bábätká a deti, rodičovstvo

Keď chce mamička radu na Facebooku…

Facebook je super v mnohých ohľadoch. Môžete sa pridať do rôznych skupín podľa vašich záujmov a získavať tak cenné rady, informácie, tipy a podobne. Ja sama som členkou všelijakých skupín. Mamičky sa často pridávajú do skupín ohľadom zdravia detí, kde čakajú rady a pomoc v situáciách, kedy si samy poradiť nevedia a k lekárovi sa práve ísť nedá, prípadne zvažujú, či ísť alebo nie. Continue Reading

bábätká a deti, minimalizmus, rodičovstvo

Prečo je v tej detskej izbe stále taký bordel?

Myslím si, že to poznajú mnohé mamy (aj otcovia). Vojdete do detskej izby svojich detí a v momente zabudnete, prečo ste tam prišli a čo ste chceli s deťmi riešiť. Zabudnete, lebo sa vám hneď po otvorení dverí zdvihne tlak, očervenie tvár a vy spustíte krik, alebo aspoň začnete šomrať, kritizovať a napomínať svoje deti za ten neskutočný neporiadok, ktorý v detskej izbe panuje.

takto to často vyzeralo v detskej izbe našich dvoch dcér

Ja som teda veľmi často bývala doslova obarená tým, aký bordel dokázali naše deti v izbe urobiť. A veľa krát som sa neovládla a začala po nich kričať, pretože ten neporiadok, hračky, oblečenie, pyžamá, a ja neviemčoešte všade naokolo ma neskutočne rozčuľovali. Samozrejme, potom som sa cítila ešte horšie, lebo som sa nedokázala ovládnuť.

Asi je to aj tým, že my ženy-mamy si akosi pripisujeme za ten neporiadok veľkú zodpovednosť, dávame si za vinu, že nie sme schopné naučiť deti upratovať, že z nich vychovávame neporiadnikov a v konečnom dôsledku, že sme neporiadne aj my samotné. Aspoň takto nejako to zrejme bolo u mňa. Kým som neprišla na to, že nemá zmysel po stý raz kričať na moje deti a nadávať im za to, že ich izba vyzerá, akoby sa ňou prehnalo stádo bizónov. Že nemá zmysel očakávať, že po dôkladnom uprataní ich izbičky, bude tento stav pretrvávať aspoň pár dní.

Pochopila som jednu dôležitú vec. Nie je to o tom, že moje deti sú bordelári, že sú neporiadne. Ani o tom, že ja sama som neporiadna. Hoci som to vlastne celý život tiež o sebe počúvala… Ide o to, že pri pohľade na izby mojich detí som si uvedomila jadro problému – a tým je nadmerné množstvo vecí. Majú priveľa vecí, hračiek, oblečenia. Je ťažké chcieť od nich, aby mala každá vec, každá hračka svoje miesto. Pretože tých hračiek je tak veľa. Alebo aspoň donedávna bolo, pretože u nás sa už „minimalizačný“ proces začal, chvalabohu.

S deťmi sme sa dohodli, že si nechajú len pár hračiek a poriadne sme vytriedili aj ich oblečenie. Ešte stále nie som celkom spokojná, lebo tých vecí je ešte predsa len veľa, ale pomaličky pokračujem v procese triedenia a zbavovania sa vecí. Je to až neuveriteľné, aký oslobodzujúci efekt to má na človeka.

Obzvlášť, ak máte štyri deti ako ja, je podľa mňa nevyhnutné obmedziť počet hračiek a oblečenia, lebo vás to prevalcuje.

Snažím sa postupne zbavovať všetkého nepotrebného (alebo nie až tak potrebného) nielen v detských izbách, ale aj v iných kútoch našej domácnosti. A páči sa mi pocit, ktorý mi to dáva.

