dovolenka s deťmi

Karavanom do Chorvátska

Z dovolenky sme už pár týždňov doma, no až teraz sa dostávam k napísaniu článku o našom karavanovom dobrodružstve. Po dlhých štyroch rokoch sa nám podarilo konečne „vypadnúť“ na nejaký ten týždeň k moru. Keďže my máme radi spontánne nápady, rozhodli sme sa skúsiť to tentokrát karavanom. Dovolenka so štyrmi deťmi v karavane je pre niekoho možno dosť desivou predstavou, no my sme sa na to veľmi tešili.

Na internete sme si našli malý kemp na ostrove Murter – Mini camp Lasatka. Veľa informácií o ňom sme na internete nenašli, mal na stránke len pár hodnotení (pozitívnych), tak sme skôr len dúfali, že to bude fajn. A veruže bolo!

Karavan sme si požičali a na posledný augustový týždeň sa stal naším domovom. Veľmi som ocenila, že v karavane už bolo nachystané všetko dôležité – riady, príbory, posteľná bielizeň, sedenie na von. Cesta bola úžasným zážitkom najmä pre naše deti, ale aj pre mňa a manžela – predsa len to bolo iné ako ísť klasicky autom.

Šli sme na noc, ako je už u nás zvykom. Kvôli deťom – cestu zvyknú v noci v pohode prespať, takže sa nám to zdalo ako najlepšia možnosť. Hoci náš najmladší pasažier až tak cesty autom nemusí a miestami to s ním bolo náročnejšie, lebo sedieť v autosedačke sa mu nepáčilo.

Zážitkom bolo dostať sa s tým obrovským autom do kempu cez uzučké uličky, ale manžel to zvládol na jednotku.

Po príchode na miesto sme boli naozaj milo prekvapení miestom – kemp maličký, väčšinou Nemeckí „karavanisti“, domáci úžasne ochotní vyjsť v ústrety, prostredie nádherné, pláž kúsok pod kempom, večer ticho a tma (ale že ozaj TICHO a TMA:). Trošku som sa obávala toaliet, predsa len nemusím verejné záchody, ale boli sme milo prekvapení. Všetko nové a čisté a nepamätám si, že by som niekedy musela čakať, hoci tam boli len dve dámske WC a jedna sprcha, ktorá bola tiež takmer kedykoľvek voľná. Páni mali, samozrejme, oddelené toalety aj sprchu.

Neviem, či to bolo tým, že väčšina „karavanistov“ sa sprchuje a využíva toalety priamo v karavane, alebo sme len jednoducho mali šťastie a chodili v čase „nie veľkého provozu“:) My sme WC v karavane nevyužívali (radi sme si ušetrili prácu s čistením chemického WC…).

Pod kempom bola dosť kamenistá, respektíve skalnatá pláž, čo nebolo veľmi vhodné pre deti. Preto sme chodili kúsok ďalej (asi 5 minút cesty) na pláž s kamienkami a pieskom. Doteraz som nikdy nezažila v Chorvátsku pieskovú pláž, ale táto bola naozaj luxusná (žiaľ, aj počet ľudí poukazoval na to, že je to obľúbená pláž). Do vody sa dalo ísť aj naboso a voda bola nádherne modrá, priezračná, úžasná – pripadala som si ako niekde v exotike:)

naša „exotická“ piesková pláž

Prekážali nám síce počty ľudí na pláži, no my sme nejako veľa miesta nepotrebovali – väčšinu času sme trávili buď vo vode (tam sa tí ľudia už nezdali tak „nahustení“), alebo prechádzaním sa kade-tade, prípadne naháňaním nášho najmenšieho dovolenkára. Ten si veru pohyb užíval a utekal všetkými smermi. Ale tak máme aj pár fotiek, ako pekne sedí na kamienkoch a hrá sa s vedierkom:)

Keďže nás ale nebaví len tak sa čvachtať v mori alebo ležať na pláži, boli sme nadšení, keď sa nám podarilo nájsť mólo, z ktorého sa dalo skákať. A že sme si zaskákali. Skákali aj naši dvaja starší a bol to ohromný zážitok! Všade tam bola naozaj krásne čistá voda a aj vo väčších hĺbkach bolo vidieť až na dno.

výhľad z nášho karavanu

Deti veľmi túžili vyskákať sa na nafukovacích „preliezačkách“ na mori – táto atrakcia bola v meste, kam sme chodili každý večer na prechádzku. Túžbu sme našim deťom splnili, no kvôli 5-ročnej dcérke musel ísť ako sprievod aj jeden z nás dospelých.

Najskôr som sa teda „obetovala“ ja, zatiaľčo manžel čakal s Tomáškom na pláži. Tešila som sa, ako sa tam s deckami vybláznim. Z omylu ma vyviedla ale hneď prvá situácia, kedy som sa z vody nevedela dostať hore (boli tam nejaké držadlá, za ktoré ste sa museli vytiahnuť hore). Pripadala som si ako tuleň, ale nakoniec som to nejako zvládla. Veľmi rýchlo som ale pochopila, že v mojom prípade zvládnem vyliezť asi len na jednu šmykľavku, tú najmenšiu… Moje nadšenie zhaslo ako plameň sviečky vo vetre a dobrovoľne som prenechala túto zábavku manželovi, ktorý ma ochotne vystriedal.

nafukovacia atrakcia, ktorá na prvý pohľad vyzerá nenáročne…

V karavane sme si sami varili (ešte nikdy sme vlastne neboli na dovolenke s polpenziou či plnou penziou, alebo aspoň raňajkami, stravu si vždy riešime sami) a bolo to celkom v pohode. Až na to príšerné teplo, ktoré sálalo z hrncov a pridávalo na teplote už tak dosť prehriatemu vzduchu v karavane. Ale zvládli sme.

