dovolenka s deťmi, kam s deťmi

Už nejaký ten týždeň sa spamätávam z toho, že dovolenku máme za sebou a prakticky ešte celé leto pred sebou. To je akási daň za to, keď idete na dovolenku hneď na začiatku leta. Keďže sa však inak nedalo, lebo termíny nepustili, som šťastná, že sme tento rok vôbec nejakú dovolenku absolvovali:)

A opäť to raz bola cesta autom do nášho milovaného Chorvátska. Tento rok sme zvolili tú istú detsináciu ako aj minulý rok, teda Zaostrog a časť Podaca. Je to síce poriadne dlhá štreka (prekračuje magickú hranicu 1000 km), no vedeli sme, čo chceme a s troma malými deťmi sme riskovať nechceli (ísť na blind som sa naozaj bála, i keď aj také sme absolvovali:))).

Tento rok sa nám však podarilo konečne splniť si aj jeden náš (či skôr môj) sen – cestou späť sme sa zastavili na Plitvických jazerách. Odporúčam všetkými desiatimi!!! Plitvické jazerá sú neskutočne krásnym prírodným úkazom a ja som mala miestami pocit, že som v rozprávke alebo jednoducho v inom svete!
Úžasné farby vody, množstvo rýb, ktoré krásne vidieť pod hladinou, kmene stromov na dne jazier (a vy tie kmene zreteľne vidíte, pretože tá voda je nádherne priezračná), vodopády, drevené schody a mostíky – kúsok raja!

Plitvické jazerá sme prešli aj s deťmi, tie to zvládli úplne v pohode. Šli sme však tou kratšou, cca 3-hodinovou trasou. Vstupné na Plitvické jazerá bolo nejakých 110 Kn, pričom deti do 7 rokov majú vstupné na Plitvice zdarma. V cene vstupného je plavba loďkou i odvoz takým špeci-autobusíkom, alebo ako nazvať ten vozík:)

Na Plitviciach sa dá i najesť, my sme sa naobedovali v samoobslužnej reštaurácii a ceny tam neboli nijako extrémne vysoké. Navyše nám aj celkom chutilo:)

Našu najmenšiu, jednoročnú Emku sme striedavo niesli na rukách, chvíľkami šla sama, alebo v Manduce (ešteže som si tento nosič vzala:))). Videli sme i zopár kočíkov po ceste, no osobne si neviem veľmi predstaviť absolvovať to s bábätkom v kočíku (každopádne, možné to je, mne sa však viac pozdáva nosiť bábo v šatke alebo v nosiči ako teperiť kočík po tých všelijakých cestičkách a schodíkoch).

Počasie nám vyšlo fantasticky – po príchode na Plitvické jazerá nám pršalo. Kým sme dojedli obed, prestalo pršať a celú našu prechádzku bolo viac či menej pod mrakom, sem-tam vykuklo slnko. Ako sme došli na koniec trasy, parádne sa rozpršalo. Úžasne načasované!:)

Pripájam vám i zopár fotiek z našej pláže a z Plitvických jazier (na tie budem naozaj dlho spomínať:).

naša pláž:)

západ slnka na našej pláži

Plitvice

Plitvice

kam s deťmi, knihy a filmy

Ďalšia z našich obľúbených knižiek – Výlety po Slovensku (s deťmi aj bez nich), ktorá nám poskytla už zopár cenných tipov na rôzne výlety.

Keďže chodíme s deťmi radi na turistiku a celkovo na rozličné výlety, potešilo ma, že som natrafila na takúto publikáciu. Už dlhšie som totiž niečo podobné márne hľadala.

Napriek tomu, že veľa tipov na výlety s deťmi sa dá nájsť aj na internete, v knižke je to pekne pokope a rozdelené do rôznych sekcií (napríklad „Hrady, zámky, zrúcaniny“, „Pešo do prírody a na rozhľadne“, „Jaskyne, štôlne a banské múzeá“ a ďalšie).

V knižke nájdete naozaj bohatú ponuku rôznych „destinácií“, ktoré zaujmú malých aj tých väčších:) S deťmi si často v knihe listujeme a rozprávame sa o tom, kde sme už boli a kam by sme ešte mohli zavítať.

