bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Priznám sa, posledné dni toho bolo na mňa skutočne priveľa – deti, nové projekty, domácnosť a stavba domu…
Dokazuje to aj moja dnešná príhoda, ktorá je vo svojej podstate dosť tragikomická.

Predstavte si situáciu – zvoní vám mobilný telefón. Počujete zvonenie, no telefón neviete nikde nájsť. Hľadáte a hľadáte, do hľadania zapojíte aj deti. Všetci počujeme zvonenie, ktoré nás stále akoby sprevádza, no telefón nikde. Zvonenie prichádza zblízka. Kde len môže ten telefón byť??? S ohľadom na fakt, že občas mi telefón schová najmenšia dcérka na nie veľmi tradičné miesta, nazriem aj do chladničky a do kuchynskej skrinky k hrncom… keby náhodou:)
Po chvíľke zvonenie prestane, volajúci to chudáčik vzdal.

Napadlo mi prezvoniť sa z môjho druhého telefónu (nepýtajte sa, prečo mám dva mobily, ani neviem, ako som k tomu prišla…:). Vytáčam teda svoje číslo 1, telefón zvoní a ja s deťmi hľadáme.
A tu zrazu prichádzam na prekvapivý fakt – zvonenie vychádza z vrecka na mojej mikine. Dokonca tam telefón aj pekne vibroval, no ja som ho hľadala všade možne, len nie v mojom vrecku.

Takže mojí milí, telefón som našla, deti i ja sme sa dobre zasmiali (hoci to bolo aj trochu na zaplakanie…:)

Čo z toho vyplýva? Že aj mama potrebuje občas totálne vypnúť a tiež, že je vcelku dobré mať dva mobilné telefóny (pre prípad, ako je tento:). Či?

bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Po dlhšej odmlke sa konečne dostávam k napísaniu pár riadkov aj na môj milovaný a v poslednom čase tak zanedbávaný blog. Chystám kopec nových vecí (o ktorých vás, samozrejme, budem informovať) a som uprostred rôznych projektov, takže klasicky nestíham. Chcela som však napísať pár riadkov o tom zvláštnom a krásnom druhu lásky – o láske súrodeneckej:)

Mám tri deti, 7-ročného syna Samka, 5-ročnú dcérku Natálku a ďalšiu 15-mesačnú babuľku Emku. A veru je nám spolu veselo (niekedy až príliš…). Deti sa navzájom milujú a obzvlášť dvaja starší zbožňujú tú našu najmenšiu E-Mušku.

Dojíma ma, ako sa Natálka správa k Emke, tak materinsky a starostlivo. Hovorí jej: „Zlatíčko, toto nesmieš, tam nechoď, lebo spadneš. Tuto si hačaj a donesiem ti vodičku…“ A ako sa vedia spolu tie dve baby zahrať:))) Nedávno Natálka učila Emku kresliť. Posadila ju za maličký stolík, dala jej papier a pastelku do ruky. Zopárkrát musela síce Emke vysvetliť, že pastelky sa nepapajú, ale dajú sa s nimi robiť zaujímavejšie veci, napokon bol z toho Emkin prvý „umelecký počin“. Keby ste počuli Natálku, ako hovorí svojej malej sestričke: „Neboj, mne sa ten obrázok páči, zlatko. Dáme ho na výstavku, neboj!“ Bolo to také zlaté a milé. Natálka potom splnila svoj sľub a Emkina prvá čmáraninka sa ocitla na čestnom mieste na našej chladničke popri ďalších umeleckých výtvoroch našich detí:)

Minulý týždeň ma dojal zasa Samko. Išli na koncoročný výlet (áno, náš prváčik už onedlho bude druháčik a ja som z toho miestami dosť mimo, ale zvládam to:) a Samkovi sme dali menší obnos peňazí, aby si mohol niečo kúpiť. A ten náš zlatý chlapček priniesol pre každého z nás niečo! Najkrajší a najdrahší darček putoval jeho milovanej sestričke Emke (niekedy by ju od lásky aj zjedol, čo sa jej až tak nepáči a prejavom jeho lásky sa zubami-nechtami bráni:). Priniesol jej malú plyšovú muchu – áno, muchu:) Pretože vraj premýšľal, čo je jej obľúbeným zvieratkom a keďže mačičku ani havka v obchode žiadneho pekného nemali, tak jej kúpil mušku, lebo ona muchy rada. Bolo to také krásne! Emka si muchu ihneď pritúlila, vymojkala a Samko celý kvitol od hrdosti a radosti, že svojej milovanej sestričke ulahodil.
Nezabudol ani na Natálku, hoci ich vzťah je ako hojdačka – raz sa majú radi a sú úžasní parťáci, inokedy by sa najradšej navzájom „vyhubili“…
Natálka vyfasovala prívesok v podobe malého srdiečka (taký som dostala aj ja:) a Samko svoj výber zdôvodnil tak, že on síce vie, že Natálka miluje najviac bábiky a on jej chcel nejakú kúpiť, ale všetky stáli okolo 40Eur a toľko on veru nemal. Samko obdaril aj tatinka mincou, ktorú sám (teda za pomoci jedného uja, čo to tam mal na starosti:) razil.
Bolo to veľmi pekné gesto od nášho malého veľkého drobca. Peniažky dostal, aby si niečo kúpil a on priniesol darčeky všetkým z rodiny. No samozrejme, aj jemu sa čosi ušlo, ale to nič nemení na tom, že to bolo veľmi pekné a milé.

