rôzne

Postrach menom zápal dutín

Zápal prínosových dutín, alebo sínusitída, je postrachom pre každého, kto túto nepríjemnú vec niekedy zažil. Ja som si s ňou teda užila naozaj svoje. Nikdy nezabudnem, asi dva roky dozadu, ako mi taká jedna banálna nádcha prešla do zápalu prínosových dutín. Túto zdravotnú komplikáciu som už mala tú česť spoznať dávnejšie, no tentokrát to bol iný level.

Bolesť hlavy taká, že som bez Nurofenu nevládala ani len fungovať. A to naozaj nie som typ, že si pri hocijakej „boliestke“ hneď ordinujem tabletku, skôr naopak, snažím sa liekom vyhýbať, ako len to ide. Ale pri sínusitíde to proste nešlo.

Continue Reading
rodičovstvo

Prosím, skončime túto vojnu!

V poslednom čase akosi častejšie vnímam na internete rôzne odkazy mamičiek iným matkám. A vidím, že pribúda nenávistných a zahanbujúcich odkazov od mám na adresu iných mám, ktoré majú odlišný názor na určitú vec alebo výchovu.


Nie je nič zlé na tom povedať si svoj názor, vyjadriť ho verejne. Mrzí ma však jedno – to ukazovanie prstom jednej matky na iné matky, to delenie sa na tábory matiek, ktoré očkujú a ktoré neočkujú. Na dojčiace a nedojčiace. Na tie, ktorých deti chodia od troch rokov do škôlky a na tie, ktoré si deti nechajú doma alebo ich dokonca nedajú ani do školy. Na tie, ktoré nútia deti požičať hračku a ktoré im v tom nechávajú slobodnú vôľu. Na tie, ktoré dieťa nosia v šatke a na tie, ktoré ho vozia v kočíku.

Continue Reading
rodičovstvo

„Mami, ale ja ešte potrebujem plačkať.“

Detský plač je veľmi široká téma. Teda hlavne naše reakcie na detský plač. Neviem ako vy, ale ja som vyrastala v prostredí, kde sa plaču veľká pozornosť nevenovala, respektíve sa ho rodičia snažili čo najskôr zastaviť. „Nerev, neplač, nerumázgaj, čo zas plačeš?, veď to nemôže tak bolieť, ticho, každý ťa vidí, ako plačeš, choď revať do kúta“ a podobné veci som často počúvala, keď som plakala. A doteraz si pamätám mnohé situácie a to, ako som sa v nich cítila kvôli takýmto reakciám mojich rodičov. Nepochopenie, nezáujem, nelásku.

Continue Reading
bábätká a deti, rodičovstvo

Štvrté dieťa zvládnem hravo… alebo nie?

Keď som čakala naše štvrté dieťa, myslela som si, že som už taká ostrieľaná, že ďalšie dieťa ma nemá už čím veľmi prekvapiť. Vôbec som neriešila, či a ako to budem zvládať, vážne som verila, že keď som zvládla tri deti, štvrté zvládnem ľavou-zadnou.

Omyl!

Tehotenstvo a pôrod

Naše štvrté bábätko ma začalo trénovať vlastne ešte pred narodením. Najskôr náš Tomáško, vtedy ešte v brušku, testoval moju trpezlivosť. Prenášala som nejakých 10 dní a nech som sa snažila akokoľvek „rozprávať“ a vysvetľovať Tomáškovi, že už naozaj môže, on si robil po svojom.

Pritom som ale prežívala tak intenzívne „poslíčkové kontrakcie“, že som si aspoň štyrikrát naozaj myslela, že už rodím. Bola som riadne zmätená a pripadala som si ako neskúsená prvorodička, ktorá netuší, či je to už tu alebo nie. Nepomohli žiadne babské recepty na urýchlenie pôrodu a že som skúšala veru všeličo.

Pôrod bol ďalším dôkazom toho, že ani ako štvornásobná mama nemôžete vedieť, čo vás čaká. Dúfala som, že aspoň štvrtý pôrod bude rýchly. Och, ako som sa len mýlila. Tajne som snívala, že aj ja porodím do pár hodín od nástupu kontrakcií. Nič také sa nekonalo.