Deti sa potešili, že v kempe sú aj nejaké tie zvery, konkrétne dve mačky. Ja mačky veľmi v obľube nemám, ale na druhú stranu bolo fajn, že deti mali nejakú tú zábavku aj v dobe, keď sme práve neboli na pláži.

deti a mačka:)

Každý večer sme chodili na prechádzku do mesta – dali sme si zmrzlinu, niečo sme zjedli a užívali sme si tú úžasnú večernú prímorskú atmosféru. Občas teda spestrenú nervozitou nášho najmladšieho, či súrodeneckými hádkami starších, ale tak bez toho by to nebola rodinná dovolenka:)

Celý týždeň nám krásne svietilo slnko, sem-tam s nejakými mráčikmi. Mali sme v pláne odísť v piatok večer, opäť na noc, aby deti počas cesty spali. V piatok ráno nás však zobudila búrka. Dážď silnel a predpoveď ukazovala, že pršať bude celý deň a aj pár nastávajúcich dní. Tak sme prehodnotili naše plány a rozhodli sme sa vyraziť domov už v piatok ráno.

V karavane je jednoducho dosť málo miesta na to, aby sme tam prečkali celý upršaný deň so štyrmi deťmi, z toho jedno veľmi aktívne vo veku 1,5-roka 🙂

A tak sme šli s tým, že cestou sa niekde ešte zastavíme, aby nám ušiel čas. Na Plitvických jazerách sme už boli, tak sme sa rozhodli pre Národný park Paklenica. Vyzeralo to naozaj zaujímavo a ja som sa veľmi tešila, že uvidíme zasa kus nádhernej prírody. Vyzbrojení kočíkom aj Manducou sme sa teda vybrali do Paklenice. Zaplatili sme vstupné, jeden zo zamestnancov sa s údivom pýtal manžela, či sú všetky tie štyri deťúrence jeho. Po manželovej kladnej odpovedi sa ešte tento pánko spýtal, či ich má všetky s jednou ženou a keď manžel prikývol, ujko neveriacky kukal. No, zrejme sme boli pre neho zaujímavým úkazom:)

Ešte sme sa pre istotu spýtali, či je v pohode prejsť turistickú trasu aj s kočíkom. Moja angličtina nie je až taká hrozná, takže som sa vedela spýtať túto jednoduchú otázku a tiež nebolo ťažké rozumieť odpovedi: „Yes, no problem!“. Natešení sme sa teda vybrali s kočíkom na prechádzku Paklenicou.

Tí, čo tento Národný park poznáte, isto viete, že sme ďaleko nedošli. Vlastne sme to otočili veľmi rýchlo a kočík sme odparkovali v karavane. Neviem, či zamestnanec mojej otázke dobre nerozumel, alebo mal len nezvyčajný zmysel pre humor, prípadne z angličtiny ovládal len vetičku „Yes, no problem“, každopádne s kočíkom to bolo úplne bez šance. To sme pochopili veľmi rýchlo.

„pohodové“ chodníky v Paklenici

Manduca nám však tiež veľmi nepomohla, lebo Tomáško chce všade po vlastných, zo zásady sa nechce držať nikoho za ruku a všade najradšej chodí behom. Pri pohľade na kamenné a skalnaté cestičky nám bolo jasné, že toto náš drobec po vlastných nemá šancu zvládnuť. Ja s ním v Manduce som si tiež netrúfala, takže ho napokon niesol manžel na chrbte. Tomáško nám ale dával jasne a hlasito najavo, že takto si to nepredstavoval a že nám výstup bude „spríjemňovať“ až do nepríčetnosti.

Paklenica

Niekde uprostred nášho výstupu sme streli pár Slovákov, ktorí sa zmilovali a úprimne nám povedali, aby sme ďalej ani nešli. Pretože to najkrajšie z celej trasy je vraj práve tam, kde sme a tam hore to aj tak za veľa nestojí. Videli našu situáciu s malým nervóznym krpcom vzpierajúcim sa v nosiči a ďalšími troma mierne otrávenými deťmi, takže nám chceli pomôcť svojou úprimnosťou. Veľmi som to ocenila, pretože som podvedome cítila, že Paklenice máme všetci asi tak akurát dosť. Tým nechcem povedať, že toto miesto nestojí za to, alebo že by som nemala chuť ísť sa pozrieť až hore. Problém bol v našej zostave – pre Tomáška to bolo utrpenie, nič z toho nemal, muž a ja sme boli mierne nervózni z Tomáškových protestov a zvyšok našej „posádky“ mal už v podstate tiež dosť.

A tak sme to niekde v polke cesty otočili a šli sme späť. Po chvíli sme zistili, že sa nám ani nemohlo stať nič lepšie. Kúsok od karavanu sa totiž spustil taký lejak, že by sme boli zmokli totálne do nitky.