Ak neviete, ako začať a prečo sa to oplatí skúsiť, odporúčam vám na začiatok knihu od Marie Kondo Kúzelné upratovanie, Dostala som sa k nej úplnou náhodou, ale verím, že to bolo akési znamenie, pretože presne tú knihu som potrebovala vo svojej situácii.

Hoci sa nestotožňujem úplne so všetkým, je to veľmi dobrý štartovací „manuál“.

bábätká a deti, recenzie

Prvé krôčky a čo na nôžky?


Ani neviem, ako to ušlo, no náš najmenší drobec sa po krátkej fáze plazenia začal veselo stavať na nožičky. Postaví sa hocikde a keďže nemáme koberce, len plávajúcu podlahu, všade sa mu šmýkalo. Tak som si povedala, že je už čas na prvé „boty“.

Prvou voľbou boli „ponožko-papuče“ s protišmykovou podrážkou. Problém ale bol v tom, že Tomáškovi bolo treba každú chvíľku papučky naprávať, pretože sa mu neustále vyzúvali a bolo to o nervy. Prípadne si ich veselo dával dolu on sám.

Pri tretej dcérke som mala super kožené capačky, ktoré mi priniesla sestra z Anglicka a pamätám, že to bola naozaj perfektná vec. Emka sa v nich naučila robiť svoje prvé nesmelé krôčky a vynosila ich veľmi dlho. Tie som však už nemala (a keby aj, boli ružové s mačičkou:))), tak som sa rozhodla malému také zaobstarať.

Zarazila ma však veľmi široká ponuka capačiek. Také, onaké, všelijaké. Našťastie som narazila na obchodík www.nanozky.sk, kde som dostala potrebné rady a odporúčania ohľadom vhodných capačiek podľa veľkosti nožičky nášho Tomáška. Nevedela som napríklad, že capačky sa vyberajú nielen podľa dĺžky chodidla ale aj podľa šírky, aby malo dieťatko dostatok miesta na voľný pohyb nožičky.

Po zvážení viacerých možností sme sa rozhodli pre capačky Fiorino, krásne hnedé s obrázkom bagra, ktoré drobcovi schválili aj jeho dve sestry (vraj sú dostatočne frajerské pre nášho malého princa:).
Páči sa mi aj to, že sú vyrobené z certifikovaných materiálov, prírodnej kože a sú ručne šité v Európe.

Protišmyková úprava

Capačky Tomáškovi perfektne sadli na nožičky. Vôbec sa nevyzúvajú vďaka super strihu a majú protišmykovú podrážku, takže v nich nehrozí pošmyknutie. Nosí ich denno-denne už pár týždňov a stále si držia tvar, nie sú „vyčaptané“.

A prečo som sa vlastne rozhodla pre takýto typ prvých „topánočiek“? Pri prvých dvoch deťoch som hneď, ako sa začali stavať a chodiť popri nábytku, bežala do obchodu kúpiť papučky s vysokou pätou a samozrejme, tvarovanou stielkou. Také rady som vtedy dostávala od všetkých naokolo a verila som, že robím to najlepšie.

Tomáškove prvé „boty“

Postupne som sa ale dopracovala k tomu, že čím ďalej, tým viac sa mi pozdáva nechať nôžky vyvíjať sa prirodzene bez „uväznenia“ vo vysokých papučkách s tvarovanou stielkou a podobne.
Nožička sa v mäkučkých capačkách v podstate správa, akoby bola naboso a capačky akurát chránia pred pošmyknutím či chladom.

Aj po tom, ako Tomáško vyrastie z capačiek a bude mu treba už také ozajstnejšie topánočky na prvé kroky, pôjdem zrejme skôr smerom „barefoot“ alternatívy.

bábätká a deti, rodičovstvo, šité bábiky a hračky, šitie

Narodeninový medvedík plný spomienok…

Je to až neuveriteľné, že moje najstaršie „bábätko“ oslávilo tento mesiac 10 rokov. 10 rokov ubehlo, odkedy som sa vďaka nemu stala prvýkrát matkou a táto životná cesta je pre mňa tou najúžasnejšou.

