižným slovom – OSLOBODZUJÚCE! A myslím, že prečítanie tejto knižky by malo byť povinnou literatúrou pre všetky maminy a ženy, ktoré bojujú s pocitom, že nie sú dosť dobré (ako matky, manželky, priateľky, …).

narodeninové básničky, rodičovstvo, rôzne

Keďže básničiek k rôznym príležitostiam nikdy nie je dosť, pripravila som pre vás zopár ďalších básničiek ku Dňu otcov, plus sem pripájam aj tie staršie, ktoré z tohto blogu poznáte:) Takto budú všetky pekne pokope.
Už len premýšľam, že by bolo fajn vymyslieť aj nejaké básničky ku Dňu matiek, pretože tých pre oteckov je už niekoľko a pre mamičku zatiaľ žiadna… Tak snáď niekedy nabudúce:)

Pozn.: Prosím, rešpektujte autorské práva! Básničky môžete kopírovať LEN S UVEDENÍM ODKAZU na tento blog. Ďakujem za pochopenie!

Najväčší hrdina
Ocko, možno o tom nevieš,
si môj veľký hrdina.
Aj keď občas prísne pozrieš,
vždy na teba spolieham.
V živote sa nestratím,
lebo teba, ocko, mám.
A hoci  občas pochybím
viem, že nikdy nie som sám.
Tatinko náš milovaný
Otecko náš, známa vec,
nie je slávny športovec.
Nie je ani známy herec,
čo potrpí si na červený koberec.
Zato je to super tato,
čo je pre nás viac než zlato.
Tatinko náš milovaný,
zostaň, prosím, navždy s nami!
Super tato
Ten náš tato najlepší je,
môžu nám ho závidieť.
Život vždy s ním zábavný je,
rozveseliť hneď nás vie.
Dnes mu chceme za to
veľkú vďaku vyjadriť.
Že je taký super tato,
netromfne ho veru nik!
Pre nášho NAJ tata
Futbal zahrať, Lego zložiť,
či bicykel opraviť,
všetko zvládneš, tatinko náš,
na všetko si odborník.
Chceme Ti dnes poďakovať,
a zasa raz zopakovať,
že si pre nás ten NAJ tato,
nezabúdaj nikdy na to!
  
Máme radi ocka
Deň otcov je aj pre Teba,
otecko náš zlatý.
Básničkou ti prezradíme,

že Ťa máme radi. (a ako veľmiJ)
rodičovstvo, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Túto sobotu sme sa prvýkrát vydali na „trhové“ dobrodružstvo. Zúčastnili sme sa Dobrého trhu v Bratislave na Jakubovom námestí.
Bolo to pre nás celkovo prvé „trhové“ vystúpenie, takže sme absolútne nevedeli, čo nás čaká.

Celé to bolo s veľkou dávkou improvizácie, keďže sme sa nie veľmi dlho pred trhom dozvedeli, že sa nám neujde stánok a musíme si ho zabezpečiť sami. Začalo sa teda naháňanie stánku. Ako to nakoniec dopadlo, vidíte na fotke – žiadny DeLuxe stánok sa nekonal, ale ľuďom to neprekážalo. Boli úžasní!

A počasie, aj keď sa tvárilo celou cestou do Bratislavy úplne škaredo a neprajne (celý čas lialo ako z krhly, až sme nevedeli, či to neotočiť a nevrátiť sa radšej domov do Ilavy), sa nakoniec rozhodlo, že nám našu premiéru až tak veľmi kaziť nebude.

Bolo to ohromné a krásne dobrodružstvo! Ešte stále vo mne doznievajú dojmy z Dobrého trhu. Tá atmosféra a ľudia, celé to malo akési zvláštne čaro. Bola som veľmi-veľmi dojatá z reakcií ľudí na naše hračky. Hoci ich ceny naozaj nie sú najnižšie (veď viete, certifikáty a iné „maličkosti“, ktoré ako výrobcovia musíme platiť…), veľa ľudí si  z nášho stánku odnášalo nejakú tú hračku. Deti sa pristavovali pri stánku, brnkali do mackov a myšiek zavesených „na šnúre“, ľudia sa prihovárali, vyberali, obzerali. No proste jeden úžasný zážitok.

Mám aj zopár takých silných okamihov z Dobrého trhu, ktoré mi asi navždy zostanú zapísané v srdci (tí, ktorých sa to týka, iste vedia, o čom píšem:)). Úsmevy bábätiek v kočíku či v šatke pri maminke, keď im pred očami zamávala nejakým tým „senarťáckym“ zajkom alebo hrkálkou, rozžiarené očká detí, ktoré si vybrali toho svojho maznáčika z našich hračiek, ale aj úsmevy dospelých či staršej generácie a ich slová o tom, ako aj oni kedysi mali podobnú bábiku či medvedíka, to všetko je na nezaplatenie.

ĎAKUJEM vám všetkým, ktorí ste sa pristavili, povedali milé slovo alebo si od nás aj niečo odniesli. Urobili ste nám ohromnú radosť a ja budem na náš prvý Dobrý trh dlho-predlho spomínať. Samozrejme, veľká vďaka aj usporiadateľom tejto úžasnej akcie:)

V neposlednom rade musím poďakovať môjmu obetavému manželovi, ktorý lietal, telefonoval a zháňal všetko potrebné a ktorý ma neskutočne podporuje v mojom sne:) A taktiež mojim úžasným „švagrovcom“, ktorí sa ujali našich dvoch malých báb, aby sme my mohli v pokoji „dobrotrhovať“. Nesmiem zabudnúť ani na sestru, ktorá sa zasa ujala nášho najstaršieho syna, ktorý už na takéto veci veľmi nie je a radšej sa s bratrancom zabavia po svojom. No a tiež vďaka mojej mame, ktorá nám celý čas na trhu pomáhala:)

rodičovstvo

Všetkým vám prajem krásne Vianoce plné radosti, lásky a splnených prianí! A v novom roku všetko len to dobré, nech sa vám darí vo všetkom, na čo siahnete a všetko zlé nech vás obchádza!

A chcem vám všetkým vysloviť jedno veľké ĎAKUJEM! Za všetko – za vašu priazeň a podporu, za každú zakúpenú hračku alebo milý komentár. Lebo vďaka vám môžem robiť to, čo ma baví. ĎAKUJEM a teším sa na vás aj v roku 2014:)