S Paklenicou sme sa teda rozlúčili dosť rýchlo, ale nevadí:) Niekedy nabudúce snáď.

Cestou späť sme ešte chceli pozrieť Záhreb. Zišli sme teda z diaľnice a tešili sa na večernú prechádzku týmto mestom. Rýchlo sme však zistili, že zaparkovať s karavanom nie je také isté ako zaparkovať s obyčajným a hlavne teda menším autom:) Spravili sme pár okruhov mestom v snahe nájsť miesto na parkovanie, ale Tomáško už začínal strácať nervy. Tak sme si povedali, že je fajn, že sme Záhreb videli aspoň z auta a rozhodli sme sa vydať na cestu domov.

Toľko asi moje spomienky na našu „karavanovú“ dovolenku, na ktorú isto nikdy nezabudneme my ani naše deti.

Stredná Dalmácia je našou obľúbenou chorvátskou destináciou a okrem karavanu sme tam zopárkrát šli aj autom. Ak si na karavan či auto netrúfate, množstvo zájazdov do tejto oblasti nájdete aj tu https://dovolenka.sme.sk/chorvatsko/stredna-dalmacia.

 

 

 

 

 

dovolenka s deťmi, kam s deťmi

Už nejaký ten týždeň sa spamätávam z toho, že dovolenku máme za sebou a prakticky ešte celé leto pred sebou. To je akási daň za to, keď idete na dovolenku hneď na začiatku leta. Keďže sa však inak nedalo, lebo termíny nepustili, som šťastná, že sme tento rok vôbec nejakú dovolenku absolvovali:)

A opäť to raz bola cesta autom do nášho milovaného Chorvátska. Tento rok sme zvolili tú istú detsináciu ako aj minulý rok, teda Zaostrog a časť Podaca. Je to síce poriadne dlhá štreka (prekračuje magickú hranicu 1000 km), no vedeli sme, čo chceme a s troma malými deťmi sme riskovať nechceli (ísť na blind som sa naozaj bála, i keď aj také sme absolvovali:))).

Tento rok sa nám však podarilo konečne splniť si aj jeden náš (či skôr môj) sen – cestou späť sme sa zastavili na Plitvických jazerách. Odporúčam všetkými desiatimi!!! Plitvické jazerá sú neskutočne krásnym prírodným úkazom a ja som mala miestami pocit, že som v rozprávke alebo jednoducho v inom svete!
Úžasné farby vody, množstvo rýb, ktoré krásne vidieť pod hladinou, kmene stromov na dne jazier (a vy tie kmene zreteľne vidíte, pretože tá voda je nádherne priezračná), vodopády, drevené schody a mostíky – kúsok raja!

Plitvické jazerá sme prešli aj s deťmi, tie to zvládli úplne v pohode. Šli sme však tou kratšou, cca 3-hodinovou trasou. Vstupné na Plitvické jazerá bolo nejakých 110 Kn, pričom deti do 7 rokov majú vstupné na Plitvice zdarma. V cene vstupného je plavba loďkou i odvoz takým špeci-autobusíkom, alebo ako nazvať ten vozík:)

Na Plitviciach sa dá i najesť, my sme sa naobedovali v samoobslužnej reštaurácii a ceny tam neboli nijako extrémne vysoké. Navyše nám aj celkom chutilo:)

Našu najmenšiu, jednoročnú Emku sme striedavo niesli na rukách, chvíľkami šla sama, alebo v Manduce (ešteže som si tento nosič vzala:))). Videli sme i zopár kočíkov po ceste, no osobne si neviem veľmi predstaviť absolvovať to s bábätkom v kočíku (každopádne, možné to je, mne sa však viac pozdáva nosiť bábo v šatke alebo v nosiči ako teperiť kočík po tých všelijakých cestičkách a schodíkoch).

Počasie nám vyšlo fantasticky – po príchode na Plitvické jazerá nám pršalo. Kým sme dojedli obed, prestalo pršať a celú našu prechádzku bolo viac či menej pod mrakom, sem-tam vykuklo slnko. Ako sme došli na koniec trasy, parádne sa rozpršalo. Úžasne načasované!:)

Pripájam vám i zopár fotiek z našej pláže a z Plitvických jazier (na tie budem naozaj dlho spomínať:).

naša pláž:)

západ slnka na našej pláži

Plitvice

Plitvice

bábätká a deti, dovolenka s deťmi, návody a tipy, tvoríme s deťmi

Hoci naše deti more milujú, no predsa len týždeň pri mori je pre ne dosť a treba ich nejako zabaviť.
Našťastie ma na na poslednú chvíľku pred dovolenkou napadlo kúpiť deťom centrofixky s tým, že si budú kresliť na kamienky.

Predtým sme zvykli brávať vedierka a lopatky na zbieranie kamienkov, no predsa len už to našich dvoch starších drobcov (4 a 6 rokov) nebaví, takže bolo treba vymyslieť niečo iné.

Netušila som, že tento nápad s centrofixkami a s kreslením na kamienky bude mať taký ohromný úspech. Musím povedať, že naši dvaja „umelci“ pokreslili skutočne stovky kameňov a kamienkov. Niektorým dali tváre (viď obrázok, ktorý mimochodom znázorňuje našu rodinku:), na niektoré nakreslili domčeky, autíčka či kvietky a všeličo iné. Bavilo ich to neskutočne a donekonečna.