Odkedy šijem, zvyknem svojim deťom takmer ku každým narodeninám niečo ušiť. No tento raz som sa rozhodla zrealizovať jeden zo svojich dávnejších plánov – ušila som synovi medvedíka z jeho bábätkovského oblečenia:)

Vzala som jedny tie „mini-kraťasky“ na tráčiky, ktoré som mala odložené a nedokázala som sa ich za celé tie roky zbaviť, hoci kopec iných vecí som predala alebo darovala, či vyhodila. Tieto (a zopár… no dobre, KOPU, ďalších:) som si odložila ako spomienkové…

Isto to poznáte, niektoré tie drobné vecičky ukrývajú také nádherné spomienky, že sa ich nedokážete vzdať. Ako tieto mini-šortky s medvedíkom. Presne si pamätám ten krásny letný deň, keď mal Samko tri mesiace. Bolo slnečno a veľmi teplo, ideálne počasie na šortky. V týchto modrých károvaných bol neskutočne rozkošný. Pamätám si, ako som hľadela na svoje dokonalé bábätko v kočíku a roztápala sa láskou a nehou (i teplom, keďže hrialo naozaj poriadne:))). Jednoducho, tieto „gaťušky“ mi pripomínajú tú prechádzku, to obdobie, keď je pre vás všetko okolo bábätka nové, lebo to zažívate prvýkrát a zároveň také krásne a magické.

Samko už má 10 rokov a úplne iné záujmy než hranie sa s látkovými hračkami, preto som ani nejako neplánovala šiť mu niečo k narodeninám. No keď sa ma sám spýtal, či nebude nejaký ten macko, nemohla som odolať. Nechcela som ale len ďalšieho hocijakého macka, chcela som niečo špeciálnejšie.

Rozhodla som sa zastrihnúť do tých spomienkových „kraťaskov“ a premeniť ich na medvedíka.

Pri šití som si naozaj krásne zaspomínala na to, aký bol pred desiatimi rokmi maličký, keď sa zmestil do takého niečoho. A bolo mi tak nejako clivo, smutno, ale zároveň som cítila vďačnosť a ohromnú lásku.

A tak vznikol narodeninový medvedík plný spomienok. Samkovi som povedala, že to nie je len taký hocijaký medvedík, ale je ušitý z niečoho, čo kedysi on sám nosil. A aj keď už je to riadny „veľkáč“, macko má svoje čestné miesto v jeho izbe.

Všetko najlepšie, Samko!

bábätká a deti, hračky, rôzne, šité bábiky a hračky, šitie, tehotenstvo a pôrod

Koniec starého a začiatok nového roka a k tomu kopec zmien…

V prvom rade by som vám všetkým, ktorí môj blog navštevujete, rada popriala všetko dobré v novom roku – nech je to rok splnených prianí, rok úspechov a radosti. Viem, dlho som zasa neprispela ničím novým. Niežeby nebolo čím, práve naopak.

Záver roka bol pre mňa nesmierne náročný a plný zmien. Dokončovanie nášho domčeka, tretí trimester tehotenstva, sťahovanie, predvianočný nával objednávok a teda šitie, šitie a šitie – to všetko mi dávalo riadne zabrať. Preto som nestíhala veľmi ani prispievať na blog. 
Tentokrát sa vám teda už prihováram z nášho nového vysnívaného domčeka, v ktorom už nejaký ten mesiac spokojne nažívame. A že je to úžasná zmena! Naše vytúžené kráľovstvo, náš sen, sa stal realitou. 
Teraz už len čakáme na ďalšiu veľkú udalosť – príchod nášho štvrtého dieťatka, ktoré by malo prísť každým dňom. I keď podľa rôznych mojich príznakov som si myslela, že tu už dávno bude. Nuž, nechce sa mu zatiaľ a pobyt v brušku si očividne užíva:) 
A teraz trošku z tej mojej kreatívnej oblasti:) Ku koncu roka sa mi vďaka pár šikovným ľuďom podarilo vytvoriť sériu vianočných pohľadníc s mojimi autorskými obrázkami – niekoľko farebných a niekoľko čiernobielych. Verím, že budúci rok si to už budem vedieť zorganizovať lepšie a pohľadnice budú k dispozícii skôr a snáď aj v lepšej kvalite. 
S mojím kreslením súvisí aj ďalší projekt, ktorý sa stretol s celkom veľkým záujmom a pozitívnymi ohlasmi – maľované vankúšiky:)