Na dnes by asi stačilo, hoci tých súrodeneckých zážitkov je každý deň neúrekom a dalo by sa o tom písať donekonečna. Mať veľkú rodinu a veľa detí (myslím, že tri už možno nazvať ako „veľa“:) je naozaj krásne a ja si to naplno užívam.

bábätká a deti, hračky, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie

Môj starý šijací stroj, ktorý som mala od manželovej mamy, mi definitívne dal najavo, že už nezvláda moju „závislosť“ od šitia a jednoducho prestal šiť. A keďže už párkrát v oprave bol a nestálo to práve pár centov, rozhodli sme sa po porade s manželom, že je čas na nový šijací stroj.

Starý Lucznik, s ktorým som sa za ten necelý rok dosť zžila, mi bude isto chýbať (i keď jeho neskutočný hluk a rachot pri šití až tak nie:) a som mu veľmi vďačná za službu, ktorú mi urobil. No už sa veľmi teším na novú mašinku, ktorá je na ceste ku mne:) Som zvedavá, čo všetko spolu zažijeme a ušijeme:)

Ako spomienku na „dôchodcu Lucznika“ pripájam aspoň niekoľko fotiek vecičiek, ktoré som na tomto stroji za posledné mesiace ušila (a akosi nestíhala nahodiť)… Takže môj milý Lucznik, odpočívaj v pokoji!

Všetko a ešte oveľa viac nájdete aj na mojej facebookovej stránke. Momentálne sa tam vo veľkom súťaží (až do 19.4.), takže sa môžete zapojiť a získať napríklad i túto milú spiacu bodkovanú sovičku:)

žabiak Vilko (vegetarián, mimochodom:) – viac sa o ňom dozviete na FCB

väčšie romantické myšky:) (cca 40cm)

menšia myška

ochranné návleky na Manducu a iné nosiče
taštička na papučky či pár hračiek a k tomu nákrčník/šatka
nákrčníky alebo šatky pre detičky (alternatíva šálika)

mačičky a psíkovia na zavesenie:)

taká moja klasika:)

sovičkový vankúšik („sovankúšik“)

bábika pre jednu malú bambuľku:)

bábätká a deti, rodičovstvo, šité bábiky a hračky

A zasa je tu téma času. Teda, jeho rýchleho plynutia, až príliš rýchleho. Možno si ešte niektorí pamätáte, ako som písala o tom, že sa naša rodinka rozrastie o ďalšieho člena a že už budeme piati. No a naše najmenšie slniečko oslávi zajtra jeden rôčik! Ja mám skutočne pocit, akoby som len včera porodila to malé čiernovlasé stvorenie.
Možno je to tým, že keď máte viac detí, nevnímate príliš všetky tie drobnosti ako pri prvom dieťati a tým vám to aj rýchlejšie uteká. Neviem. V každom prípade by som si z času na čas (a že je to dosť často) želala, aby som mala diaľkový ovládač, ktorým by som mohla zastaviť čas.

Mojej maličkej, veľkej slečne prajem z celého srdca, aby bola stále takou úžasnou bytosťou, ktorá vnáša do každého dňa kopec slnka svojím krásnym úsmevom. Prajem jej, aby bola zdravá a šťastná v tomto svete, ktorý nie je vždy ideálny a dokonalý. Dievčatko moje jednoročné…

A keďže som už notoricky známa tým, že na každú príležitosť musím svojim deťom niečo ušiť, podelím sa s vami o fotku bábiky, ktorú som pre našu malú oslávenkyňu ušila:)
Poznámka: S.e.N Art je značka zložená zo začiatočných písmen mien našich troch detí a vcelku to vystihuje situáciu (vždy som snívala o troch deťoch, takže je to vlastne môj splnený S.e.N:)

bábätká a deti, rodičovstvo

A zasa je tu september. Môj nie veľmi obľúbený mesiac. V prvom rade preto, že mám v tento mesiac narodeniny (čo od istého času nevnímam ako príliš potešujúcu skutočnosť:) a potom tiež preto, že je to koniec leta. Pre mňa jednoducho mesiac pochmúrny.
Tento rok je však september ešte o niečo viac prešpikovaný mojimi emóciami, pretože sa udiali dve obrovské zmeny v našom živote.