Centrofixky ma vyšli pár centov a ten čas, kedy si deti spokojne sedeli na pláži a kreslili do úmoru, bol na nezaplatenie. Niekoľko kamienkov (vlastne poriadnu kopu, keďže deti sa s nimi ťažko lúčili a úprimne, aj mne bolo ťažko vybrať len niektoré:) sme si priniesli aj domov ako peknú spomienku na našu tohtoročnú dovolenku.

Maľovanie na kamienky sme už ale skúšali aj predtým a je to vcelku príjemná zábava a tvorenie pre deti. Stačí si nazbierať vhodné kamienky počas nejakej prechádzky alebo hoci aj na dvore či záhrade, ak treba umyť ich a nechať vyschnúť a potom si len prichystať centrofixky (nemusia byť) a farby. My sme maľovali temperkami a tváričky alebo rôzne línie sme kreslili centrofixkami. Deťom sa to veľmi páčilo a vydržali pri tom dosť dlho:) Pripájam foto našich kamienkových výtvorov – sú to chrobáčikovia a panáčikovia, či bubáčikovia, no dajú sa kresliť a maľovať všelijaké iné motívy. My sa k tejto milej tvorivej aktivite isto ešte niekedy vrátime.

dovolenka s deťmi

pláž v Zaostrogu (časť Podaca)

Ako to už u nás býva, naše dovolenky sú pomerne často neplánované, alebo plánované veľmi narýchlo. Tak tomu bolo aj tento rok.
Keďže k nám vo februári pribudol náš tretí malý zázrak, nechcela som také malé bábo ťahať niekam na dovolenku a dlho som odolávala miernemu „nátlaku“ zo strany môjho muža, ktorý mi pred nosom mával fotkami z predošlých dovoleniek, rozprával mi o tom, ako si zasa zaplávam v úžasne modrej vode, ako budem robiť stojky vo vode (to je moja špecialita:) a podobné namotávačky.
Keď som len nachvíľočku prejavila možný záujem, manžel ešte pritvrdil a vykreslil mi dovolenku v tých najúžasnejších farbách, našiel toľko dôvodov, prečo by sme na ňu mali ísť, až som sa nechala zlomiť celkom. Dokonca aj otázku auta (do toho nášho horko-ťažko vojdú tri autosedačky a nie je už v najlepšom stave) vyriešil – no nie že by sme kvôli dovolenke kupovali nové auto (i keď to by sa manželovi páčilo najviac:), ale jedno lepšie a väčšie sme si požičali od známych.

A tak sme opäť skončili v našom milovanom Chorvátsku, tentoraz s troma deťmi. Našťastie, išli s nami aj manželovi rodičia, sami by sme isto nešli. Taktiež by som isto nezvažovala dovolenku, ak by bola naša najmenšia dcérka uplakané bábätko, čo sa ale o nej fakt nedá povedať (vďaka Ti, Bože!:)

Vybrali sme si miesto, kde sme boli aj minulý rok, hoci sme najskôr kvôli našej najmenšej cestovateľke chceli niečo bližšie. Skončili sme teda opäť v mestečku Zaostrog, konkrétne v časti Podaca ako aj minulý rok. Bývali sme len o pár domov ďalej, konkrétne v týchto apartmánoch, ktoré môžem naozaj odporúčať – čistučké, pekné a s milými majiteľmi.

Ubytovanie sme si tentoraz našli vopred cez internet a som rada, pretože ísť na blind s takýmto malým bábom by som si asi naozaj netrúfla. Stravu sme si zabezpečovali sami a dalo sa to v pohode prežiť.

Dovolenka bola perfektná, tak ako vlastne vždy. Maličká tam bola spokojná a užili sme si to naozaj všetci.
Šli sme na noc, takže väčšinu cesty deti prespali a až na pár detailov bola cesta bez problémov. Zaujímavé bolo dojčenie za jazdy (kto neskúsil, nevie:) – naskladala som sa nad dcérku sediacu v autosedačke a dojčila som. Miestami som síce myslela, že mi odíde chrbát, ale čo by človek neurobil pre pokojnú cestu?

Aj keď som sa najskôr bála, ako to tam budeme s malou zvládať, bolo to fajn. Vlastne musím povedať, že to bolo ešte viac pohodové než dovolenka s ročným dieťaťom (to bola naša prvá rodinná dovolenka, keď mala staršia dcérka rok a syn 3 roky). V podstate som len dojčila, uspávala (striedavo s manželom), prebaľovala (aj bezplienkovala:) a inak som si to len užívala.

Tieň sme mali na pláži až do neskorého popoludnia, takže nejaký úpek sa nekonal. Cesta späť (zasa na noc) bola potom ešte lepšia, prakticky úplne bez problémov.