Užitočné sú aj rady a upozornenia k jednotlivým výletom a informácie o otváracích dobách a cenách vstupného (ak sa platí), kontakty a podobne. Nechýba ani množstvo fotografií a praktická mapa s registrom.

Túto knižku môžem skutočne odporúčať všetkým rodinkám, ktoré nechcú len tak sedieť doma na zadku a hľadajú inšpiráciu na zaujímavé výlety po našom krásnom Slovensku. A veruže je čo objavovať!

kam s deťmi

V poslednom čase akoby sa roztrhlo vrece s našimi rodinnými výletmi, stále niekam chodíme. Príroda je teraz na jeseň taká krásna, že sa ani nedá sedieť len tak doma.
Minulý týždeň sme sa vybrali trošku ďalej než obvykle, a to až do Vysokých Tatier. Ešte teraz cítim ten úžasný horský vzduch:)
Keďže sme ale šli s dvoma malými deťmi, našimi 3,5 a 5,5-ročnými drobcami, museli sme turistiku prispôsobiť tak, aby to zvládli. A samozrejme, museli sme to prispôsobiť aj kvôli môjmu momentálne tehotnému ja:)
Manžel vybral nie veľmi náročnú trasu – šli sme zo Starého Smokovca na Skalnaté pleso. Popis trasy nájdete aj na tejto stránke.
My sme sa však zo Starého Smokovca na Hrebienok vyviezli pozemnou lanovkou (veď viete, dve deti a jedna tehuľka:), takže sme si to značne uľahčili.
Priznám sa, že vo Vysokých Tatrách som bola prvýkrát (áno, áno, naše veľhory som doteraz nemala akosi šancu spoznať) a bola som neskonale očarená prírodou, no čo ma okrem zničeného porastu zarazilo, bolo množstvo ľudí. Miestami som si pripadala ako v nejakom vychytenom nákupnom centre, kde sa to len tak hemží ľuďmi.

Na Zamkovského chate sme si dali úžasný bylinkový čaj (nemáte niekto recept?:), trochu sme sa najedli, oddýchli a potom sme postupovali ďalej.
Deti cestu zvládali naozaj obdivuhodne, i keď občas sme sa neobišli bez typického „Bolia ma nožičky“, „Kedy už tam budeme?“, ale nič tragické. Zato mne sa išlo úplne fantasticky.
Mala som obavy, ako to zvládnem, predsa len bruško už je aká-taká záťaž a občas mám pocit, že už sa začínam „rozpadávať“ (a to som len v polovici, ach jaj!), ale cítila som toľko energie, že až. Samozrejme, boli úseky, kedy mi nebolo všetko jedno – teda už som nevládala, ale chvíľka oddychu to spravila a ja som bola schopná ísť v pohode ďalej.

Keď sme sa konečne dostali na Skalnaté pleso, tešila som sa, že prvýkrát v živote vôbec nejaké pleso uvidím. Jediné, čo sme však videli, bolo totálne vyschnuté Skalnaté pleso, nikde žiadna voda.
Nuž čo, nemôže byť všetko dokonalé…
Zo Skalnatého plesa sme sa zviezli lanovkou, z čoho sme všetci mali ohromný zážitok (aj keď to nebola naša prvá jazda lanovkou).
Lanovka nás teda zviezla dolu do Tatranskej Lomnice, a odtiaľ sme šli električkou späť do Starého Smokovca, kde sme mali zaparkované auto.
Cestou späť sme sa zastavili na večeru v Dechtároch a obdivovali sme „veľkú vodu“, teda Liptovskú Maru (viď foto:).

Výlet to bol úžasný, celodenný a všetci štyria (či vlastne už piati:) sme boli zdravo zničení a unavení.
Takže vrelo odporúčam rodinám s deťmi, pokiaľ viete, že vaše deti dokážu čo-to prejsť.

kam s deťmi

Výhľad na zrúcaninu zdola (z lúky)

Cez víkend sme si urobili krásny výlet s deťmi. Naším cieľom bol hrad Lietava, respektíve jeho zrúcanina. Ten sa nachádza kúsok za Žilinou.
Hľadali sme nenáročnú turistickú trasu, aby to zvládli aj naši dvaja drobci.
A musím povedať, že to bolo naozaj super. Vyjsť hore k hradu nebol takmer žiadny problém ani pre deti (5,5 a 3,5 roka) – i keď sme si robili častejšie prestávky, aby si oddýchli. Trasa mala mierne stúpanie a k hradu nás doviedli značky, z ktorých hľadania mali deti super zábavu:)
Hrad, teda jeho pozostatky, decká poriadne zaujímali a bolo to zaujímavé aj pre nás. Hneď pred vstupom do hradu bola tabuľa s upozornením, že vstup je na vlastné riziko. Hrad je momentálne v rekonštrukcii, takže aj keď sme tam boli my, bolo tam niekoľko robotníkov a pracovalo sa.
Na niektoré menej náročné miesta sme vyšli, na niektoré sme si s deťmi netrúfli.