Continue Reading

recenzie, rôzne

Hoci som prvý článok tohto roka plánovala oooveľa skôr a na inú tému, akosi som sa k tomu už tradične nedostala. Dozvedela som sa však, že včera teda 29.1. bol Svetový deň puzzle. Milé, však? Ani som netušila, že taký sviatok existuje.

No ale prečo o tom píšem? U nás už od Vianoc je puzzle každodennou zábavkou. Náš trojročný Tomáško dostal totiž od Ježiška takéto parádne  „zvieratkové“ puzzle a myslím, že neprešiel od Štedrého dňa ani jeden jediný deň, kedy by sme ho neskladali. Dieliky sú pevné, odolné a dostatočne veľké aj pre trojročných „skladačov“ a napriek každodennému vyťaženiu zatiaľ puzzle drží.

A tak som sa chcela s vami podeliť o tento tip na zábavu pre malých drobcov. Ak ste tých svojich ešte nezasvätili do tajov skladania puzzle, určite tomu dajte šancu. My skladáme denno-denne. Niekedy si Tomáško skladá chvíľku i sám (Pane Bože, vďaka Ti za tieto chvíľky :), no najväčšiu radosť mu robí, ak mu pri tom niekto asistuje.  A ešte väčšiu radosť má, keď súťažíme, kto skôr poskladá ktoré zvieratko.

Okrem „zvieratkového“ puzzle máme aj zopár ďalších a naozaj je to momentálne top aktivita na každý deň.

dovolenka s deťmi

Kolobežka, odrážadlo, pennyboard – dokonalé trio

Všetky naše štyri deti sú odchované na odrážadlách – myslím tým tie rôzne autíčka a motorky na kolieskach pre najmenšie deti. Boli to ich prvé dopravné prostriedky a dodnes si pamätám tie množstvá zodratých topánok… Ach jaj! Postupne, ako vyrástli z odrážadla, prešli na kolobežku. Tých sa už u nás vystriedalo tiež celkom dosť, keďže všetci traja starší sú zdatní „kolobežkári“. A dvaja najstarší (12 a 10 rokov) už frčia aj na pennyboardoch.

Tieto „dopravné“ prostriedky sú podľa mňa naozaj super, pretože podporujú deti v pohybe, sú ľahko skladné a dokážu uľahčiť aj niektoré dlhšie prechádzky, výlety do ZOO alebo ako v našom prípade aj dovolenku. Aj teraz, počas nášho predĺženého pobytu v Taliansku, nám kolobežky, odrážadlo a pennyboardy pomáhajú urobiť niektoré výlety a prechádzky pre deti zábavnejšími (a zároveň im trochu ušetria nohy a nám zas nervy:).

Kolobežky máme dve, jednu staršiu, ktorú som kúpila z druhej ruky už dávnejšie. A druhú kolobežku sme našli a dokúpili pred cestou cez Biano.sk v sekcii Hobby a šport. Najskôr som myslela, že kolobežku zadovážime mladšej dcérke na Vianoce, nakoniec to ale bolo super rozhodnutie, pretože o tú jednu by sa tu deti asi pobili.

Táto nová kolobežka sa stala miláčikom našich dvoch báb – jednak kvôli farbe, jednak kvôli väčším silikónovým kolieskam a nízkej hmotnosti. Aj mladšia, 6-ročná, dcérka ju ľahko odnesie – má len 2,7kg, ale nosnosť až 70kg, takže sa na nej odveziem v pohode aj ja. O Emkinej radosti z nového dvojkolesového tátoša svedčí isto aj táto fotka z jej prvej jazdy:)  Navyše kolobežku ľahko zbalíme do auta, dá sa totiž zložiť a zaberie tak ešte menej miesta.

Najmladší drobec uháňa na svojom žltom odrážadle, ktoré máme tiež z druhej ruky, ale slúži neuveriteľne vzhľadom k tomu, čo na ňom malý „motorkár“ predvádza. Pri nedávnej prechádzke po promenáde popri pláži tu v Taliansku bol parádnou atrakciou. Miestami som sa bála, či sa ľudia stihnú uhnúť, lebo Tomáško občas zabudol, že to on musí dávať pozor na to, aby niekoho nezrazil:)

Tomáško so svojím žltým tátošom:)

A takto sme oddychovali v krásnom píniovom parku pri fontáne v toskánskom mestečku Castiglioncello, ktoré je od nášho ubytovania vzdialené asi 30 minút chôdze popri pláži.