A na záver ešte zopár vecičiek, ktoré som stihla pripraviť pre nášho drobca…
Tak aspoň takýto update, aby ste vedeli, ako sa moja cesta vyvíja a čím práve žijeme – v S.e.N Art-e i mimo neho:) Ozvem sa snáď čoskoro aj s radostnou novinkou, držte nám palce! 

bábätká a deti, práca z domu, rodičovstvo

Viete si predstaviť, že by ste strávili 9 celých rokov na úžasnej dovolenke? Asi málokto si to môže dovoliť, vlastne väčšina bežných ľudí je rada, ak sa im podarí utrhnúť si v roku nejaký ten týždeň či dva dovolenky.

Ja ale nehovorím o tej klasickej dovolenke kdesi pod palmami (och, aj taká by sa zišla veru), na ktorú si ideme oddýchnuť a načerpať nové sily. Už deväť rokov to ťahám na dovolenke – tej materskej či rodičovskej (však vieme, o čom je reč:).

Dlhých deväť rokov som naozaj doma, s deťmi, pri deťoch a všetko sa točí okolo detí, celý môj svet je vlastne najmä o nich.

Nedávno naša najmladšia oslávila tri roky. Nebudem písať o slzách, ktoré sa mi tlačili do očí, keď som si uvedomila, že toto moje malé bábätko už vlastne nie je bábätko, že už nejaký ten rok sa nenosíme v šatke ani Manduce, že už je v mnohom samostatnejšia, než by sa mi pozdávalo… Pozná to asi každá aspoň trochu sentimentálna matka (ja by som sentiment mohla rozdávať na kilá:).

Nuž, prišla tá chvíľa, že naše „bábätko“ dovŕšilo vek troch rokov a ja, jej matka, by som si mala konečne uvedomiť, že rodičovská dovolenka skončila a treba sa vrátiť do práce. Problém (ale pre mňa asi skôr výhoda) je v tom, že sa nemám kam vrátiť. Po deviatich rokoch nie je žiadne miesto, ktoré by mi niekde držali a kde by ma s otvorenou náručou vítali.

Predstava hľadania si práce mi príde vzdialená asi ako klokany v Austrálii. Nemám ani šajnu, o akú prácu by som sa tak vlastne mohla ísť uchádzať. Matka troch detí, po deviatich rokoch strávených na materskej nie je zrovna ideálna pracovná sila.

A tak som stále tu, dcérka je stále doma, lebo na škôlku mi príde ešte príliš maličká (ani starší nešli do škôlky v troch rokoch) a ja si plním svoj sen o práci z domu aj po materskej.

Netuším, ako a čo bude ďalej. Veď účty treba platiť a hoci pracovať z domu je určitým spôsobom luxus, je to aj poriadne náročné a neisté (i keď pojem „istota“ v dnešnom svete je sám o sebe dosť neistý…).

