bábätká a deti, rodičovstvo

„A ty ešte kojíš???“


„..a ty ešte kojíš???“ …tak túto otázku počúvam pomerne často. Teda minimálne zakaždým, keď pred niekým spomeniem, že našu dvojročnú slečnu ešte dojčím.

Možno to nie je až také bežné, dojčiť dieťa do dvoch rokov a ešte dlhšie, no mne to zatiaľ nijako neprekáža a vlastne som za to vďačná a tie chvíľky si užívam :-). Najmä preto, že si dobre uvedomujem, ako rýchlo to všetko pominie.

A navyše, viem, že dcérke tým dávam ešte stále veľa. Aj keď sa o význame dojčenia po prvom roku života dieťaťa v našich končinách nehovorí príliš pozitívne, respektíve väčšina ľudí má zafixované, že materské mlieko po prvom roku dieťaťu prakticky nič nedáva, ja si to nemyslím (tak ako mnohí svetoví odborníci:-).

Syna som dojčila „len“ trinásť mesiacov – on sa odstavil sám a viac už materské mlieko nechcel. Vtedy mi to bolo ľúto, pretože som chcela dojčiť dlhšie.
Teraz pri dcérke si to teda naozaj vážim – tú možnosť, že ju môžem dojčiť aj po druhom roku života. Je to také naše vzájomné puto a ja viem, že nech už odstavenie príde kedykoľvek, bude mi za týmito chvíľkami a týmto putom ľúto.

Niektorí ľudia sa ma pýtajú, či sa mi to nezdá také čudné dojčiť dvojročné dieťa a dokedy v tom vlastne chcem pokračovať. Čudné sa mi to nezdá, myslím, že to je krásne (i keď je to o uhle pohľadu) a dokedy chcem pokračovať? Dokým to dcérke i mne bude vyhovovať. Zatiaľ to neriešim, pretože ma to nijako extrémne neobmedzuje.
Naša „dojčiaca budúcnosť“ je teda zatiaľ nejasná, netuším, dokedy to ešte potrvá, ale zatiaľ som vďačná za každé jedno dojčenie:-).

Takže všetkým (dlhodobo) dojčiacim maminám zdar!

6 Comments

  1. Ahoj maminky:-)Ja mám 15 mesačnú dcérku a tiež jej mliečko zatiaľ chutí.Aj ja si myslím, že i po prvom roku je materské mliečko pre dieťatko to najlepšie, čo mu môže mamička dať, a to nielen po výživovej, ale aj citovej stránke.Takže aj u nás platí, že nech si hovorí kto chce čo chce, budem dojčiť, pokiaľ bude dcérke chutiť.A ja si tieto úžasné spoločné chvíľky budem zatiaľ plnými dúškami vychutnávať.Držím vám palčeky, aby Vašim detičkám mliečko čo najdlhšie chutilo:-)

    Reply
  2. zuzi

    Dojčenie je krásne! Viem, že v tomto som pre svoju 17-mesačnú dcérku nenahraditeľná. Hrať sa s ňou, ísť na prechádzku, kúpať, či poobede uspať ju môže aj moja mamka, či priateľ, ale nakojiť a uložiť večer spinkať ju môžem len ja, jej mama! Je to taká NAŠA chvíľka, či už je to ráno, naobed, alebo večer pred spinkaním, či kedykoľvek, keď si vypýta. Vtedy som tu len pre ňu. Už teraz sa mi tisnú slzy do očí, keď si predstavím, že s tým budem niekedy musieť prestať…jasné, že ju nechcem kojiť do 10 rokov, ale kým sama bude chcieť, nebudem jej to odopierať. Veď, keď už raz prestaneme, nikdy viac sa to nevráti. Nadovšetko svoju Sárinku milujem a dám jej všetko, čo budem môcť.

    Reply
  3. Anonymný

    Ako psychologicka sa priklanam k nazoru, ze dojcenie v tomto veku je uz skor na skodu ako osoh dietata, kvoli vyvinu psychosexualnej roly dietatka. Je dolezite zvazit, ci si tymto spravanim matka nekompenzuje strach z nahraditelnosti, zo straty jedinecnosti pre dieta. Uvedomme si, ze to nie je celkom prirodzene. Ani zvieratka nenechaju svoje mladata sat dokedy chcu. Matka rozhodne, ze staci, v momente, ked uz vsetky ziviny vie dostat mlada z potravy. Myslim, ze ste pre svoje deicky uz davno urobili vsetko potrebne, teraz je cas nechat ich samostatnost (aj v prijme potravy) naplno pozkvitnut. Matersvo je krasne v nekonecnych moznostiach priputania a vazieb, ktore vznikaju medzi rodicom a dietatom. Toto je len jedna z nich a mala by sa spajat s dojcenskym vekom dietatka. Dovolte aj inym vazbam naplno sa otvorit..Pre svoje dieta budete aj bez dojcenia nenahraditelna a jedina mama na svete.. podotykam, ze ucelom tohto prispevku nie je niekoho urazit, skor poukazat aj na inu stranku ako bola vyzdvihnuta v clanku.

    Reply
  4. Dobrý deň, ďakujem za zaujímavý názor. Samozrejme, na túto "problematiku" sú názory rôzne a veľmi dobre si to uvedomujem.
    Čo sa týka mňa a mojej dcérky, pre nás je dojčenie stále prirodzené, aspoň teda mi to tak príde. Je ho stále menej a menej, momentálne zvyčajne len raz za deň – večer na upokojenie, čo mi vôbec neprekáža. Dcérka je spokojná a myslím, že aj dostatočne samostatná (v tomto smere, i keď nechcem porovnávať svoje deti ale predsa, mi príde samostatnejšia ako jej brat dojčený len do roka – samozrejme, viem, že to nesúvisí len s tým:). Každopádne cítim, že už to dlho nepotrvá, ale nechám to už na dcérke.
    Tak ako na veľa vecí, aj na toto neexistuje jednotný názor, ale ja som rozhodnutá nechať to plynúť prirodzene, to je cesta, ktorú som zvolila ja. Nebojím sa, že by to dcérke uškodilo a nehovorí, že je potrebné takto dlho dojčiť, aby bola matka dobrou matkou alebo nie. Je to každého osobná vec.
    Takže ešte raz ďakujem za iný pohľad na vec:)

    Reply

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *