bábätká a deti, rodičovstvo

Neviem ako vy, ale ja sa už z tohto počasia idem zblázniť. Síce mám dážď rada, no toto je už aj na mňa priveľa a neskutočne mi chýba slnko. Dnes sa teda nachvíľku ukázalo, a to sme s deťmi hneď vybehli von na dvor a užívali si chvíľku vonku.

Pre mňa ako matku na materskej dovolenke s dvoma malými deťmi je škaredé upršané počasie niečím strašným. Už len predstava, že s deťmi musím celý deň trčať vnútri, je dosť strašidelná, no a realita často ešte horšia…

Moje deti sa proste vnútri neskutočne nudia a vymýšľajú také absurdné hry, že mám niekedy pocit, že to buď neprežijem ja alebo náš nedávno prerobený interiér… Dnes napríklad vysypali hračky z pláteného košíka, kde mávajú uskladnenú svoju zbierku plyšákov a behali s tým košíkom navlečeným na hlave. Raz jeden a potom druhý (teda druhá:-). Pritom vydávali také zvuky, že ani tie najdivokejšie zvery by sa za to nemuseli hanbiť. Ja som si zatiaľ musela „šľahnúť“ jednu dávku čokolády na obalenie už tak dosť vydrásaných nervov.

Taktiež nám stihli v posledných dňoch v dôsledku núteného pobytu vovnútri pribudnúť nejaké tie čiary na stenách (chvalabohu, schytala to len detská izba), pretože naša dcérka ako nádejná umelkyňa jednoducho miluje kreslenie a to obzvlášť na netradičné povrchy ako steny či nábytok.

A bolo toho ešte viac, na všetko si už ale (našťastie) nepamätám:-)

Jednoducho, keď môžem byť s deťmi aspoň na dvore, je to fajn, pretože sa tam vybláznia a vybehajú. Deň nám rýchlejšie ujde. Vnútri je to horor. A nie som ten typ matky, ktorá posadí deti pred dvd-čko s hodinovou rozprávkou, aby si chvíľku vydýchla (i keď niekedy mám také pokušenie:-).

K depresívnej nálade tiež prispieva fakt, že všetci naši potenciálni spoločníci (teda, kamaráti mojich detí v približne rovnakom veku), sú momentálne chorí, takže nemáme ani koho zavolať pohrať sa. Naozaj kruté!

Pevne dúfam, že sa konečne slnko ukáže a že si moje deti budú môcť vybiť tú neskutočnú zásobu energie vonku…

bábätká a deti, narodeninové básničky

Písanie je jednou z mojich veľkých lások, ako už o mne viete:-) Okrem písania rôznych článkov pre internetové magazíny mám za sebou aj niekoľko publikovaných rozprávok pre deti (a ďalšie v „šuflíku“).

Tiež som napísala zopár krátkych narodeninových básničiek k prvým narodeninám. Ja som ich síce nikdy nepoužila, no možno sa niekomu práve hodia. Tak vám ich sem pridávam… 🙂

1.
Je ťažké uveriť,
že čas tak rýchlo letí.
Na torte tvojej
prvá sviečka svieti.

Prvé kroky, prvé slová
za sebou už máš.
Každý deň niečo krásne
tomuto svetu dáš.

Dnes chceme s tebou osláviť
tieto chvíľky vzácne,
v živote nech slnko šťastia
nikdy nad tebou nezhasne.
____________________________

2.
Narodeniny dnes sláviš,
oslávenec náš malý.
Jeden rôčik ubehol,
odkedy si s nami.

Nesieme ti tortu sladkú
k tomu zopár darčekov,
nech si vždy tak usmievavé,
zlaté naše dieťatko.
____________________________

3.
Už rok je náš život krajší,
odkedy si s nami.
Dnes tvoj veľký deň slávime,
miláčik náš malý!

Tvoje očká žiaria šťastím –
by to vždy tak bolo!
Nech rastieš nám do krásy,
bys´ vždy šťastné bolo!
____________________________

4.
Udiala sa pred rokom jedna veľká vec,
narodil sa malý (meno dieťatka), náš oslávenec.
Hoci ešte maličký je, už dokáže veľa.
S radosťou svet objavuje, povaha je smelá.

Na tortičke ti dnes jedna sviečka žiari,
prinášame všetci prekrásne dary,
Želáme ti, zlatko naše, všetko len to najlepšie,
Život nech ti lásku, šťastie do cesty prinesie!

bábätká a deti, rodičovstvo

Táto príhoda sa mi stala ešte minulý týždeň, no musím o tom napísať. To, že na materskej dovolenke maminám často chýba spánok, asi netreba veľmi rozoberať…

Ja už som si ako tak zvykla na pravidelný deficit spánku, ale minulý víkend som bola vážne celkom rozbitá, navyše som mala aj nepríjemnú nádchu a bolela ma hlava. Tak som poprosila manžela, aby sa chvíľku pohral s deťmi, že si idem ľahnúť.
Bola som prekvapená, pretože to prijal bez nejakých vážnejších protestov:-). Deti s manželom boli v detskej izbe a ja som si šla ľahnúť do spálne.
Lenže boli takí hluční, že som aj tak nemohla zaspať. Manžel ich teda nakoniec vzal o poschodie nižšie, kde bývajú moji rodičia a tam sa s nimi hral.

Vychutnávala som si chvíľku nerušeného a nefalšovaného ticha, a už-už som zaspávala, keď tu zrazu sa rozleteli dvere na spálni. Okamžite som bola prebratá. Do spálne sa dovalilo tornádo v podobe nášho štvorročného syna.

Nahnevaným hlasom som sa ho opýtala, čo tu robí a prečo ho tatinko za mnou pustil, keď vedia, že som si chcela pospať.
Synova odpoveď ma ale totálne dojala: „…tatinko nevie, že som išiel za tebou. Maminka, ale ja som sa len prišiel opýtať, či ma ľúbiš?“ Po tých slovách som bola hotová.
Odpovedala som mu: „Jasné, že ťa ľúbim, zlatko!“
A on na to: „Tak dobre, a teraz môžeš pokračovať v spinkaní!“ A spokojný odišiel zo spálne.

Samozrejme, ja som už nezaspala. Vstala som a šla som za manželom a deťmi. Manžel naozaj nevedel, že syn príde za mnou, pretože mu sľúbil, že si ide hore len niečo zobrať a za maminkou v žiadnom prípade nepôjde:-).
Nemohla som sa ale na neho vôbec hnevať, veď to bolo celé také detsky úprimné a čisté. A vyspím sa predsa niekedy inokedy…