 

 

 

 

 

prírodná kozmetika

Aj keď je už opaľovacia sezóna za nami, predsa len sa chcem podeliť o náš obľúbený opaľovací prostriedok, ktorý sme prvýkrát použili minulý rok a tento rok som ho objednala znova.

Ide o opaľovacie mlieko WoodenSpoon a mlieko je s ochranným faktorom 30. Majú aj 50-tku, ale ja nepoužívam vyššie faktory ako 30, keďže je tam minimálny rozdiel v účinku.

Toto mlieko je 100% prírodné, neobsahuje chemické filtre ani umelé vône či ďalšie problematické súčasti. Neobsahuje ani nanočastice ako jeden z mála dostupných opaľovacích výrobkov.

Opaľovacie krémy a mlieka pre mňa boli vždy výzvou. Prvé dieťa, a asi aj druhé, som natierala od hlavy po päty, len čo sa objavili prvé jarné lúče slnka. Chúďatká moje malé.

Postupne som však prešla z môjho nadmerného strachu zo slnka k tomu, že som sa začala obávať skôr opaľovacích krémov a ich zloženia. Hľadala som čo najšetrnejšie alternatívy a jeden rok sme dokonca aj pri mori fungovali len s avelánovým olejom.

Mlieko WoodenSpoon je pre mňa príjemnou voľbou – jeho výhodou z môjho pohľadu je, že sa krásne ľahko roztiera a veľmi príjemne prirodzene vonia, pokožka je po ňom jemná. Mlieko je vodeodolné.

Je vhodný pre deti, ale my ho používame celá rodina. Neriešim „opaľovák“ zvlášť pre deti a zvlášť pre nás dospelých.

Okrem WoodenSpoon sme mali aj krém Badger, ktorý má taktiež zloženie bez nanočastíc, no mne nevyhovovalo jeho ťažké roztieranie. Deti ťažko znášajú natieranie „opaľovákom“, takže toto bolo pre nás utrpenie.

WoodenSpoon sme otestovali minulý rok pri mori v Chorvátsku a aj tento rok. Jedna malá nádobka nám vydrží pre nás všetkých šiestich na týždeň dovolenky v pohode. Ja ale nenatieram deti či nás neustále, nepreháňam to.

Toto mlieko kúpite v rôznych internetových obchodoch s prírodnou kozmetikou, v bežných obchodoch som ho zatiaľ nenašla, objednávala som z internetu minulý aj tento rok.

 

 

dovolenka s deťmi

Karavanom do Chorvátska

Z dovolenky sme už pár týždňov doma, no až teraz sa dostávam k napísaniu článku o našom karavanovom dobrodružstve. Po dlhých štyroch rokoch sa nám podarilo konečne „vypadnúť“ na nejaký ten týždeň k moru. Keďže my máme radi spontánne nápady, rozhodli sme sa skúsiť to tentokrát karavanom. Dovolenka so štyrmi deťmi v karavane je pre niekoho možno dosť desivou predstavou, no my sme sa na to veľmi tešili.

Na internete sme si našli malý kemp na ostrove Murter – Mini camp Lasatka. Veľa informácií o ňom sme na internete nenašli, mal na stránke len pár hodnotení (pozitívnych), tak sme skôr len dúfali, že to bude fajn. A veruže bolo!

Karavan sme si požičali a na posledný augustový týždeň sa stal naším domovom. Veľmi som ocenila, že v karavane už bolo nachystané všetko dôležité – riady, príbory, posteľná bielizeň, sedenie na von. Cesta bola úžasným zážitkom najmä pre naše deti, ale aj pre mňa a manžela – predsa len to bolo iné ako ísť klasicky autom.

Šli sme na noc, ako je už u nás zvykom. Kvôli deťom – cestu zvyknú v noci v pohode prespať, takže sa nám to zdalo ako najlepšia možnosť. Hoci náš najmladší pasažier až tak cesty autom nemusí a miestami to s ním bolo náročnejšie, lebo sedieť v autosedačke sa mu nepáčilo.