Zmena číslo 1 predstavuje fakt, že z nášho prvého bábätka je už malý-veľký prváčik. Verili by ste tomu?
Zmena číslo 2 predstavuje zasa fakt, že z nášho druhého bábätka je už malá-veľká škôlkarka.
A ešte jedna zmena, ktorá síce nie je až taká ohromujúca, no predsa len znamená koniec niečoho starého a začiatok niečoho nového, je prikrmovanie. Áno, naše sladké najmenšie bábätko je tu s nami už vyše polroka a prejavuje prudký záujem o všetko jedlé (i keď v podstate aj nejedlé:).

Dúfam, že mi už len kvôli týmto dôvodom prepáčite tú trochu (no dobre, tak možno i veľa) sentimentu v tomto príspevku.

Je to veľmi zvláštne. Keď sa vám narodí bábätko, je také maličké a veľmi nemyslíte na to, aké to bude, keď pôjde do škôlky či do školy, alebo nebodaj, aké problémy budete riešiť v jeho puberte (na to zatiaľ naozaj radšej nemyslím…). Možno riešite, či zvládnete dojčenie, prebaľovanie, nočné vstávanie a všetku starostlivosť o toho malého človiečika. Aj ja som tak kedysi vnímala materstvo. Bolo o tom, čo potrebuje bábätko. Bolo o dojčení, prebaľovaní, tíšení, pestovaní na rukách, uspávaní (hoci to je dodnes:), riešení prvých zúbkov, potom o prikrmovaní a nekonečných prechádzkach s kočíkom.
Neskôr bolo o odúčaní od plienok, od cumlíka (vtedy som ešte nebola laktačnou poradkyňou:), o kúpe prvých topánočiek a prvých nesmelých krokoch bez maminej pomoci, o strihaní prvých vláskov, o prvých slovíčkach.
Prvá torta, druhá torta, tretia torta a potom ďalšie a ďalšie s každým ďalším rokom. A drobci pyšne ukazovali počet prstov podľa toho, koľko rôčkov to práve mali. Tých prštekov pribúdalo a stále pribúda.

Až sme sa časom dopracovali k tomu, že z prvého maličkého bábätka je dnes prváčik, ktorý so školskou taškou na chrbte vyzerá pre mňa stále tak akosi čudesne a nemotorne, i keď na druhej strane veľmi rozkošne. A malá „Beruška“, ktorá mala do dvoch rokov na hlávke len akési jemné páperie namiesto poriadnych vláskov, sa zasa premenila na malú krásnu škôlkarku s dlhými svetlohnedými vláskami (ktoré si tak strašne nerada necháva česať:).
Nechce sa mi veriť, koľko sme toho spolu preskákali s mojimi „bábätkami“ a ako rýchlo to všetko utieklo.

Nástup do školy a do škôlky je pre mňa ukončením jednej etapy života a nástupom etapy novej. Priznám sa, mám radosť i strach. Neviem, čo ma čaká ako matku. Neviem, čo všetko mi ešte materstvo prinesie. Jedno však viem na sto percent – byť mamou je tá najmocnejšia skúsenosť môjho života. Náročná i nádherná zároveň.

bábätká a deti, rôzne, šitie

A mám zasa novú záľubu. Teda nie, že by som skončila so šitím, ale dala som sa tak trochu aj na tvorenie čeleniek pre bábätká:)

Tieto dve na fotke sú len na ukážku, ale mám nachystaných kopec ďalších látkových kvietkov, ktoré už čakajú na to, aby boli súčasťou nejakej krásnej čelenky pre malú parádnicu.

Neviem ako vám, ale mne sa tieto čelenky na bábätkách veeeľmi páčia a pri ich výrobe je úžasné to, že môžete naplno uplatniť svoju fantáziu, vytvárať kvietky od výmyslu sveta.

Našej najmenšej bambuľke dodávajú tieto čelenky s kvetinkou taký ten dievčatkovský výzor, keďže nemá ani náušničky:)

Ak by sa vám čelenky páčili, rada urobím aj pre Vaše dievčatko. Stačí mi napísať na chvilkapremamu@gmail.com.