Napriek tomu, že som nebola nikdy extra zástancom toho, aby sa na dovolenku ťahali také maličké bábätká (a s prvým ani druhým by som asi takto skoro nešla), musím povedať, že to bolo naozaj v pohode. Užili si to hlavne starší dvaja, ktorí more doslova zbožňujú a z roka na rok sú z nich väčší moreplavci:) Jediná nevýhoda je to, že sme šli na začiatku sezóny a teraz môžeme na more a dovolenku do konca leta už iba spomínať.

dovolenka s deťmi, rodičovstvo

naša pláž v Podači

Zmieriť sa s tým, že tento rok nepôjdeme na letnú dovolenku nebolo pre mňa ľahké. No povedali sme si, že jednoducho treba poriešiť iné veci a dovolenka by nám naše plány naštrbila.

Ako sa však blížila manželova dovolenka z práce, cítila som akési dovolenkové „nutkanie“. Budúci rok nám zrejme dovolenka nehrozí, keďže naše potomstvo by sa malo rozšíriť o jedného člena a náš Opel asi len ťažko pojme tri autosedačky (i keď človek nikdy nevie, že áno:). Pocit, že tento ani budúci a možno ani ten ďalší rok more neuvidím (a hlavne sa v ňom nevykúpem), bol ako nočná mora, ktorá ma neustále prenasledovala.

Nuž a tak vo štvrtok som môjmu manželovi zavolala, či predsa len na tú dovolenku nepôjdeme. Nebudem vám tu rozoberať celý priebeh nášho telefonického rozhovoru, ktorý odštartoval cestu na tohtoročnú dovolenku, ale bolo to skutočne zaujímavé.

Manžela nebolo potrebné dlho presviedčať, synovi sme pas vybavili v predstihu (deti nad 5 rokov musia mať vlastný pas), plavky máme všetci, prakticky nič nebránilo tomu, aby sme na druhý deň, teda v piatok navečer vyrazili do Chorvátska. A tak aj bolo. Keď som vo štvrtok večer uložila deti do postele,
s manželom sme si spísali zoznam vecí, ktoré treba zbaliť a povinnosti, ktoré treba ešte vybaviť.
Mne navyše zostávalo napísať vcelku slušný počet článkov, čo som ale s vidinou kúpania sa v mori nejako zvládla:) Veď čo by človek ako ja neurobil kvôli moru?

západ slnka v Podači

A zvládli sme aj zbaliť sa, nakúpiť nejaké tie základné potraviny, aby sme za ten týždeň nepomreli hladom a naša dobrodružná last minute dovolenka sa mohla začať.
Poviem vám, bolo úžasne, fantasticky, parádne a neviem ešte ako. Deti od minulého roka podrástli a vodu si užívali naplno. Nebáli sa mora, bavilo ich kúpanie a celkovo boli veľmi zlatí.

Skončili sme ešte ďalej ako po minulé dva roky (to sme boli v Bratuši). Tentoraz sme zakotvili v oblasti s názvom Podača, konkrétne Podača-Kapeč. Ubytovanie sme našli rýchlo a ľahko, i keď to nebol žiaden super luxus a nekonal sa ani výhľad na more. Bol tam však božský pokoj, čo nám vyhovovalo a k moru len kúsok cesty.

Dostali sme sa dokonca aj na ostrov Hvar, kde dovolenkovali manželovi rodičia, takže sme videli i niečo iné. Na Hvar sme šli trajektom, z čoho mali deti ohromný zážitok, pretože takou veľkou loďkou (i keď podľa dcérky škaredou), sa ešte nikdy neplavili.

na ostrove Hvar

O zážitky sme teda mali postarané. Ja som sa ako budúca „treťomamina“ trochu obávala cesty, no nakoniec to bolo v pohode (ak nerátam neustále prestávky na odľahčenie mechúra a s tým súvisiace hľadanie vhodného miesta na ono spomínané odľahčenie – nie všade boli totiž toalety a na tie „ToiToi“ búdky by ma nenahovorili ani omylom…).

Pripájam zopár fotiek na inšpiráciu a ja sa idem tiež zasnívať a zaspomínať na tie krásne chvíľky, keď som sa bezstarostne vznášala v morských vlnách (ako básnicky to znie:))).

dovolenka s deťmi, rodičovstvo

Už sú to takmer dva týždne, čo sme sa vrátili z dovolenky a ja len s nostalgiou spomínam. Hneď by som šla naspäť. Neviem, či to poznáte aj vy, ale ja prežívam asi nejakú „podovolenkovú“ depku.

Chýba mi more s tou úžasnou modrou farbou, chýba mi aj všadeprítomný zvuk cikád. Chýba mi ranná káva na terase s výhľadom na more, chystanie detí i seba na pláž ako aj každodenná cesta na pláž. Večerné posedenia na terase, keď už deti spali. Tiež mi chýba pozorovanie západu slnka, vôňa mora v ovzduší aj pozorovanie blížiacej sa búrky večer pred odchodom. Dokonca mi chýba aj každodenné ručné pranie vecí po návrate z pláže:-)

Ušlo to tak strašne rýchlo. Jeden týždeň je na dovolenku naozaj málo, aspoň pre nás.

Keby sa dalo, zbalím sa a idem naspäť k moru. Škoda, že si na to budem musieť počkať ďalší rok…

dovolenka s deťmi, kam s deťmi

Ani sme sa nenazdali a dovolenka je za nami:-( Vôbec ma to neteší. Týždeň pri mori je veľmi krátka doba, keď vezmeme do úvahy, že celý zvyšok roka musím žiť v krajine bez mora. Nie že by som Slovensko nemilovala, no to more je pre mňa ako droga.