Na záver len toľko – obdivujem všetky mamičky, ktoré sa po dlhých rokoch pri deťoch dokázali vrátiť do práce, zabehnúť do toho pracovného kolobehu a zvládajú to všetko skĺbiť. Ja si to úprimne nedokážem predstaviť…

bábätká a deti, hračky, rôzne

Krtko je jedným z našich najobľúbenejších rozprávkových postavičiek. Naše deti majú „krtkovské“ knižky, DVD, pexesá, plyšákov a rôzne iné veci, na ktoré som už asi aj zabudla:)

Naša už o pár dní trojročná Emka má teraz obdobie, kedy ju fascinujú puzzle a rôzne skladačky. Miluje knižky, ktoré obsahujú puzzle (skladáme poctivo x-krát za deň) a rôzne logické hry, kde treba napríklad priraďovať obrázky k tieňom, triediť obrázky podľa farieb a podobne. Vydrží pri takýchto hračkách veľmi dlho.

K meninám dostala hru „Čo kam patrí“ od českého výrobcu BINO s motívom milovaného krtka. Bola to láska na prvý pohľad a okrem puzzle knižiek patrí táto hra na zoznam top hračiek našej Emky:)

Hra spočíva v tom, že k základným obrázkom musí dieťa postupne priradiť obrázky detailov, ktoré k danému základnému obrázku patria. Spočiatku to dcérke trvalo dlhšie, kým prišla na to, čo kam patrí, dnes je z nej už profíčka:)


Páči sa mi, že táto hra zabaví dieťa dlhšie než na pár sekúnd, pomáha rozvíjať obzvlášť logické myslenie a pozorovacie schopnosti. A keďže sa pri hre aj veľa rozprávame o daných obrázkoch, tak rozvíjame aj slovnú zásobu.

Hra je celá z dreva, čo určite poteší všetkých ekologicky zmýšľajúcich rodičov a všetky hračky tejto firmy majú tiež zdravotný atest, čo vnímam ako veľké plus.

bábätká a deti, rôzne

Každá správna mama vie, že sladké nápoje deťom neprospievajú. A tak sa snažíme odmalička ich učiť, že čistá voda alebo nesladený čaj sú to najlepšie pre zahasenie smädu. No ako to už býva, tu príde babka či iná dobrá duša a ponúkne dieťatku tajomný nápoj ukrytý v krásne farebnej škatuľke so slamkou, prípadne v lákavej obrázkovej plastovej fľaške. Dieťa ochutná sladký džúsik a viac ho zrejme o výhodách čistej vody nepresvedčíme. I keď sú aj výnimky, samozrejme.

Naša najmladšia takmer trojročná Emka dlho pila čistú vodu, no potom, aj vďaka svojim dvom starším súrodencom, „konvertovala“ na sladšie alternatívy. Pred pár týždňami sa stalo niečo úžasné – naša Emka opäť objavila čaro čistej vody. Dostala totiž krásny ružový hrnček Avent s obrázkom rozkošného zajačika. A sama zahlásila: „Maminka, daj mi tam len čistú vodičku, aby sa mi fľaštička nezašpinila!“ Takže sa sama rozhodla, že do jej milovaného ružového hrnčeka budeme nalievať len čistú vodičku.
Hrnček, alebo fľaštička, ako ho naša Emka nazýva, jej prirástol k srdcu. Vždy ju fascinovali všakovaké fľašky a poháriky so sosáčikmi pre malé deti, keďže ona sama bola výlučne dojčená, neskôr prešla na pitie z obyčajného pohára a tieto veci si teda vôbec neužila. 
Páči sa mi na ňom, že je naozaj ľahko „čistiteľný“ a slamka sa dá rozobrať a oceňujem, že silikónová slamka sa dá schovať jednoduchým otočením vrchnáčika, takže je to naozaj praktické a hygienické. 
Emka na ňom oceňuje, okrem iného, ružovú farbu (práve je vo svojom „ružovom období“, teda, čo je ružové, je super:)) a milého zajačika na obrázku. 
Okrem hrnčeka sme mali možnosť vyskúšať aj pastelky do vane, ktoré v našom prípade priniesli úplne nový rozmer kúpania. Nielen naša najmladšia Emka, ale aj starší dvaja (8 a 6 rokov) si pri kúpaní s radosťou kreslia a je problém ich z vane dostať:) 
kreativita sa dá rozvíjať aj vo vani:)
Sama milujem kreslenie a snažím sa aj u detí podporovať záujem o farby, pastelky a iné vecičky, ktoré pomáhajú rozvíjať u detí kreativitu, takže pastelky do vane sa mi zdajú byť naozaj super vec (sama som ich ale neskúšala – zatiaľ…:)).
Prvý pohľad na vaňu po nadšenom prvotnom vyskúšaní pasteliek počas kúpania bol síce mierne šokujúci („Ježkove oči, ako ja toto umyjem???“), ale naozaj to šlo ľahučko zmyť, takže panika nebola namieste. 
A tak majú naše tri deti v poslednom čase krásne tvorivé kúpanie plné farieb a ja rozmýšľam, prečo som vlastne tie pastelky do vane neobjavila už skôr (keďže to nie je až taká svetová novinka)…
bábätká a deti, recenzie