Pekný zvyšok víkendu:)

bábätká a deti, rodičovstvo, rôzne

Keď náš tatinko zaspí, tak naozaj ZASPÍ a nezobudí ho len tak hocičo (ach, ako mu len závidím túto schopnosť:). Raz takto prišiel z práce, uťahaný ako kôň a rozhodol sa chvíľku si zdriemnuť.

Bolo to už dávnejšie, takže neviem, čo presne som práve robila ja, no každopádne si pamätám, že deti boli vtedy tichučko a myslela som si, že sa krásne hrajú vo svojej izbičke.

Až keď to ticho trvalo už dosť dlho, začalo mi to byť podozrivé (podozrivé ticho je na materskej častým a zvyčajne nie veľmi pozitívnym javom veštiacim, že sa niečo zlé deje…). Šla som pozrieť, ako sa to teda tie naše deti vlastne hrajú.

Nazriem do detskej izby. Nikto. Napadlo mi teda nakuknúť do spálne k spiacemu mužíčkovi a čo nevidím? Naše dve deti kreslia ako o dušu. Našťastie, nie na steny, na tých už máme obrázkov od našich dvoch maliarov dosť. Tentoraz skúšali nový podklad pre svoje umelecké diela – kreslili si totiž na tatinkov chrbát.

Nechápem, ako mohol tatinko sladko spať a nič si nevšimnúť, ja pri svojej šteklivosti a plytkom spánku by som bola hore už dávno a isto by som neskončila s pomaľovaným chrbtom:)

V každom prípade treba povedať, že tatinko mal v ten deň (aj pár ďalších, lebo fixky nešli tak ľahko dolu:) o originálne tetovanie postarané. Ešteže má zmysel pre humor a na svoju „tetovačku“ bol patrične hrdý.

bábätká a deti, knihy a filmy

Nájsť dobrú (respektíve zrozumiteľnú) Bibliu pre malé deti nie je veru ľahké. Doma máme hneď niekoľko detských Biblií, no ani jedna zatiaľ nebola dostatočne zrozumiteľná a jednoduchá pre naše deti (6 a 4 roky).
Vďaka kresťanskému kníhkupectvu www.kumran.sk a jeho programu pre blogerov s názvom Knihovnička som sa dostala k veľmi milej a naozaj jednoduchej knižke Biblia pre drobčekov.
Biblia je určená najmenším deťom do troch rokov, no z môjho pohľadu je stále dosť dobrá aj pre deti staršie. Štvorročná dcérka aj šesťročný syn sa pri čítaní jednoduchých príbehov zo Starého a Nového zákona nenudia, aj keď ich čítame opakovane (sami si vyberajú, ktorý príbeh si prečítame).
Páči sa mi spôsob, akým sú jednotlivé biblické príbehy spracované. Sú síce naozaj veľmi-veľmi stručné a jednoduché (jedna-dve, či tri vety na jednu stranu), no myslím, že je aj na nás rodičoch, aby sme deťom prípadné ďalšie informácie poskytli zrozumiteľnou formou. Ja tým mojim dvom niektoré príbehy dopĺňam a rozprávame sa o tom, čo sme si prečítali a snažím sa im tiež vysvetľovať niektoré súvislosti.
Ako plus tejto detskej Biblie hodnotím aj veľmi milé obrázky, ktoré sa našim deťom veľmi páčia a keďže knižka má 450 strán, obrázkov je veru neúrekom:).
K Biblii patrí aj milá omaľovánka s hádankami – podľa popisu majú deti uhádnuť, o ktorú postavu z Biblie ide.
Táto knižka môže byť tiež dobrým darčekom pre malé krstniatko:)

bábätká a deti, dovolenka s deťmi, návody a tipy, tvoríme s deťmi

Hoci naše deti more milujú, no predsa len týždeň pri mori je pre ne dosť a treba ich nejako zabaviť.
Našťastie ma na na poslednú chvíľku pred dovolenkou napadlo kúpiť deťom centrofixky s tým, že si budú kresliť na kamienky.

Predtým sme zvykli brávať vedierka a lopatky na zbieranie kamienkov, no predsa len už to našich dvoch starších drobcov (4 a 6 rokov) nebaví, takže bolo treba vymyslieť niečo iné.

Netušila som, že tento nápad s centrofixkami a s kreslením na kamienky bude mať taký ohromný úspech. Musím povedať, že naši dvaja „umelci“ pokreslili skutočne stovky kameňov a kamienkov. Niektorým dali tváre (viď obrázok, ktorý mimochodom znázorňuje našu rodinku:), na niektoré nakreslili domčeky, autíčka či kvietky a všeličo iné. Bavilo ich to neskutočne a donekonečna.