Výhľady zo skál boli úžasné a deti boli vo vytržení. 
Späť sa šlo opäť v pohode tou istou cestou. Keďže vyjsť hore nám netrvalo dlho, možno 45 minút, chceli sme ešte skúsiť vybrať sa do dedinky Podhorie, ktorá bola vzdialená asi 1,5 hodiny chôdze.
Lenže práve v tom čase sa obloha zatiahla a bolo počuť hrmenie zo všetkých strán, tak sme sa radšej vrátili rovnakou cestou dolu z hradu a šli sme domov, aby nás nechytili búrka. 

Výhľad z hradu

Zhrnutie: nenáročný a pekný výlet s deťmi:) 

Ak vás zaujíma aj niečo bližšie o hrade, nejaké informácie si môžete prečítať napríklad na tejto stránke.

kam s deťmi

September je v plnom prúde. Tento mesiac nemám veľmi v láske – jednak preto, že som sa v septembri narodila a teda každým ďalším septembrom si pripomeniem, ako starnem a tiež preto, že znamená koniec leta a začiatok (aspoň pre mňa) pomerne škaredých a pochmúrnych mesiacov (teda kým prídu Vianoce:-).
No ale aby som zasa nebola až taký pesimista, september a jeseň všeobecne majú aj svoje čaro. Milujem najmä jesennú prírodu.

Minulú nedeľu sme s manželom zasa raz rozmýšľali, kam by sme vyrazili s deťmi na výlet. Chceli sme jednoznačne ísť niekam do prírody a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Napokon sme vyrazili do Manínskej tiesňavy. To miesto mám rada, boli sme tam už veľakrát.

Bola to ale pekná nedeľná prechádzka a určite sme tam neboli poslednýkrát. Rada by som tam niekedy šla s deťmi aj na dôkladnejší prieskum (nielen kráčať po asfaltke) – to som zažila naposledy v dobe, keď sme s manželom spolu ešte len chodili:-)


kam s deťmi

Náš ďalší víkendový výlet viedol tentokrát do ZOO Bratislava. Nebola to naša prvá návšteva, už sme tam raz boli približne pred 1,5 rokom. Vtedy nám pršalo a bolo celkovo škaredo. Tentokrát nám ale počasie vyšlo perfektne. Ale aby to nebolo dokonalé, zabudla som si foťák v aute, takže tento článok bude bez „obrazového materiálu“.

Okrem toho musím spomenúť, že keďže bol víkend, nájsť miesto na zaparkovanie bolo takmer science fiction. Krúžili sme po parkovisku niekoľkokrát a stále nič. Napokon sme zbadali rodinku, ktorá vychádzala zo ZOO a smerovala k autu. Doslova sme sa na nich nalepili a sledovali sme, ku ktorému autu pôjdu. Plížili sme sa za nimi a a už to konečne vyzeralo nádejne. Pre istotu sme sa pána vodiča spýtali, či sa chystajú odísť – chystali sa asi o 15 minút, kým vyvetrajú autu a v pokoji si vyfajčí cigaretu. To nám ale vôbec nevadilo a boli sme odhodlaní čakať aj polhodinu (bolo to tam fakt natrieskané).

Napokon to dopadlo dobre, uvoľnilo sa miesto o kúsok ďalej, takže sme nečakali ani tých 15 minút. Neviem, ako je to tam cez týždeň, ale víkendy (minulý rok aj tentoraz) sú zrejme mimoriadne plné a asi treba vyraziť skôr, aby ste si našli miesto na parkovanie. My sme prišli okolo 11,00 dopoludnia.