dcérkine pyžamko, z ktorého je unesená:)
Donedávna som patrila k mamičkám, ktoré zásadne nakupovali detské oblečenie len v kamenných obchodoch. Kupovaniu detských vecí na internete som sa dosť bránila. Veľmi som sa obávala, že nebudem vedieť odhadnúť veľkosť, že fotky oblečenia nebudú presne zodpovedať skutočnosti a podobne. No keď máte zrazu tri deti, behanie po nákupoch detského oblečenia sa stáva dosť náročnou fyzickou (i psychickou) aktivitou. A tak nakupujem detské oblečenie na internete.
Na čom záleží?
Detské oblečenie nekupujem len tak podľa vzhľadu. Keďže aj sama vyrábam veci  z textilu, najmä hračky, dbám na to, aby moje deti nosili bezpečné materiály. Mám rada slovenských výrobcov, hoci donedávna som voči nim mala výhrady, najmä čo sa dizajnu detských vecí týka. V internetovom obchode www.detska-vybavicka.sk som našla pestrý výber detského oblečenia slovenského pôvodu, čo ma veľmi potešilo. Ceny sú prijateľné, kategórie oblečenia a iného tovaru sú prehľadné a pekne usporiadané nielen podľa typu oblečenia (detské pyžamy, detské tričká, detské bundy a mikiny a ďalšie veci) ale aj podľa veľkosti, takže si rýchlo nájdete, čo potrebujete. To ja, ako mamina troch detí, naozaj oceňujem, lebo rýchla orientácia v e-shope je na nezaplatenieJ.

synova „outdoorová“ bunda
Objednaný tovar prišiel rýchlo a kvalita oblečenia ma nesklamala.
Veci sú kvalitne ušité (už to mám trochu v oku, keďže sama šijemJ), väčšina je od slovenského výrobcu a pyžamko pre dcérku dokonca s atestom bezpečnosti, čo ma veľmi teší. Obrázok na pyžamku nie je ten nepríjemný „plastický“ či „pogumovaný“, takže ďalšie veľké plus (z duše neznášam tie „gumené“ potlače na detských veciach).
A na spestrenie dlhých upršaných dní alebo len tak, keď sa budeme doma s deťmi nudiť, som objednala aj jednu spoločenskú hru, tých predsa nikdy nie je dosť a my sa s nimi vieme celkom dobre zabaviť nielen doma, ale napríklad aj na dovolenkách.
Tento e-shop som navštívila síce len prvýkrát, ale už teraz viem, že tu budem nakupovať častejšie. Okrem iného tu totiž majú napríklad krásne detské posteľné obliečky (a dokonca  certifikované!!!:),  z ktorých minimálne jedny u nás v budúcnosti isto skončia. A ak máte ešte maličké bábätko, nájdete tu aj kojenecké oblečenie, hračky či krásne súpravy do postieľok.

na skrátenie dlhej chvíle:)