Poďme ale k veci. Chcela som vám napísať o tom, ako napokon tá naša tohtoročná dovolenka v Chorvátsku dopadla. Okrem toho, že dopadla úžasne – ako inak, keď sme boli pri mori:-), to bolo vcelku dobrodružné.

Keďže sme sa chceli vyhnúť zápcham, uvažovali sme nad odchodom už vo štvrtok večer, namiesto piatku večera. Lenže naši spolucestujúci nedostali z práce voľno, takže sme cestu museli predsa len absolvovať v piatok večer. Cestu sme naplánovali na noc, najmä kvôli deťom.

Musím povedať, že tento rok boli deti počas cesty ukážkové. Cestu tam takmer celú prespali a keď nespali, boli viac-menej dobrí. Najmä starší syn bol ako za odmenu, dcérka nám to občas spestrila nejakým záchvatom hnevu a plaču.

Problémom bolo najmä jej cikanie a kakanie. Dcérka sa totiž krátko pred dovolenkou naučila pýtať na nočník a svoje potreby mala problém vykonať inde než do nočníka, respektíve keď behala vonku po dvore nahá, tak cikala ako prišlo. Bolo nám jasné, že nočník musíme zobrať so sebou.

Ešte aby som nezabudla – chvalabohu, že som pred dovolenkou pribalila aj CD-čka od Márie Podhradskej a Richarda Čanakyho. Dcérku to tak upokojovalo a zabavilo, že sme s manželom nechápali. Čo na tom, že vieme obaja naspamäť asi 50 detských pesničiek, pretože sme tie dve CD-čka počúvali prakticky stále? Hlavne, že deti boli spokojné a POKOJNÉ:-)

Šli sme opäť na blind, tak ako minulý rok. Mali sme vytipovaných pár lokalít, kde sme sa chceli pozrieť a najmä, nechceli sme ísť tak ďaleko ako minulé leto. Cesta do Bratuša totiž trvala nejakých 13 hodín (aj s prestávkami)a prešli sme necelých 1000 kilometrov. Chceli sme tentoraz niečo menej vzdialené.

Všetko ale dopadlo inak. Trogir nás sklamal, v Pisaku sme sa tiež dlho neohriali (boli voľné už len apartmány pomerne ďaleko od mora, čo pre rodinu s dvoma malými deťmi nie je bohviečo) a tak sme šli ďalej. My, aj naši spolucestujúci (kamarátka s manželom) sme boli z tej dlhej cesty totálne vyčerpaní. Napokon sme sa rozhodli viac neexperimentovať a vyrazili sme do Bratuša. Snažila som sa myslieť optimisticky a verila som, že ubytovanie sa nejaké nájde. Nebolo to až také jednoduché ako minulý rok, no podarilo sa. A potom už nasledovala len úžasná dovolenka.

Bratuš je pre mňa krásnym miestom. Je to vcelku malé a tiché a to mi vyhovuje. Krásne more, neustále „vyhrávanie“ cikád, večery na terase s výhľadom na more, večerné výlety na kolotoče do Makarskej kvôli deťom:-), proste super.




Len škoda, že to tak rýchlo ubehlo… Všetkým, ktorí sa na dovolenku ešte len chystajú, prajem krásne dovolenkové dni, super počasie a len samé dobré zážitky!

P.S.: Tri fotky v článku sú z Bratuša:-)

dovolenka s deťmi, rodičovstvo

…stále som mala pocit, že naša letná dovolenka v Chorvátsku je ešte ďaleko. A pozrime sa, zajtra večer budeme už na ceste do Chorvátska! Ušlo to ako voda.
Napriek tomu sa už neviem dočkať a najradšej by som šla už dnes:-)

Doma to vyzerá ako po výbuchu, všade sa váľajú napoly zbalené kufre, kuchynský stôl je plný potravín, ktoré si so sebou berieme (keďže nemáme zabezpečenú stravu a budeme si variť) a ja ešte stále premýšľam, čo všetko som nedomyslela a na čo som zabudla…
Ešte zostáva zbaliť deťom nejaké hračky a kozmetiku pre celú rodinu a hádam to bude už všetko. Jaj, teraz ma napadlo, že nesmieme zabudnúť nočník:-) Naša dcérka sa totiž konečne naučila pýtať na WC (respektíve na nočník, pretože naše WC-ko nedokáže vyhrávať melódie ako odmenu za jej vycikanie či vykakanie:-)

Neskutočne sa už teším na more, na to, ako si po roku opäť zaplávam v priezračnej morskej vode a nachvíľku zabudnem na všetky problémy. Pre mňa je totiž plávanie ohromný relax, no plávanie v nejakých bazénoch na kúpaliskách či na nejakom jazere sa moru v žiadnom prípade nevyrovná. I keď som ako malá doslova vyrastala na kúpalisku, odkedy máme deti, vôbec ma to tam neťahá („kvalita“ vody, nedostatok priestoru na pokojné plávanie, keďže tam býva často plno ľudí ma akosi nelákajú…).

No nič, tak ja utekám dobaliť zvyšné veci a týždeň sa tu ukazovať nebudem (chceme si oddýchnuť aj od televízie a počítača, takže týždeň budeme fungovať bez týchto výdobytkov modernej doby:-).