Ale k samotnej ZOO – deťom sa páčilo, i keď všetko sme ani nestihli prejsť. Videli sme však kopec vtáctva, hrochy, žirafy a zebry a úžasné opice (jedna sa vycikala a komplet sa potom svojím močom ponatierala – ako vidno, urinoterapia je obľúbená aj u opíc:-).

Dinopark sa deťom tiež páčil, vôbec sa nebáli. Ale niektoré deti, ktoré sme tam videli, boli dosť vystrašené z tých veľkých dinosaurov, ktorí navyše vydávali dosť autentické zvuky, takže asi treba zvážiť, či tam bojazlivejšie dieťa vezmete.

Chceli sme ísť s deťmi aj na šmykľavky a preliezky či trampolíny, ktoré tam boli, no príšerne tam pálilo slnko, takže sme to neriskovali.

V areáli bolo dosť príležitostí na občerstvenie, zmrzlina, toalety, obchodík so suvenírmi. Hodnotím to ako pekný výlet pre deti, ale aj pre dospelých.

Viac info vrátane otváracích hodín nájdete na tejto stránke.

kam s deťmi

Keďže na našu letnú dovolenku už len nostalgicky spomíname, snažíme sa využívať aj iné možnosti. A tak sme sa vrhli na hubárčenie. Minulý rok sa nám príliš nedarilo, no tento rok nám to „naša“ hora naozaj vynahradila:-)

Chodí s nami aj náš štvorročný syn (začali sme ho brávať minulý rok) – na to, že má len štyri roky, zvláda chodiť po horách úplne bez problémov. Štvorhodinové blúdenie lesmi je aj pre nás dospelých dosť, no náš drobec ani necekne. Dvojročnú dcérku ale nechávame vždy s babkou, pretože ona na „hríby“ veľmi nie je:-) Hádam len príde jej čas…

Veď vlastne ani môj manžel nebol spočiatku veľmi hubársky naladený. Pamätám si jeho otrávený výraz, keď sme ešte len spolu chodili a ja som ho presvedčila, aby šiel so mnou a mojimi rodičmi na taký jeden hubársky výjazd. Normálne ho teraz nespoznávam, stal sa z neho doslova „hubársky vášnivec“:-)

Hubárčenie má svoje čaro (i keď to nie je práve more:-). Milujem prebúdzajúce sa hory a horský vzduch. Ten pokoj v horách, keď kráčam pomedzi stromy. Prečisťuje to hlavu, človek akoby bol v inom svete. A to je pre mňa naozaj vzácne, keďže dnešný svet je pre mňa až príliš uponáhľaný a miestami fakt nezvládam to šialené tempo (ale to by bolo zasa na iný článok).

Takže zdar všetkým hubárom a hubárkam:-)

kam s deťmi

Dovolenka sa už síce skončila, no doma sa nám veru sedieť nechce. A tak sme sa minulý víkend vybrali s deťmi na Trenčiansky hrad. Nebola som tam teda poriadne dlho, ani nepamätám, kedy naposledy…

Najskôr sme s manželom mysleli, že sa potúlame len sami s deťmi po rôznych zákutiach hradu, ale na prehliadku nepôjdeme. Napokon sme si však zaplatili malý okruh, ktorý trvá cca 30 minút, aby sme videli aj niečo z interiéru:-)
Malý okruh stojí necelé 3 Eurá pre dospelých, za deti sme neplatili nič. Ešte sme si doplatili 0,66 Eura za možnosť použiť fotoaparát.

Prehliadka hradu bola naozaj zaujímavá, i keď deti to až tak veľmi nebavilo. Teda, najmä pre našu dvojročnú dcérku to nebolo príliš pútavé, ale zvládla to dobre. 4-ročný syn mal vcelku zážitok, videl všelijaké staré zbrane, páčil sa mu aj výhľad z hradu a celkovo ho tam všeličo zaujalo.