Zážitkom bolo dostať sa s tým obrovským autom do kempu cez uzučké uličky, ale manžel to zvládol na jednotku.

Po príchode na miesto sme boli naozaj milo prekvapení miestom – kemp maličký, väčšinou Nemeckí „karavanisti“, domáci úžasne ochotní vyjsť v ústrety, prostredie nádherné, pláž kúsok pod kempom, večer ticho a tma (ale že ozaj TICHO a TMA:). Trošku som sa obávala toaliet, predsa len nemusím verejné záchody, ale boli sme milo prekvapení. Všetko nové a čisté a nepamätám si, že by som niekedy musela čakať, hoci tam boli len dve dámske WC a jedna sprcha, ktorá bola tiež takmer kedykoľvek voľná. Páni mali, samozrejme, oddelené toalety aj sprchu.

Continue Reading

recenzie, rodičovstvo

Pri mojich štyroch deťoch som sa naučila toho veľa o živote. Jednou z hlavných právd je, že deti rastú príliš rýchlo. Tak veľmi som si chcela zapamätať všetky tie dôležité veci – prvý úsmev, prvý zúbok, prvé slovo, prvé krôčiky, … Ono sa to ešte ako-tak dalo pri prvom dieťati, kedy som si tieto veci poctivo zapisovala. Lenže ako detí pribúdalo, bolo času menej a menej a akosi som nestíhala. Nehovorím, že je to životne dôležité, no je pekné mať pamiatku na tieto významné kroky v živote našich detí.

Okrem rôznych knižiek tipu „Prvý rok nášho dieťatka“ sú dnes aj iné možnosti, ako si uchovať tie dôležité míľniky našich drobcov. Jednou z nich sú míľnikové kartičky. Milé obrázkové kartičky, s ktorými odfotíte vaše dieťatko a vaša spomienka tak zostane navždy zachovaná.

Ja som tieto kartičky objavila dosť neskoro pre nás, keďže náš najmladší už má 1,5 roka. Hľadala som však nejaký vhodný darček pre bábätká, ktoré sa narodili našim známym. Chcela som niečo milé a originálne. Vtedy som si spomenula, že som niekedy niekde videla míľnikové kartičky, ktoré dokonale spĺňali moju predstavu o takomto darčeku.

Continue Reading

podnikanie, práca z domu

Časté chyby v handmade podnikaní (časť 3.)

V prvých dvoch častiach seriálu „Časté chyby v handmade podnikaní“ som sa venovala téme príliš širokého záberu a cenám. Ďalšia časť seriálu o častých chybách v handmade podnikaní by sa dala nazvať „Ja sama a všetko“. Koľké z nás tak fungovali alebo stále fungujú. Robia úplne všetko od výroby daného produktu, cez jeho fotenie, úpravu fotiek, nahadzovanie do e-shopu alebo na predajné stránky, následný marketing, balenie, nosenie na poštu, vystavovanie faktúr a ja neviem čo všetko ešte.

Spočiatku sa to, samozrejme, zvyčajne inak nedá a je normálne, že si človek všetko musí porobiť sám, kým sa mu začne vôbec generovať nejaký zisk. Lenže problém je, že veľa ľudí má pocit, že tá správna doba na „outsourcing“, teda delegovanie niektorých činností na niekoho iného, akosi stále neprichádza. A tak robia všetko sami, aj keď už im podnikanie celkom pekne beží a generuje pravidelný zisk.

Moja skúsenosť

Ja som tak fungovala tiež. Robila som všetko a spočiatku mi to neprekážalo, lebo toho nebolo až tak veľa. Lenže postupne sa situácia menila a práce bolo čoraz viac. Ubíjali ma papierovačky, náročné bolo aj balenie predaných hračiek a posielanie balíčkov. Potom prišiel e-shop, o ktorý bolo treba sa starať – minimálne dopĺňať produkty a vybavovať objednávky, inak som sa mu, chudáčikovi, veľmi nevenovala. Popritom som bola tiež mamou na plný úväzok, starala sa o domácnosť, varenie a aby toho nebolo málo, stále som tiež po troche písala články. Jednoducho, robila som to všetko a často som nevedela, kde mi hlava stojí.

Continue Reading