Držte nám palce a všetkým prajem krásnu dovolenku!

dovolenka s deťmi, varenie

Tak táto otázka vás určite napadne medzi prvými, ak sa chystáte na dovolenku bez zabezpečeného stravovania v podobe plnej penzie alebo aspoň polpenzie.

Ja som síce minulý rok pôvodne chcela ísť do vopred určeného ubytovania a dopriať si aspoň polpenziu, aby som nemusela aj na dovolenke variť, no napokon všetko dopadlo inak. Keď som už teda podľahla nátlaku manžela a našich spolucestujúcich ísť do Chorvátska na blind, začala som premýšľať, čo budem na dovolenke variť.

Vyzbrojila som sa dostatočnými zásobami potravín, ktoré sa dajú ľahko a rýchlo navariť. Takže tu je niekoľko tipov, čo si vziať so sebou:
– cestoviny, špagety
– tuniak alebo iné ryby v konzerve (prípadne aj iné druhy konzervovaných potravín, no my ich veľmi „nemusíme“)
– ryža – či už vo varných vreckách alebo aj normálna „sypaná“
– bulgur (predvarená nalámaná pšenica, ktorá sa nenormálne ľahko pripravuje)
– kuskus (drobné cestoviny, ktoré podobne ako bulgur, milujem pre ich jednoduchú prípravu a všestranné využitie:-)
– ovsené vločky
– bujóny (najlepšie bez glutamanu:-)
– zemiaky
– práškové kakao alebo Granko
– džem
– paradajkový pretlak (na paradajkovú polievku, ak máte radi)
– sušené sójové alebo ovsené, prípadne ryžové mlieko, ale aj obyčajné kravské v prášku sa hodí, ak nechcete prevážať „tetrapakové“
– synovi sme v tom čase brali aj krabicu Sunaru
– nejaké suché keksíky ako BeBe alebo venčeky, ak máte radi
– rôzne cereálne tyčinky
– ak máte malé dieťa, využite aj hotové príkrmy (my sme mali pre dcérku nejaké mäsovozeleninové príkrmy a tie som jej primiešavala napríklad ku kuskusu alebo k cestovinám)
– instatné kaše – kukuričná, pohánková alebo ryžová
– nejaké „cornflakesy“ – ak máte radi, je to tiež rýchle a ľahké jedlo na raňajky alebo na večeru

A čo teda variť?
Cestoviny
U nás na dovolenke najviac frčali cestoviny. A to na rôzne spôsoby – manžel si na ne zvyčajne dával nejakú zmes z konzervy („Špagetka“ alebo tak nejako sa to volá…), ja mám radšej cestoviny na sladko, takže som si ich prichutila džemom. To chutilo aj deťom. Môžete si ich dať aj s tuniakom alebo s Grankom
Bulgur
Je to podobné ako cestoviny. Zalejete bulgur potrebným množstvom vody (na obale nájdete správny pomer) a pridáte trochu olivového oleja a dochutíte. Ja z neho robievam niečo ako rizoto, s postrúhanou mrkvou, petržlenom, pórom a podobne. Navrch si zvyčajne strúhame ešte tvrdý syr.
Využijete ho ale aj do polievky namiesto cestoviny.
Kuskus
Moje deti ho milujú a ja tiež. Keď sa mi nechce veľmi vymýšľať, len ho zalejem horúcou vodou, pridám kúsok masla a nastrúhaný syr a k tomu deťom pokrájam čerstvú paradajku alebo uhorku.
Dá sa z neho ale uvariť veľa iných jedál, samozrejme.
Ryža
Tak tú asi netreba nejako zvlášť predstavovať. Uvaríte si ryžu a k nej už dáte prílohu akúkoľvek, či už vopred zakonzervované mäso (viem, že takto si ľudia robia na dovolenku zásoby a konzervujú si predvarené mäso so šťavou a podobne, my sme to ešte neskúšali…). Alebo uvarte rizoto, tiež je to rýchle jedlo.
Polievky
Moje deti milujú polievky, takže som im aj na dovolenke varila. Zväčša mi jedna polievka vyšla pre drobcov na dva dni. Varila som raz paradajkovú (namiesto cestovín do nej môžete pridať aj bulgur), potom nejaké zeleninové s mrkvou, zemiakmi a petržlenom. Jednoducho, čo bolo poruke.
Zemiaky
Zo zemiakov možno tiež pripraviť rýchle a ľahké jedlá. Ja som robila zemiakovú kašu (ak nemáte čerstvé mlieko, skúste to aj so sušeným alebo so sójovým) a varené zemiaky s maslom. Tiež som ich využila do polievky.
Kaše pre deti
Instantné kaše pre deti sú tiež fajn. Mali sme so sebou ryžovú a kukuričnú. Zalievala som ich ryžovým mliekom (minulý rok sme mali tekuté ryžové mlieko Alnatura z DM-drogérie, ale dá sa kúpiť aj práškové)

Tak to je niekoľko tipov, čo variť na dovolenke. Samozrejme, možností je množstvo, my sme si vystačili takto. Možno vám prídu vhod aj nejaké „sáčkové“ polievky, my im ale veľmi neholdujeme, takže som radšej uvarila nejaké „svoje“. Je to rýchle a zdravšie, obzvlášť, ak to majú jesť deti.
Aj tento rok sa chystáme na blind do Chorvátska, takže ma varenie neminie. Ale ťažkú hlavu si z toho nerobím, ako vidíte, dá sa pomerne rýchlo a ľahko variť aj na dovolenke, ak máte tie správne suroviny so sebou.