Asi najviac sa deckám ale páčilo predstavenie sokoliarov. Dcérka sa nevedela vynadívať na „pipky“ – tak nazýva väčšinu vtáčikov, vrátane sokolov či orlov:-)

Vyšli sme s deťmi až na najvyššiu vežu hradu, teda Matúšovu vežu. Vyjsť tam nebola žiadna sranda a najskôr som si ani netrúfala predstaviť vybehnúť po toľkých kamenných schodoch v úzkych chodbičkách s dvoma malými deťmi. Manžel má ale očividne silné presviedčacie schopnosti a ja som zrejme ľahko ovplyvniteľná, takže som sa onedlho ocitla s celou rodinkou na Matúšovej veži a kochala som sa pohľadom na Trenčín, ktorý sme odtiaľ mali doslova ako na dlani.
Určite to ale nie je výstup pre malé deti, dcérku manžel dosť niesol, inak by to asi nešlo a naspäť to taktiež bolo dosť nepríjemné…

Bližšie info o otváracích hodinách a ďalších záležitostiach Trenčianskeho hradu nájdete napríklad na tejto stránke.


dovolenka s deťmi, kam s deťmi

Ani sme sa nenazdali a dovolenka je za nami:-( Vôbec ma to neteší. Týždeň pri mori je veľmi krátka doba, keď vezmeme do úvahy, že celý zvyšok roka musím žiť v krajine bez mora. Nie že by som Slovensko nemilovala, no to more je pre mňa ako droga.

Poďme ale k veci. Chcela som vám napísať o tom, ako napokon tá naša tohtoročná dovolenka v Chorvátsku dopadla. Okrem toho, že dopadla úžasne – ako inak, keď sme boli pri mori:-), to bolo vcelku dobrodružné.

Keďže sme sa chceli vyhnúť zápcham, uvažovali sme nad odchodom už vo štvrtok večer, namiesto piatku večera. Lenže naši spolucestujúci nedostali z práce voľno, takže sme cestu museli predsa len absolvovať v piatok večer. Cestu sme naplánovali na noc, najmä kvôli deťom.

Musím povedať, že tento rok boli deti počas cesty ukážkové. Cestu tam takmer celú prespali a keď nespali, boli viac-menej dobrí. Najmä starší syn bol ako za odmenu, dcérka nám to občas spestrila nejakým záchvatom hnevu a plaču.

Problémom bolo najmä jej cikanie a kakanie. Dcérka sa totiž krátko pred dovolenkou naučila pýtať na nočník a svoje potreby mala problém vykonať inde než do nočníka, respektíve keď behala vonku po dvore nahá, tak cikala ako prišlo. Bolo nám jasné, že nočník musíme zobrať so sebou.

Ešte aby som nezabudla – chvalabohu, že som pred dovolenkou pribalila aj CD-čka od Márie Podhradskej a Richarda Čanakyho. Dcérku to tak upokojovalo a zabavilo, že sme s manželom nechápali. Čo na tom, že vieme obaja naspamäť asi 50 detských pesničiek, pretože sme tie dve CD-čka počúvali prakticky stále? Hlavne, že deti boli spokojné a POKOJNÉ:-)

Šli sme opäť na blind, tak ako minulý rok. Mali sme vytipovaných pár lokalít, kde sme sa chceli pozrieť a najmä, nechceli sme ísť tak ďaleko ako minulé leto. Cesta do Bratuša totiž trvala nejakých 13 hodín (aj s prestávkami)a prešli sme necelých 1000 kilometrov. Chceli sme tentoraz niečo menej vzdialené.

Všetko ale dopadlo inak. Trogir nás sklamal, v Pisaku sme sa tiež dlho neohriali (boli voľné už len apartmány pomerne ďaleko od mora, čo pre rodinu s dvoma malými deťmi nie je bohviečo) a tak sme šli ďalej. My, aj naši spolucestujúci (kamarátka s manželom) sme boli z tej dlhej cesty totálne vyčerpaní. Napokon sme sa rozhodli viac neexperimentovať a vyrazili sme do Bratuša. Snažila som sa myslieť optimisticky a verila som, že ubytovanie sa nejaké nájde. Nebolo to až také jednoduché ako minulý rok, no podarilo sa. A potom už nasledovala len úžasná dovolenka.

Bratuš je pre mňa krásnym miestom. Je to vcelku malé a tiché a to mi vyhovuje. Krásne more, neustále „vyhrávanie“ cikád, večery na terase s výhľadom na more, večerné výlety na kolotoče do Makarskej kvôli deťom:-), proste super.




Len škoda, že to tak rýchlo ubehlo… Všetkým, ktorí sa na dovolenku ešte len chystajú, prajem krásne dovolenkové dni, super počasie a len samé dobré zážitky!

P.S.: Tri fotky v článku sú z Bratuša:-)