Centrofixky ma vyšli pár centov a ten čas, kedy si deti spokojne sedeli na pláži a kreslili do úmoru, bol na nezaplatenie. Niekoľko kamienkov (vlastne poriadnu kopu, keďže deti sa s nimi ťažko lúčili a úprimne, aj mne bolo ťažko vybrať len niektoré:) sme si priniesli aj domov ako peknú spomienku na našu tohtoročnú dovolenku.

Maľovanie na kamienky sme už ale skúšali aj predtým a je to vcelku príjemná zábava a tvorenie pre deti. Stačí si nazbierať vhodné kamienky počas nejakej prechádzky alebo hoci aj na dvore či záhrade, ak treba umyť ich a nechať vyschnúť a potom si len prichystať centrofixky (nemusia byť) a farby. My sme maľovali temperkami a tváričky alebo rôzne línie sme kreslili centrofixkami. Deťom sa to veľmi páčilo a vydržali pri tom dosť dlho:) Pripájam foto našich kamienkových výtvorov – sú to chrobáčikovia a panáčikovia, či bubáčikovia, no dajú sa kresliť a maľovať všelijaké iné motívy. My sa k tejto milej tvorivej aktivite isto ešte niekedy vrátime.

bábätká a deti, rôzne

Zelený „Spider“ (náš syn miluje zelenú:)

Autosedačka Caretero Spider je určená pre deti od 9 do 36 kilogramov. Hoci som doteraz pozerala vždy autosedačky aj s ohľadom na výsledky „crash testov“ a nemali sme zatiaľ takúto univerzálnu veľkosť (teda sedačku, ktorá „rastie“ s dieťaťom), tentoraz som dala šancu aj menej známej značke autosedačky a kategórii 9-36kg.

Používame ju zatiaľ skôr ako „záložnú“ autosedačku pre nášho 6-ročného syna, ale musím povedať, že sa mu v nej sedí lepšie a pohodlnejšie ako v jeho „hlavnej“ autosedačke (Concord-ka). Túto informáciu mám, samozrejme, priamo od nášho malého spokojného užívateľa:) 

Autosedačka má vlastné päťbodové zapínanie,  pričom pre väčšie deti sa dajú pásy demontovať a používajú sa pásy auta. Keďže sedačku používame pre nášho asi 20-kilového 6-ročného pasažiera, zapíname ho pásmi auta.

Na autosedačke Caretero Spider sa mi páči bočná ochrana hlavičky, ktorá je dosť pevná a stabilná, navyše sa dá nastaviť do viacerých výšok. Na prvý pohľad sa mi síce zdal priestor pre hlavičku dosť úzky a mala som pocit, že tam syn horko-ťažko otočí hlavu, no nie je to vôbec také strašné a miesta je tam dosť.  Navyše, keď nám v autosedačke zaspí, hlava mu nepadá na všetky strany, ale pekne drží na mieste.
Okrem toho sa mi zdala táto autosedačka v porovnaní s našimi ďalšími (Concord Lift Protect a Maxi Cosi RodiXR) celkovo akási užšia a tým pre dieťa menej pohodlná. Náš syn má zatiaľ 20 kg a sedí sa mu pohodlne (ako on sám vyhlásil), neviem však, či by rovnaký komfort malo „objemnejšie“ dieťa. 
Autosedačka má snímateľný poťah, ktorý možno jednoducho vyprať v práčke. Poťah sa dá dať ľahko dolu i naspäť na autosedačku (zvládla som to sama:) a to som totálny technický antitalent).
Ďalšou veľkou výhodou – obzvlášť v prípade, ak musíte autosedačku stále prenášať a nemáte ju v kuse namontovanú v aute  – je jej nízka hmotnosť. Má asi 4,5 kg a ľahučko sa s ňou manipuluje.  
Pozitívom sú aj opierky lakťov, ktoré tejto autosedačke tiež nechýbajú.
Chrbtová opierka sedačky sa dá oddeliť a je možné používať len podsedák. My túto možnosť ale využívať neplánujeme. Myslím, že je vždy lepšie, kým sa dá, aby malo dieťa chránenú aj hlavičku.
Autosedačka Caretero Spider patrí k tým menej finančne náročným. Kúpiť ju môžete už za necelých 60 Eur (my ju máme z internetového obchodu http://www.autosedacky24.sk/  ). 
Zhrnúť to môžem asi tak, že autosedačku Caretero Spider máme síce pomerne krátko, no zatiaľ sme spokojní (a hlavne náš malý „cestovateľ“:).