bábätká a deti, dovolenka s deťmi, návody a tipy

V tomto článku skúsim zhrnúť zopár tipov a rád na dovolenku s deťmi. My sme šli konkrétne autom do Chorvátska s dvoma deťmi (syn mal 3, dcérka niečo cez rok). Pred dovolenkou som sa snažila hľadať na internete všetky možné zoznamy a tipy, čo by nám nemalo chýbať a myslím, že až na štipce na prádlo (no koho by to napadlo???:-) sme mali všetko.
Na cestu autom
Myslite na to, ako deťom tú cestu čo najviac spríjemniť. My sme šli väčšiu časť cesty v noci, no na miesto sme prišli až okolo poludnia ďalší deň, takže decká boli dopoludnia dosť nervózne (mierne povedané, pretože niektoré úseky sme s manželom mysleli, že vyskočíme za jazdy…). Mali sme pre ne síce nejaké hračky, no to ich dlho nebavilo.
Niektorí rodičia si pochvaľujú prenosné dvd-prehrávače, ktoré sa dajú použiť aj v aute na zabavenie detí. Dobré budú aj CD-čka s detskými pesničkami, alebo možno aj nejaké rozprávkové CD na počúvanie.
Existujú aj priamo hračky určené do auta na zabavenie detí – všelijaké interaktívne volanty a panely, tak aj to je jedna z možností, ako deti zabaviť.
Aby im nesvietilo
A to nielen cez deň slnko, ale aj v noci blikajúce svetlá áut a osvetlenia sú dosť nepríjemné a môžu deťom prekážať pri spánku. I keď sme mali slnečné clony, predsa len to nestačilo a na okná sme museli povešať plienky. Potom to bolo lepšie:-)
Lekárnička
No tak toto je samostatná kapitola – ja som mala hrôzu z toho, že mi tam deti ochorejú a naša lekárnička podľa toho aj vyzerala. Zbalila som všetko možné aj nemožné. Tu je približný zoznam:
– probiotiká (my sme mali Nutrolin a využila som ich hlavne ja:-))
– kvapky do uší Burow alkohol (dajú sa kúpiť bez predpisu)
– kvapky do očí (tiež sa dajú kúpiť bez predpisu)
– kvapky, respektíve roztok Mar do nosa
– panthenol sprej pre prípad spálenia
– dezinfekčný postrek Dettol (na vyčistenie rán alebo aj dezinfekciu nejakých WC-mís a podobne:-))
– vodeodolné náplaste a nejaké obväzy
– pinzetu
– čípky Panadol od teploty a pre nás dospelých tabletky Panadol (jedny z mála, ktoré môžu aj dojčiace ženy. Ešte myslím, že sa dá aj Paralen…)
– v prípade hnačky Smecta
– teplomer
– sirup proti kašľu sa odporúča, ja som ho však nebrala, pretože ani doma väčšinou deti tými sirupmi neliečim (robím im cibuľový sirup)
– pre menšiu som brala, samozrejme, aj masť proti zapareninám
– fenistil gél aj kvapky
– vata a vatové tyčinky

Myslím, že z lekárničky to bolo u nás asi všetko. Tiež pozor na to, pri akej teplote môžete jednotlivé lieky skladovať, aby sa vám neznehodnotili.
Voda
Ak idete s deťmi do Chorvátska, je lepšie vziať im balenú vodu, ktorú tam budú piť. My sme našim brali dve fólie Lucky.
Slnečné okuliare
Aj keď sa to možno zdá skoro, je dobré chrániť detské očká pred slnkom slnečnými okuliarmi už odmalička. My sme mali pre syna slnečné okuliare, pre dcérku sme však ešte nemali. Teraz už máme prichystané pre oboch:-).
Aby sa nespálili
Podľa mnohých som dosť úzkostlivá matka a neraz to vraj preháňam… nevadí, zvykla som si:-). Minulý rok sa napríklad niektorí pozastavovali nad tým, prečo sa naše deti pohybujú po pláži a v mori v tenučkých bielych bavlnených tielkach s dlhými rukávmi… Nuž, veľmi som sa bála toho prímorského slnka a keďže špeciálne kúpacie odevy s UV-filtrom boli pre našu peňaženku neprijateľnou záťažou, riešila som to takýmito tričkami (jedno stálo asi 2,6 Eura a kupovali sme ich v Hypernove). Sú to obyčajné biele nátelníky s dlhým rukávom.
Nám teda poslúžili dobre – deti sa nespálili (ale natierala som ich poctivo aj pod tielkami) a na pláži mi bolo srdečne jedno, čo si kto o mne myslí:-)

…uff, tak tento článok je teda dlhší, než som plánovala a to by sa dalo písať ešte oveľa viac. Článkov o tom, čo nezabudnúť pribaliť na dovolenku s deťmi, je však na internete dosť, takže toto sú skôr len také moje osobné postrehy a rady z našej minuloročnej dovolenky.
Ak vám aspoň trošku pomôžu, budem rada.